Mýtus: Kliešť skáče zo stromov
Fakt: Kliešť obyčajný žije v tráve alebo na kríkoch vo výške do jedného a pol metra podľa svojho vývojového štádia. Najnižšie sa pohybujú larvy, ktoré sa prisávajú na drobné cicavce, napr. hlodavce. Vyššie potom žijú nymfy (predstupeň dospelého kliešťa), ktoré sa môžu ľahko prichytiť na srsť vašich štvornohých miláčikov. Najvyššie sa potom stretávame s dospelým kliešťom, ktorý parazituje na človeku.
Mýtus: Kliešť žije iba v lese
Fakt: Lesy, predovšetkým listnaté a zmiešané, sú síce doménou kliešťa, stretnúť sa však s nimi môžete aj v záhradke, na lúke či prechádzke v mestskom parku, na brehoch riek a rybníkov, okrajoch lesných ciest a rôznych strží. Všeobecne sa kliešť vyskytuje všade, kde je tráva vyššia ako 20 cm. Výrazne menej ich je v ihličnatých lesoch bez porastu a na slnečných suchých miestach.
Mýtus: Najviac kliešťov sa objavuje uprostred leta
Fakt: Pri vysokých teplotách chýba vo vzduchu vlhkosť, preto počas horúcich mesiacov zaliezajú kliešte pod zem, kde prežívajú prisaté na hlodavcoch. Ich najväčší výskyt je typický pre obdobie jari (marec až jún) a jesene až do príchodu prvých mrazov. Možno vás to prekvapí, ale kliešť začína byť aktívny už pri teplotách nad 5 stupňov Celzia.
Mýtus: Kliešť napáda najmä ľudí so sladkou krvou
Fakt: Kliešte sa orientujú podľa čuchu. Vnímajú ľudské pachy, telesné teplo a zvýšené množstvo oxidu uhličitého, ktorý človek a iné tvory vydychujú. Mýty o zmene zloženia potu po požití piva či cesnaku nikdy neboli vedecky potvrdené. Odpudivý účinok majú len repelenty, ktoré majú však dočasný efekt, preto sa na ne nedá stopercentne spoliehať.
Mýtus: Na svetlé oblečenie kliešte nejdú
Fakt: Farba oblečenia nehrá dôležitú úlohu. Svetlá látka má len tú výhodu, že na nej kliešťa ľahšie uvidíte a môžete ho rýchlejšie odstrániť. Okrem svetlej farby je vhodné voliť aj hladký materiál, po ktorom sa kliešť horšie šplhá. Do prírody sú teda ideálne dlhé svetlé nohavice, najlepšie dole zakončené gumou, alebo nohavice zastrčené do ponožiek.
Mýtus: Kliešť sa musí najskôr udusiť
Fakt: Časy, keď mamičky alebo babičky pokvapkali prisatého kliešťa kvapkou oleja, kúskom masla alebo masti, sú preč. Ani mýtus o vykrútení kliešťa proti alebo v smere hodinových ručičiek nie je správny. Do kože nie je zaskrutkovaný, ústrojenstvo, ktorým sa kliešť drží, nemá tvar závitu. Ani jeho rozdrvenie nie je to pravé. Pri rozdrvení kliešťa sa dostávajú do okolia všetky choroboplodné zárodky, ktoré kliešť obsahuje a hrozí infekcia aj cez nepatrnú ranku v koži.
Vyberajte ho správne
Prisatého kliešťa odstraňujte pinzetou, ktorú pritlačte čo najbližšie ku koži. Vyťahujte ho pomaly, kývavým pohybom bez točenia.
Kliešťa nevykrúcajte prudko do strán, mohli by ste ho pretrhnúť. Najdôležitejšie je nepoškodiť a nerozmliaždiť ho. Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany.
Treba vybrať celé telo kliešťa aj s hlavičkou.
Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte.
Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra) použite prípravok s obsahom alkoholu.
Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc.