Každý reaguje na stresujúce situácie odlišne. To, ako stres zvládame, závisí od množstva stresorov, teda zaťažujúcich podnetov, a tiež od nášho vnímania závažnosti týchto podnetov. V bežných stresových situáciách väčšinou závažnosť stresora určujeme podľa našej minulej skúsenosti s daným zaťažujúcim podnetom. Ak sa ocitáme v situácii, ktorú podľa nás dokážeme ovplyvniť, teda máme nad ňou kontrolu, volíme stratégie zvládania, ktoré nám v minulosti už pomohli podobnú situáciu prekonať. V čase pandémie koronavírusu sme sa ocitli v situácii, ktorú väčšina z nás ešte nezažila, a teda ju môžeme vnímať ako čosi, čo nemáme pod kontrolou. Môžeme pociťovať obavy, strach alebo úzkosť a tieto pocity môžu byť pre nás zahlcujúce. Neustále môžeme premýšľať o situácii, a tým sa znemožňuje obnovenie našej psychickej pohody.
V takýchto situáciách je vhodné robiť veci, ktoré ovplyvnia naše prežívanie stresu, a teda znížia úzkosť alebo strach. Preto ak sme sa ocitli v dlhodobej stresovej situácii (ako je momentálne prebiehajúca COVID*19 karanténa), priznanie si, že má táto situácia na naše prežívanie negatívny vplyv, je základným predpokladom jej zvládnutia. Keďže z tejto situácie nemôžeme utiecť ani s ňou bojovať – čo sú prirodzené reakcie na stres – mali by sme si dávať pozor na to, aby sme situáciu nepopierali, nerezignovali alebo nepociťovali zvýšenú frustráciu.
V tejto situácii môžeme vyskúšať niektorú z techník, ktoré nám umožnia vyrovnať sa s našimi emóciami:
- Všetky emócie, ktoré momentálne prežívame, úzkosť, zmätok, hnev, smútok, strach o seba či o svojich blízkych sú prirodzené a ich pomenovanie nám môže pomôcť ich zvládnuť.
- Udržujme sociálnu podporu.
- Keďže starší ľudia, ľudia s chronickými ochoreniami, ale aj deti môžu emocionálnejšie reagovať na situáciu, sledujme príznaky stresu na našich blízkych a deťoch a pomáhajme im pomenovať a porozumieť ich emóciám.
- Vypätá situácia nás môže vyčerpávať emocionálne i fyzicky, priznajme si to.
- Trávme menej času na sociálnych sieťach a čítaním správ o šírení vírusu či pozeraním televízie. Štúdie ukazujú, že tieto činnosti môžu zvyšovať úroveň úzkosti.
Snažme sa nadobudnúť pocit kontroly nad svojím životom:
- Vytvorme si denné rutiny a oddeľme v nich čas na prácu a oddych.
- Aktívne vyhľadávajme aktivity, ktoré nás bavia, robia nám radosť a sú pre nás zmysluplné a zaraďme ich do každodennej rutiny.
- Zamerajme našu pozornosť na veci, ktoré môžeme ovplyvniť.
- Pridajme do našej novej rutiny cvičenie, keďže primeraná fyzická aktivita znižuje úzkosť.
Ak pociťujete zvýšené obavy o svoje zdravie či zdravie svojich blízkych, máte ťažkosti so spánkom či s koncentráciou a pamäťou, zaznamenali ste zmeny v stravovacích návykoch či rôzne bolesti alebo máte pocit, že vaše prežívanie je v danej situácii príliš intenzívne, je vhodné obrátiť sa na odborníkov alebo odborníčky v pomáhajúcich profesiách. Treba tiež myslieť na to, že ľudia žijúci sami, starší ľudia alebo deti sú v tejto situácii skupinami, ktoré môžu byť stresom najviac ohrozené.
Zdroj: Kamila Urban, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
Ako prežiť karanténu radostnejšie
Aktuálna situácia, keď trávime veľa času doma a izolujeme sa, prináša rôzne stresové situácie, ktoré nášmu organizmu neprospievajú. Hoci sa stresu úplne vyhnúť nedá, môžeme sa naučiť zvládať ho a prežiť tieto dni radostnejšie. Ponúkame vám niekoľko tipov, ktoré pomôžu udržať nervozitu z karantény na uzde. Radí špecialistka na zdravý životný štýl Veronika Hanáková z NutriadaptWeight Management Clinic.
Pozitívny prístup
Pozitívny prístup prináša so sebou pocit uvedomiť si, že jednoducho existujú udalosti, ktoré nemôžeme ovládať tak, ako by nám to vyhovovalo. Ak si to dokážete uvedomiť, oveľa ľahšie vymeníte agresivitu za asertivitu. Presadzujte svoje postoje a myšlienky či názory tak, aby ste sa nenahnevali, neboli defenzívny alebo úplne pasívny. Vynikajúcimi pomocníkmi sú tieto relaxačné techniky: meditácia, joga alebo taiči.
Pravidelne cvičte
Ľudský organizmus oveľa lepšie dokáže bojovať so stresom, keď sa aktívnemu pohybu venujete pravidelne. Stále platí: pohodlné nohy = pohodlná a málo odolná myseľ.
Vyhraďte si čas na relax alebo koníčky
Zabaviť sa môžete aj doma. Presádzajte kvety, upečte zdravý koláč alebo vymyslite deťom hru, ktorá ich zabaví, a vy si oddýchnite vo vani. Pestujte v sebe pocity radosti a naplnenia hlavne teraz, keď je sociálny kontakt obmedzenejší.
Jedzte zdravo
Vyvážený jedálny lístok bez dennodenných maškŕt v podobe prázdnych kalórií pomáha telu vyrovnať sa so stresom oveľa efektívnejšie. Ak vám „korona situácia“ poriadne lezie na nervy a máte pocit, že vám pomôže schrúmať balíček čipsov, pokojne to urobte, no slané zemiakové lupienky radšej vymeňte za mrkvu alebo kaleráb. Počas týchto dní si urobte dostatočnú zásobu zeleniny na dosah ruky a bez výčitiek ju chrumkajte.
Prejedanie vedie nielen k váhovému prírastku, ale aj k vážnejším ochoreniam, ako sú cukrovka a vysoký tlak, ale aj k niektorým druhom rakoviny.
Zvyknete jesť rýchlo? To môže viesť k prejedaniu, pretože ak nespomalíte, nedoprajete telu uvedomiť si pocit nasýtenia a častejšie zjete oveľa viac, ako keby ste jedlo pokrájali na malé kúsky a dôkladne ho požuli.
Spravujte efektívne svoj čas
Nastavte si limity a neobávajte sa povedať nie všetkým požiadavkám – práve teraz by ste mali spomaliť. Môžete si spísať zoznam úloh, ktoré dnes musíte urobiť, a nastaviť si priority. Nakoniec zistíte, koľko vecí ste mohli vyškrtnúť a ostane vám aj čas na oddych.
Nezanedbávajte spánok
To sa naozaj neoplatí, pretože telo potrebuje čas na obnovenie zo stresových situácií. Dopriať si 7 až 8 hodín spánku by malo byť pravidlom. Pozor na svetlo z monitorov rôznych moderných zariadení, ktoré do spálne nepatria. Niektoré posledné štúdie naznačujú, že modré svetlo vyžarujúce z obrazoviek počítačov, telefónov či tabletov môže súvisieť s rakovinou (najmä prsníka a prostaty), ale aj s diabetom, cukrovkou či kardiovaskulárnymi ochoreniami. Pred spaním sa pokúste stíšiť a naladiť sa na spánok, preto si do ruky radšej vezmite knihu.
Pozor na hluk
Hoci hudba má na nás pozitívny vplyv, dôležité je uvedomiť si ako ju počúvame. Ak ste fanúšikom slúchadiel, dbajte na zdravú hlasitosť. Normálna hodnota decibelov pre ľudské ucho by mala byť do 60 decibelov. Skontrolujte si hlasitosť na slúchadlách a neprekračujte odporúčaný limit, tiež by ste slúchadlá mali používať len pár hodín denne. Priveľa hluku, ale aj dlhé vystavenie hluku sú nielen stresujúce pre telo, no tiež po 75. roku ste vystavený problémom so sluchom alebo ohrozený hluchotou. Strata sluchu v staršom veku je následne spojená s problémami s myslením alebo úbytkom mozgového tkaniva.