Hlavná príčina, prečo je to tak, spočíva v dosiaľ neexistujúcej úhrade za výkon telemedicíny. Lekár, ktorý manažuje pacienta na diaľku, nemá za takýto výkon zaplatené. Zatiaľ čo v zahraničí sa bežne využíva na manažment pacientov a uľahčuje tak ich prístup k zdravotnej starostlivosti, na Slovensku ide o oblasť, ktorá naráža najmä na stanovenie ceny za výkon.
Význam telemedicíny alebo dištančnej medicíny sa naplno ukázal v čase koronavírusovej pandémie. Hodiny čakania v ambulanciách lekárov vystriedali telefonické konzultácie, pacienti začali vo väčšej miere využívať aj e-recepty. Práve pandémia koronavírusu motivovala lekárov aj pacientov viac využívať telemedicínu ako efektívny nástroj manažmentu pacientov. Týkalo sa to nielen pacientov s chronickými, nehojacimi sa ranami, ale aj kardiovaskulárnych pacientov.
Práve oblasť manažovania kardiovaskulárnych ochorení je na Slovensku značne poddimenzovaná. Pacienti trpia vysokým tlakom, srdcovou arytmiou či inými kardiovaskulárnymi ochoreniami. Ročne zomrie na ochorenia srdca a ciev takmer 24-tisíc Slovákov a počet hospitalizácií pre srdcovo-cievne ochorenia je takmer 200-tisíc.
„V kardiológii je telemedicína nevyhnutnosťou. Prostredníctvom moderných diagnostických medicínskych inovácií vieme napríklad cez vzdialený monitoring permanentne 24 hodín monitorovať srdcovú činnosť pacientov. Pacient tak nie je odkázaný čakať dlhé hodiny v čakárni na vyšetrenie lekárom špecialistom. Ten si vie na diaľku skontrolovať zdravotný stav pacienta prostredníctvom údajov, ktoré mu zabezpečuje tzv. vzdialený monitoring,“ hovorí doktor Vladimír Mičieta.
„Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyšším počtom kardiovaskulárnych pacientov. Ročne zomierajú tisíce pacientov v dôsledku srdcovo-cievnych ochorení. Bojujeme s nedostatkom kardiológov, čo má za následok dlhé čakacie lehoty u lekára špecialistu. Prostredníctvom inovatívnych medicínskych technológií by sme však vedeli pacientov manažovať oveľa efektívnejšie. Moderné technológie nám umožňujú oveľa jednoduchšie detekovať napríklad poruchy srdcového rytmu a začať včasnú a správnu liečbu,“ vysvetľuje Peter Hlivák, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
V programovom vyhlásení sa k podpore inovatívnych moderných technológií, akou je napríklad telemedicína, zaviazala aj vláda SR. Vzdialený monitoring má dokázateľné prínosy – zlepšuje diagnostiku, urýchľuje nasadenie liečby, znižuje počet návštev v ambulanciách lekárov, poskytuje komfort pre pacientov, šetrí peniaze poisťovni. Napriek tomu však zdravotné poisťovne takúto formu starostlivosti o pacientov lekárom neuhrádzajú. Nie je totiž stanovená cena za takýto výkon. Z verejného zdravotného poistenia je hradený len prístroj na domáce monitorovanie.
„Telemedicína je budúcnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vďaka inovatívnym zdravotníckym prístrojom máme prehľad o zmene stavu pacienta a ak je to potrebné, môžeme ihneď reagovať – zmeniť liečbu alebo v prípadne alarmujúcich výsledkov pozvať pacienta na kontrolu priamo do ordinácie. Nielen pre kardiologických pacientov môže telemedicína znamenať lepšiu kvalitu života a v niektorých prípadoch môže byť okamžitá reakcia lekára na zmenu stavu pacienta dokonca aj život zachraňujúca,“ hovorí Erika Komanová, hlavná lekárka jednotky intervenčnej arytmiológie VÚSCH Košice.