Alergie lieči imunoterapia, no Slováci ju nevyužívajú

, 25.07.2020 06:00
alergie, ruky
Alergénová imunoterapia by okrem medicínskych prínosov mohla aj významne šetriť financie. Autor:

Alergické ochorenia sú jednou z najväčších epidémií súčasnosti. Neustále pribúda pacientov, ktorí majú nejaký druh alergie, a podľa odborníkov sa to bude len zhoršovať. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že alergické ochorenia sú štvrté najčastejšie sa vyskytujúce na svete a sú pre jednotlivé krajiny obrovskou ekonomickou záťažou.

Alergia a astma v číslach

150 miliónov Európanov má nejakú formu alergie

60 % dospelých s alergiou sú ženy

30 až 50 % je pravdepodobnosť, že alergiu bude mať aj dieťa, ak má jedného z rodičov alergika

70 % prípadov bronchiálnej astmy je spôsobených alergiou

70 miliónov Európanov má astmu

40 % pacientov na Slovensku má stredne ťažkú formu astmy

65 % ľudí s astmou na Slovensku je starších ako 18 rokov

60 % pacientov s astmou sú ženy

Alergia v súčasnosti postihuje jedného z troch ľudí a podľa odhadov ňou bude do roku 2025 trpieť až polovica svetovej populácie. Napriek tomu veľká časť pacientov nie je správne diagnostikovaná a liečená. Neliečená alergia pritom ročne pripraví slovenskú ekonomiku o stovky miliónov eur.

„Neliečenie alergie môže okrem výraznej progresie ochorenia a zhoršenia kvality života pacienta viesť aj k rastu zdravotných a sociálnych nákladov,“ pripomína jeden z výsledkov analýzy priamych a nepriamych nákladov alergie a astmy na Slovensku profesor Róbert Babeľa z Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Väčšina alergikov, ktorí sa liečia, používa len symptomatickú liečbu, ktorá nebojuje priamo s ochorením, ale len s jeho príznakmi. „Liečba alergie patrí do rúk alergológa. Aj keď pacienti často siahajú po množstve voľne dostupných protialergických liekov, jedinou účinnou liečbou je alergénová imunoterapia,“ vraví prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie, mimoriadny profesor Martin Hrubiško.

Ide o liečbu, pri ktorej je alergikovi v nízkych dávkach podávaný alergén, na ktorý je alergický. Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu na tento alergén nereagovať. Okrem vyliečenia odborníci hovoria aj o znížení rizika rozvoja nových alergií a astmy.

Alergénová imunoterapia by okrem medicínskych prínosov mohla aj významne šetriť financie. „Najnovšou analýzou sme sa pozreli na to, či vďaka liečbe môžeme hovoriť o úsporách, a výsledky nás pozitívne prekvapili. Dáta od zdravotných poisťovní hovoria, že adekvátna terapia, vrátane cielenej imunoterapie, má veľmi zaujímavú úroveň návratnosti z pohľadu priamych nákladov. Napríklad po trojročnej liečbe alergénovou imunoterapiou hovoríme až o viac ako 40 % úspore nákladov,“ hovorí o výsledkoch analýzy autor štúdie, profesor Babeľa.

Napriek tomu, že na Slovensku je alergénová imunoterapia dostupná, lieči sa ňou približne len 10 % pacientov. Doktor Hrubiško upozornil, že za tým môže byť aj relatívne vysoký doplatok za liečbu. "Ak je v jednej rodine viac alergikov, respektíve ak je pacient zo sociálne slabších pomerov, nemôže si túto liečbu dovoliť,“ konštatoval.

Pomôcť by mohla aj zmena kritérií hodnotenia lekárov. „Je dôležité, aby sa zo strany zdravotných poisťovní zmenil pohľad a kritériá hodnotenia kvality lekárov, ktorí liečia alergénovou imunoterapiou,“ upozorňuje profesor Peter Pružinec, hlavný odborník rezortu zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu. „Zároveň je dôležité pristupovať k alergii ako k závažnému ochoreniu, správne ho liečiť, nielen potláčať jeho príznaky, a sústrediť sa na ďalšie investície do modernej a kvalitnej liečby,“ doplnil profesor Miloš Jeseňák z Univerzitnej nemocnice v Martine.

Alergikom pomôže nový web

Alergia je vlastne prehnaná reakcia organizmu, ktorá vznikne v prípade kontaktu s bežnými, inak neškodnými látkami. Prejavujú sa rôzne, napríklad zhoršením dýchania, dokonca astmatickými záchvatmi a veľmi často kožnými problémami.

„Výskyt atopickej dermatitídy má stúpajúcu tendenciu. Vplyvom priemyselnej činnosti, chemizácie životného prostredia, ale aj naším stresujúcim spôsobom života je alergikov čoraz viac. Keď som bola pred piatimi rokmi na odbornej konferencii v Paríži, zaznelo tam, že v roku 2025 bude dokonca každý človek na planéte trpieť nejakou formou alergie,“ vraví kožná lekárka Michaela Blaško.

Odborníci predpokladajú, že za rýchly nárast počtu alergických ochorení zodpovedá viacero faktorov. Okrem genetickej predispozície a znečisteného životného prostredia môže vznik alergie podnecovať napríklad aj prehnaná hygiena. K ďalším rizikovým faktorom patrí fajčenie matky v tehotenstve.

„Keďže vidíme, že okolo nás pribúda alergikov, často medzi malými deťmi, rozhodli som sa založiť združenie a portál, ktoré chcú robiť osvetu v tejto oblasti,“ vraví Andrej Vilim zo Slovenskej asociácie alergiologických pacientov. „O pár dní spúšťame web alergia.help, kde budú podrobné informácie o rizikách vzniku alergií, prevencii a možnostiach liečby. Oslovili sme viacero odborníkov, s ktorými chceme spolupracovať tak, aby to boli informácie naozaj relevantné a dôveryhodné,“ dodáva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#peľová alergia #Atopická dermatitída #alergie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku