Lekárska maska: Pod rúškom ochrany pred nákazou

, 13.03.2020 06:00
žena, rúška, chrípka, ochrana, zdravie
Každý, kto sa cíti chorý, by si mal nasadiť rúško, ísť domov a ostať tam až do uzdravenia, radí epidemiologička. Autor:

Respiračná hygiena, to je súbor opatrení, ktoré je vhodné dodržiavať, ak nechceme šíriť kvapôčkovú infekciu. Intenzívne sa o nej začalo hovoriť najmä v súvislosti s koronavírusom. Hapčí! Vírusy sú v strehu! Prečo my nie?

Pri prudkom, záchvatovitom kašli dosahuje rýchlosť prúdiaceho vzduchu v našich dýchacích cestách hodnoty aj stoviek kilometrov za hodinu. Podobne pri kýchaní – „vykýchnutý“ vzduch môže dosiahnuť rýchlosť až 160 km/h. Uzatvorený priestor, ako sú verejné dopravné prostriedky, kancelárie, čakárne u lekárov, lietadlá či výťahy, sa tak v prítomnosti jediného chorého človeka mení na semenisko nákazy.

Na vlastnej koži – vlastne tvári

Pred niekoľkými dňami som bola s 9-ročným synom u dermatológa. Bol práve prechladnutý a sopľavý, nechodil v tom čase ani do školy. Nasadila som mu rúško, sedeli sme tak aj v čakárni a vošli do ambulancie. „Jéj, vy vyzeráte, ako keby ste práve prišli z Číny,“ privítala nás sestrička, keď otvorila dvere. Nielen ľudia v čakárni, aj samotný dermatológ bol prekvapený, že chlapec má na tvári lekársku masku. Hoci rúška by mali naozaj nosiť v prvom rade ľudia, ktorí nie sú fit. Tých zdravých pred vírusmi z okolia, nehovoriac o koronavíruse, bežné rúško veľmi neochráni. Aj keď určitú bariérovú funkciu nepochybne splní.

V takom Japonsku je nosenie rúšok bežné, pretože ohľaduplnosť je tam na prvom mieste. U nás je človek s rúškom na ulici automaticky považovaný za onkopacienta. V onkologických ústavoch nie je ničím výnimočným stretnúť človeka bez vlasov s rúškom na tvári. Onkopacienti majú často po chemoterapiách narušenú imunitu a sú nútení nosiť rúško aj mimo priestorov nemocnice. Pokúšajú sa tak chrániť – seba! Aj keď ľuďom s narušenou imunitou by omnoho viac pomohla väčšia tolerancia práve zo strany ostatných – čiže tých, čo sú práve chorí.

V minulosti počas veľkej epidémie chrípky odporúčala epidemiologička MUDr. Zuzana Krištúfková z Bratislavy nosenie rúšok počas chrípkových epidémií a pandémií. "Každý, kto sa cíti chorý, by si mal nasadiť rúško, ísť domov a ostať tam až do uzdravenia. Najdôležitejšie je, aby rúška nosili chorí ľudia, chrániac tak okolie – v čase epidémie v dopravných prostriedkoch, v zdravotníckych zariadeniach – nielen zdravotnícky personál,“ zdôrazňovala.

Nekašlite na iných, kašlite do rúška

„Bežné papierové rúška však chránia väčšmi vaše okolie pred vami ako vás osobne pred nakazenou osobou, ktorá rúško na tvári nemá. Papierové rúška navyše za pár desiatok minút dýchaním navlhnú, čo zvyšuje priechodnosť pre patogény. Určite je však lepšie mať niečo ako nič,“ povedal doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., epidemiológ a odborník na cestovateľskú medicínu z Ostravy. „Existujú antivírusové respirátory s nanovláknami, ktoré deklarujú 99,9-percentnú účinnosť proti infekčným patogénom vrátane vírusov. Dôležité je v zahraničí a na letiskách vyhýbať sa kašľajúcim a kýchajúcim ľuďom.“ Rúška s ventilom, tzv. respirátory, sú vhodné na ochranu zdravých. Pre chorých sú nevhodné z toho dôvodu, že prepúšťajú von obsah toho, čo človek vydýchne.

V televízii bežne vidíme reklamy, ktoré doslova podporujú šírenie infekcie. Máte chrípku? Cítíte sa zle? Dajte si liek a smelo choďte do kolektívu! Človek síce potlačil príznaky ochorenia, ale infekčný je naďalej. O tom už výrobca lieku nehovorí.

„Nekašlite na iných, kašlite do rúška,“ to je heslo Jany Kadaňkovej z Prešova, ktorá už roky šije tzv. veselé rúška z rôznych farebných bavlnených materiálov, ktoré sa dajú prať aj žehliť pri vysokej teplote. Majú bezlatexové gumičky, bavlnené šnúrky a tvarovací nosový drôtik. Jej projekt vznikol ešte v decembri 2015, keď jej deti chytili virózu. Obehala hádam všetky lekárne a zdravotnícke potreby, no detské rúška na tvár nenašla. Ako vynachádzavá mama a krajčírka si sadla k stroju a rúška na ústa pre svoje ratolesti ušila. Deti boli také nadšené, že v nich chceli aj spať. V marci 2016 sa veselým rúškam začala venovať naplno. V tomto „období paniky z koronavírusu“ jej záujemcovia doslova vyprázdnili sklad. Možno sa tak vďaka koronavírusu naučíme efektívnejšie chrániť pred chrípkou.

Hygienické pravidlá v čase chrípkových ochorení

  • často a dôkladne si umývajte ruky teplou vodou, aspoň 20 sekúnd, a nezabudnite aj na priestor medzi prstami vrátane končekov prstov
  • používajte dezinfekčné gély alebo vreckovky, nedotýkajte sa neumytými rukami tváre (nosa, úst)
  • kašlite a kýchajte do rúška, do rukáva (nie do dlane!) alebo si na miestach s vysokou koncentráciou ľudí previažte cez nos a ústa šál
  • vo verejnom dopravnom prostriedku sa počas zimnej sezóny držte v rukavici (hoci tenkej bavlnenej)
  • ak môžete, nedotýkajte sa kľučiek rukou (použite rukáv, lakeť, papierovú utierku)
  • vodovodné kohútiky a pákové batérie na verejných toaletách zatvorte pomocou papierovej utierky
  • ak nosíte rúško, nosový drôtik treba vždy vyformovať podľa tvaru tváre končekmi prstov oboch rúk od vrcholu nosa smerom nadol po oboch stranách, dioptrické okuliare je potrebné nasadiť si až následne
  • nezabúdajte, že bežné lekárske rúško na vašej tvári chráni najmä vaše okolie, aby ste ho nenakazili, ak sa chcete chrániť vy sám ako zdravý človek pred nákazou, potrebujete respirátor (v ňom sa však ťažšie dýcha)

Infekcie horných dýchacích ciest a ich najčastejší vyvolávatelia

  • Zápal stredného ucha (otitis media): baktérie a vírusy, predovšetkým Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, Moraxella catarrhalis, RS vírusy, koronavírusy, rinovírusy
  • Zápal prínosových dutín (sínusitída): začína sa často vírusovou infekciou, ktorá sa skomplikuje bakteriálnou superinfekciou prostredníctvom Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, Moraxella catarrhalis, menej často Staphylococcus aureus (zlatý stafylokok), u imunitne narušených pacientov aj huby Aspergillus alebo Mucor
  • Zápal hrdla (faryngitída): adenovírusy, vírusy chrípky, parainfluenza, rinovírus, koronavírusy, Epsteinov-Barrovej vírus (spôsobuje infekčnú mononukleózu), herpes simplex typ 1, Streptococcus pyogenes je najvýznamnejšia bakteriálna príčina, faryngitída spôsobená baktériou Neisseria gonorrhoeae je pravdepodobne následkom sexuálnej aktivity, ďalej Mycoplasma pneumoniae, Chlamydia pneumoniae
  • Zápal hlasiviek laryngu (laryngitída): parainfluenza vírusy a rinovírusy, baktérie Streptococcus pyogenes, Moraxella catarrhalis, Haemophilus influenzae
  • Zápal hrtanovej príchlopky (epiglotitída): Haemophilus influenzae typ B je takmer jediným bakteriálnym vyvolávateľom, hoci očkovanie dramaticky znížilo výskyt tejto diagnózy
(Zdroj: Revue medicíny 2/2019)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vírusová infekcia #koronavírus #infekcia dýchacích orgánov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku