Oči neznesiteľne svrbia, pália a slzia. Pridáva sa svrbenie nosa a podnebia, kýchanie a vodnatý výtok z nosa. Alergici aj so zatvorenými očami neomylne vedia, že jar naplno udrela. Tohtoročná jar už navždy zostane jarou ochranných rúšok. Pandémia zmenila rytmus života všetkým generáciám. Čo však nezmenila, ba dokonca zhoršila, je zvládanie obdobia nastupujúcich alergií. S rúškami na tvári sa alergikom ťažšie dýcha, ťažšie sa utierajú slziace oči či tečúci nos. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Viac času stráveného doma pomáha znížiť prejavy alergie. Ale len čiastočne.
Laikmi zaužívané označenie senná nádcha je nepresné, pretože nejde o alergiu na seno, teda pokosenú a usušenú trávu, ale o alergiu na pele v prírode, odborne označovanú ako peľovú alergiu, resp. polinózu. Cez sliznicu nosa alebo očných spojiviek sa do organizmu dostávajú drobné peľové zrnká obsahujúce bielkoviny, ktoré organizmus rozoznáva ako alergén a spúšťa alergickú reakciu.
Pokiaľ infekčná nádcha vzniká v dôsledku bakteriálnej alebo vírusovej infekcie, spúšťačom alergickej nádchy je vdýchnutie alergénov nosom, čím dochádza k okamžitej reakcii sprostredkovanej imunoglobulínom IgE. Ide vlastne o imunitnú reakciu organizmu sprostredkovanú špecifickými protilátkami IgE namierenými voči konkrétnym alergénom z okolitého prostredia.
„V marci a apríli sa na alergii podieľajú najmä pele kvitnúcich stromov, najčastejšie brezy, liesky a topole, zatiaľ čo v júli až septembri sú najsilnejšími alergénmi trávy, predovšetkým palina, lipnica, ambrózia, ale aj pšenica a jačmeň,“ hovorí všeobecná lekárka pre deti a dorast Ivana Poradová.
„K prejavom peľovej alergie a alergického zápalu očí patria vodnatý výtok z nosa alebo opuch sliznice a sťažené dýchanie nosom, slzenie, pálenie alebo svrbenie očí, často spojené aj s opuchom viečok, záchvatové kýchanie, kašeľ a svrbenie mäkkého podnebia,“ opisuje príznaky ochorenia doktorka Poradová. K častým príznakom alergickej nádchy sa môžu pridružiť aj svrbenie uší, migréna, bolesti kĺbov, tráviace ťažkosti, celková slabosť a únava. V období zhoršenia peľovej nádchy sa môže zhoršiť aj atopický ekzém.
Peľová alergia je ochorenie, ktorému sa nedá vyhnúť. Pozitívnou správou však je, že správnou liečbou sa dajú jej prejavy zmierniť či úplne utlmiť. Liečba alergie je dlhodobá a mnohí pacienti robia chybu, že sa liečia len v období, keď majú príznaky ochorenia. Neliečená alebo nedostatočne liečená alergická nádcha môže prejsť do chronickej fázy, viesť k nižšiemu prahu citlivosti pacienta pri opätovnom kontakte s alergénom, k zosilneniu prejavu symptómov, ale aj k rozvoju zápalu v dolných dýchacích cestách v podobe astmy.
Ako ju rozoznáme?
- Alergická nádcha má dramatický nástup v podobe opuchnutia nosa, slzenia očí, sťaženého dýchania. Dokáže rovnako rýchlo ustúpiť. Normálna nádcha prichádza pozvoľne a niekoľko dní.
- Na rozdiel od infekčnej nádchy prebieha alergická nádcha bez zvýšenej telesnej teploty.
- Alergická nádcha je najintenzívnejšia ráno a doobeda. Infekčná nádcha trápi ľudí najmä v noci.
- Pri oboch typoch nádchy sa objavuje opuch a slzenie očí. Dobrým rozlišovacím znakom je, že alergickú nádchu sprevádza silný pocit svrbenia.
- Pri alergickej nádche prichádzajú záchvaty kýchania. Pri normálnej nádche kýchame priebežne celý deň.
- Pri alergickej nádche je zápalom postihnutá viac nosná sliznica, pri klasickej nádche dýchacie cesty.
Najčastejšie peľové alergény
Trávy: kostrava, reznačka, pýr, mätonoh, lipnica, psiarka, timotejka, trstina
Byliny: palina, lucerna, horčica, ambrózia, ďatelina, skorocel
Dreviny: breza, vŕba, hrab, pagaštan, javor, dub, cyprus, jaseň, buk, jelša, orech, lieska, topoľ, olivovník, brest, lipa, platan
| Dôsledky alergickej nádchy v bežnom živote: | |
|---|---|
| obmedzené vonkajšie aktivity | 52 % |
| nižšia účasť na spoločenskom živote | 29 % |
| obmedzený kontakt s domácimi zvieratami | 34 % |
| pokles produktivity | 29 % |
Jarné upratovanie pľúc
Zdravé pľúca, ale aj pľúca astmatikov, alergikov a ľudí s ďalšími pneumologickými ťažkosťami. Aby mohli spolu s ďalšími inštitúciami dýchacej sústavy správne fungovať, a aby aj dych mohol robiť očistnú prácu pre organizmus, mali by byť naše pľúca v takej kondícii, aby sa zvládli vyrovnať s každodennými či náhlymi civilizačnými vplyvmi ako smog, alergény, vírusy či baktérie. Ako im môžeme pomôcť?
Kloktanie, inhalácia, dezinfekcia
To, že dýchame, si spravidla vôbec nevšímame. Ako sa teda o pľúca riadne starať? „Práve v tejto dobe pandémie koronavírusu je vhodné kloktanie soľných roztokov, vhodné je aj pravidelné preplachovanie nosa,“ hovorí primárka luhačovických detských liečební Jana Rydlová.
„Inhaláciu micelárnymi vodami môžeme vykonávať aj domácimi inhalačnými prístrojmi,“ vraví Jiří Hnátek, primár liečební pre dospelých Kúpeľov Luhačovice. „U nás v kúpeľoch sa učia správne inhalovať aj deti s rôznymi dýchacími ochoreniami, z ktorých niektoré majú tiež malé inhalátory aj doma,“ dodáva primárka Rydlová.
Správny dych – polovica zdravia
Čo ešte môže pomôcť? Dychové cvičenia. Zostáv a cvikov v rámci dychovej fyzioterapie a rehabilitácie existuje celý rad a v odbornom prostredí z nich fyzioterapeut podľa situácie zvolí najvhodnejší postup na mieru tomu, s kým pracuje, a s akým ochorením mu má pomôcť. Výhodou však je, že základ týchto cvičení môžete praktizovať každý deň aj doma. „Cviky majú totiž určité spoločné princípy vykonania * napríklad ich nevyhnutným základom je správne držanie tela a nácvik brušného dýchania,“ vysvetľuje doktor Hnátek.
A ako teda na to? Plynulý nádych by mal vychádzať z kontrolovaného vydutia brucha, ktoré je nasledované rozšírením hrudníka pri maximálnom nádychu. Po ňom nasleduje pasívny výdych, pričom sa všetko robí so zatvorenými ústami, a to v ľahu alebo vo vzpriamenom sede. Ruky sú pritom opreté v bok pod okrajom dolných rebier, palce smerujú dozadu, ostatné prsty vpred. Svaly v oblasti ramenných pletencov musia byť po celý čas nádychu relaxované. Toto cvičenie okrem zlepšenia pľúcnych funkcií zlepšuje napríklad aj vykašliavanie," opisuje primár Hnátek.
Najlepšia prevencia? Chôdza a dobrá nálada!
Severská chôdza s paličkami, jazda na bicykli, plávanie aj rýchla chôdza. To sú len niektoré príklady aktivít, ktoré patria medzi účinné rehabilitačné cvičenia a pri posilňovaní pľúc hrajú významnú úlohu. „Vytrvalostný tréning a respiračná fyzioterapia sú v tomto ohľade veľmi dôležité, pretože zlepšujú nielen funkcie dýchacieho ústrojenstva, ale sú prospešné aj pre celkovú telesnú výkonnosť a odolnosť,“ uvádza doktor Hnátek.
„Najjednoduchším a najprirodzenejším vytrvalostnom tréningom je rýchla chôdza. Nech už ale zvolíte chôdzu či inú pravidelnú činnosť, vždy je potrebné mať na pamäti aj primeranú záťaž pre dýchací a obehový systém. Dôležité je pohybovať sa úmerne svojmu veku a zdravotnému stavu,“ dodáva doktor Hnátek.