Dokazuje to nová štúdia, ktorú predstavil profesor Róbert Babeľa z Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Na Slovensku trpí alergiou približne každý desiaty človek. „Ak sa alergická nádcha, teda rinitída, nelieči, vo väčšine prípadov sa vyvíja do ďalších alergických ochorení a tiež do astmy,“ vysvetľuje prepojenie medzi týmito dvomi ochoreniami profesor Miloš Jeseňák z Univerzitnej nemocnice v Martine. „Liečba astmy je na rozdiel od liečby alergickej rinitídy výrazne drahšia. Podľa našej analýzy, ktorá vychádza z údajov zdravotných poisťovní, stojí ročne liečba astmy dvojnásobne viac,“ dopĺňa autor štúdie profesor Babeľa.
Náklady na liečbu alergie a astmy na Slovensku v roku 2018 predstavovali 787 miliónov eur. Priame, teda zdravotné, náklady však predstavujú iba 9 % z tejto sumy. Zvyšok sú nepriame, teda sociálne, náklady, ktoré spôsobujú pokles pracovnej výkonnosti. Nejde pritom iba o klasickú práceneschopnosť, ale aj o tzv. prezentizmus, teda stav, keď je človek síce prítomný na pracovisku, ale pre ochorenie klesá jeho pracovný výkon. Odhaduje sa, že z pohľadu slovenských zamestnávateľov je v prípade alergickej rinitídy a astmy tento výpadok približne 528 miliónov eur ročne, pričom astma zodpovedá približne za 60 % tejto sumy.
Výdavky budú ale zrejme ešte vyššie. Neliečenie alergie môže okrem výraznej progresie ochorenia a zhoršenia kvality života pacienta viesť aj k rastu zdravotných a sociálnych nákladov. „Ako ukazuje naša štúdia, priame a nepriame náklady na liečbu alergickej nádchy sú v porovnaní práve s astmou polovičné,“ hovorí profesor Babeľa. Problém však predstavuje 45 % alergikov, ktorí sa neliečia, čím prispievajú k ešte vyšším, i keď nedokumentovateľným nákladom.
Väčšina alergikov, ktorí sa liečia, používa iba symptomatickú liečbu, ktorá nebojuje priamo s ochorením, ale len s jeho príznakmi. Napriek tomu, že pri alergiách je dostupná príčinná liečba, ktorá vie ochorenie vyliečiť, v súčasnosti sa ňou lieči približne len 10 % pacientov. „Alergénová imunoterapia je schopná liečiť príčinu najrozšírenejších typov alergií na pele, roztoče či jed blanokrídleho hmyzu. Ide o liečbu, pri ktorej je alergikovi podávaný alergén, v stále sa zvyšujúcich dávkach, na ktoré je alergický. Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu na tento alergén nereagovať. Okrem vyliečenia hovoríme aj o znížení rizika rozvoja nových alergií a astmy.“ vysvetľuje profesor Miloš Jeseňák.
Analýzy z celého sveta ukazujú, že respiračných ochorení pribúda. Vzhľadom na to, že pri alergických rodičoch sa alergia v 80 % prejaví aj u detí, sa trend v najbližších rokoch pravdepodobne nezmení. Je preto podstatné pristupovať k alergii a astme ako k závažným ochoreniam, liečiť ich, nielen potláčať ich príznaky, a sústrediť sa na ďalšie investície do modernej a kvalitnej liečby.
Alergia a astma v číslach
150 miliónov Európanov má alergiu.
Každý 10. Slovák má alergiu.
60 % ľudí s alergiou sú ženy, vo vekovej kategórii do 18 rokov je ich 46 %.
30 až 50 % je pravdepodobnosť, že alergiu bude mať aj dieťa, ak má jedného z rodičov alergikov.
Ak majú alergiu obaja rodičia, pravdepodobnosť, že ňou bude trpieť aj ich dieťa, je až 80 %.
Takmer 70 % prípadov astmy je spôsobených alergiou.
Astmu má približne 70 miliónov obyvateľov únie.
40 % pacientov na Slovensku má stredne ťažkú formu astmy.