Rúška bez výnimky - utrpenie pre alergikov?

Zhoršené dýchanie, dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, stiahnutie dýchacích ciest alebo dokonca sipot a suchý dráždivý kašeľ... To sú ťažkosti, ktoré môžu sužovať astmatikov aj alergikov. Ako pri tom všetkom ešte zvládajú povinnosť nosiť rúško?

22.05.2020 06:00
dieťa, alergia, rúško Foto:
Ilustračné foto.
debata (3)

Astma a silná alergia u dospelých, seniorov aj u detí dokážu často sužovať doslova celú rodinu. Organizmus astmatika je sám osebe oslabený, astmatik trpí dýchavičnosťou, v noci sa nevyspí, skôr alebo neskôr začne užívať lieky a ich dávky sa spravidla zvyšujú. Môže pre alergikov či astmatikov nosenie rúška znamenať ďalšiu záťaž?

„Zmyslom používania rúšok je zabrániť šíreniu kvapôčok, ktoré obsahujú vírusy, do okolia. Rúško totiž dokáže zachytiť časť nami vypúšťaných vírusov, ktoré sa do vzduchu dostávajú pri kýchaní, kašli či rozprávaní. Pretože ale nezabráni prenikaniu vírusov cez rúško k nám, je dôležité, aby ho nosilo čo najviac ľudí, a tak nie sú výnimkou ani astmatici či alergici,“ hovorí Jana Rydlová, vedúca detskej liečebnej spoločnosti Kúpele Luhačovice, ktorá sa špecializuje na kúpeľnú liečbu dýchacích ochorení. „Rúško na tvári, nose, ústach u nich môže predstavovať pocit určitého diskomfortu, ale u kompenzovaného astmatika nie je dôvodom na vyvolanie dýchavičnosti.“

Navyše ľudia, ktorí trpia niektorým z dýchacích ochorení, už spravidla vedia, ako si pomôcť. „Využívajú totiž vhodné dychové cvičenia, ktoré sa naučili v kúpeľoch, alebo inhalujú prostredníctvom domácich inhalačných prístrojov, ktoré pomocou minerálnej vody pomáhajú zvlhčovať sliznice dýchacích ciest.“

A čo teda rúška, aké sú pre nich vhodné? „Všeobecne platí, že jednorazové rúška sú funkčné len pár desiatok minút, potom zvlhnú, pričom stred rúška zvlhčený dychom má už menšiu účinnosť. Pre alergikov sú v tomto ohľade najlepšie rúška zo 100 % bavlny, ktoré treba prať minimálne pri teplote 60 °C, ale ešte lepšie je rúško vyvariť a ešte vlhké prežehliť.“

Astma v skratke

Astma vzniká najmä na podklade dedičnej dispozície v kombinácii s pôsobením okolitého prostredia, ale príčin jej vzniku je viac a súvisia so škodlivinami v životnom prostredí * silné alergény v potrave, vo vzduchu, v tekutinách, chemikáliách alebo liekoch.

Spúšťačom môže byť aj vírusová infekcia nosohltanu alebo dýchacích ciest. V tomto prípade je riešenie, ako sa vyrovnať s astmou, silnou alergiou a každodennými problémami, ktoré tieto choroby môžu priniesť, ľahké * predovšetkým je potrebné dôverovať lekárom, a keď je to možné, tak zaradiť do terapie aj kúpeľné pobyty. Dlhoročné skúsenosti z praxe dokazujú, že chronickým stavom možno vďaka nim v detskom veku veľmi dobre predchádzať a v dospelosti potom títo ľudia znášajú záťaž ako ostatná zdravá populácia.

Zdroj: MUDr. Jana Rydlová, riaditeľka detských liečební Kúpeľov Luhačovice

Viete, že…?

  • Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú alergie štvrtou najčastejšou chorobou vo svete? Veľké zastúpenie medzi nimi majú práve peľové alergie.
  • Alergická nádcha – polinóza sa najviac objavuje medzi 15. až 40. rokom života.
  • Najčastejšia je u nás alergia na peľ tráv (asi 50 % prípadov polinózy), približne po 25 % pripadá na pacientov alergických na peľ drevín a bylín. Mnohí pacienti reagujú na viac druhov peľu (tzv. polyvalentné alergie).
  • Na vyvolanie alergickej reakcie je spravidla potrebná koncentrácia 10 až 20 peľových zŕn na m3.
  • Peľové zrnko bežne preletí 50 až 100 km. Vo veľkej výške až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov.
  • Najviac alergénov vo vzduchu je ráno do desiatej hodiny.
  • Jarné obdobie je charakterizované peľom stromov a drevín.
  • Letné obdobie zase peľom pochádzajúcim najmä z tráv.
  • Na jeseň sa vyskytujú najmä pele z ambrózie, paliny a niektorých druhov burín.
  • Koncentráciu peľu v ovzduší výrazne ovplyvňuje počasie. Horúce, suché a veterné počasie napomáha šíreniu peľu. Naopak, dážď zráža peľ k zemi a znižuje riziko ťažkostí.
Video
,,Nedbáme na prírodu a tak si ničíme vlastné zdravie,” povedala pre TV Pravda imulologička Klára Kossárová. V súčasnej Európe máme podľa nej 30 až 40 percent alergikov, pričom v roku 2025 by sa toto číslo malo zvýšiť až na 50 percent.

Rady, ktoré pomôžu v boji s alergiou

  • V čase maximálneho výskytu alergizujúceho peľu obmedzte pohyb v prírode.
  • Pravidelne sledujte peľové spravodajstvo.
  • Pri športových aktivitách v prírode dýchajte viac nosom ako ústami a nezabúdajte na ochranu očí okuliarmi.
  • Po návrate z prírody sa osprchujte, umyte si vlasy (pretože v nich sa zachytí najviac peľu), tvár a vymeňte si oblečenie.
  • Oblečenie, ktoré ste nosili vonku, odkladajte mimo miestnosti, v ktorej spíte.
  • Využívajte na pobyt vonku najmä čas po daždi.
  • Vetrajte len vtedy, keď je koncentrácia peľu nízka. Na vidieku sú koncentrácie peľu vysoké zrána, v meste zasa večer.
  • Vniknutiu peľu do vnútorného prostredia zabraňujú protipeľové sieťky.
  • Čističky a práčky vzduchu odstránia peľ a v domácom prostredí vás ochránia.
  • K účinným protipeľovým opatreniam patrí zvýšená hygiena nosa, vrátane jeho pravidelných preplachov.
  • Zvládať alergickú nádchu pomáhajú prímorské a kúpeľné pobyty, rehabilitácia, terapia v jaskyniach.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Astma #alergie #astmatici #ochranné rúška