Migrénami trpievala jej mama a, bohužiaľ, vyzerá to, že tento problém má aj jej starší, 12-ročný syn. "Migréna u detí je trochu iná bolesť ako u dospelého,“ vysvetľuje. "Detské migrény sú nešpecifické, deti nedokážu určiť, ktorá časť hlavy ich vlastne bolí. Migrenózna bolesť u dospelých sa obyčajne vyskytuje na jednej časti hlavy, u mňa je to vždy pravá strana.“
Už ako tínedžerku ju liečili, ale vlastne išlo len o utišovanie bolesti, nie profylaktickú liečbu. "Paradoxne som mala práve v puberte to lepšie obdobie, počas tehotenstva som sa takisto cítila dobre. Zhoršilo sa mi to však po prvom tehotenstve, už tri mesiace po narodení staršieho syna. Už vtedy som musela začať užívať profylaktické lieky. A po druhom pôrode, čo je už sedem rokov, som nemala jediný mesiac bez bolesti hlavy. Chodila som od lekára k lekárovi, skúšala som rôzne stravovacie schémy, akupunktúru… Môžem povedať, že som vyskúšala asi všetko. Nepomohlo.“ Dokonca jej do oblasti hlavy vpichli botulotoxín, pretože aj to je jedna z možností terapie tohto neurologického ochorenia. Bez väčšieho efektu.
V najsilnejšom štádiu bolesti človek leží zatvorený v spálni so stiahnutými žalúziami, pretože je svetloplachý, potrebuje pokoj, tmu a ticho. Katkina rodina to už pozná, keď sa mama zavrie do spálne, už jej len donesú tekutiny a snažia sa po dome pohybovať čo najtichšie. Keď boli synovia menší, pomáhali starí rodičia. Niektorí migrenici majú aj akúsi predzvesť, auru, že prichádza migrenózny záchvat. Aj Katka pár hodín predtým pocíti nervozitu, chlad, striasa ju zimnica, ostane jej nevoľno a má problém šoférovať. Lieky, ktoré sa užívajú na profylaktickú liečbu migrény, sa nazývajú triptány. "Už som toho užívala toľko, že som dostala poliekovú bolesť hlavy. Samotné migrény sa mi teda striedali s bolesťou hlavy, ktorú spustili lieky.“ Pre lieky mala výkyvy váhy, žalúdočné ťažkosti. Začarovaný kruh. Nový typ lieku jej vždy na pár mesiacov urobil dobre, ale neskôr sa problémy vrátili.
Katka Beňová pracuje ako učiteľka v škôlke. "Ja som svoju prácu milovala. Mnohí mi však hovorili, že tam zažívam stres, hluk, že aj to môže byť spúšťačom ochorenia. V práci sa mi snažili vyjsť maximálne v ústrety, len za deti nesiete veľkú zodpovednosť. A so záchvatom migrény…“ Ostala preto rok doma, aby bola "v kľude“, ale nepomohlo to. Migréna neustávala. "Keď som vedela, že už prichádza bolesť, dala som si triptán, pretože inak by ma atak migrény odrovnal aj na tri dni. Lenže tie intervaly medzi bolesťami sa mi neustále skracovali. Najprv sa mi bolesť hlavy vrátila 24 hodín po užití lieku, potom po dvanástich, po šiestich, až som sa dostala na štyri hodiny, to som už bola doslova otrávená liekmi,“ vraví. Zaspať sa v takej situácii nedá, triptán vás na chvíľu utlmí, pretože uvoľní cievy v mozgu, ale mnohé lieky na migrénu obsahujú aj kofeín. A ten zas človeka nabudí.
"Stretla som sa aj s reakciami, ktoré migrénu znevažovali: Nerieš to toľko, prečo si stále vymýšľaš. Ale ja hľadám spôsoby, ako si ten život zlepšiť. Lebo migréna je asi na celý život. Tak s tým stále bojujem.“ Z liečiv toho už nemá veľa, čo môže vyskúšať, hoci jej svitla istá nádej v novej preventívnej terapii, ktorú si pichá injekčne.
"Choroba ma naučila brať život zo dňa na deň. Dnes je dobre, tak si ten deň treba užiť. Psychická pohoda je dôležitá, stres migrénu vyvoláva, to áno. Ale ja dúfam, že raz sa vrátim aj do práce. Že mi to zdravotný stav dovolí. Stále to nevzdávam.“
Čo je to migréna?
Migréna nie je klasická bolesť hlavy. Je to syndróm, teda súbor príznakov, ktorých súčasťou je aj bolesť hlavy. Medzi ďalšie patria nevoľnosť, vracanie, citlivosť na svetlo a hluk. Charakter bolesti je pri migréne skôr pulzujúci. Spôsobuje ju narušenie nervovo-cievnych zväzkov a nežiaduca elektrická aktivita, ktorá sa šíri po mozgu. Súčasťou toho celého je aj zápalový proces. Existujú migrény s aurou, keď pacient určitý čas pred nástupom bolestí cíti prichádzajúci záchvat prostredníctvom preňho typických príznakov – niekto má zmenenú chuť v ústach, iný vidí záblesky, má pocity závratu. Toto prodromálne štádium môže trvať pol hodinu i viac. Pacienti s komplikovanými migrénami dokonca oslepnú na polovicu zorného poľa či na prechodné obdobie dokonca ochrnú.
Niektoré tzv. dietetické faktory môžu byť tiež spúšťačom záchvatu migrény – alkohol, glutaman sodný, aspartam, čokoláda či niektoré syry. Migrenik by si mal písať denník, aby odborníci vedeli zhodnotiť, koľko atakov migrény má bez liečby, koľko s liečbou. Ak je tých záchvatov viac ako päť do mesiaca, je to indikácia na preventívnu liečbu migrény. Nádejou je biologická liečba, monoklonálna protilátka určená pre pacientov trpiacich viac ako štyrmi atakmi migrény mesačne.
Info o migréne aj na www.mammigrenu.sk.