Odvážna líška v Tatrách. Je možné vyliečiť besnotu? Nie!

, 27.07.2020 10:00
líška, besnota, Vysoké Tatry, zviera
Líška sa objavila pri dverách ubytovacieho zariadenia v Hornom Smokovci. Nebola plachá. Autor: ,

Pred týždňom v nedeľu uhryzla líška v rakúskom Korutánsku v hoteli pri Nassfelde dvoch spiacich ľudí. Pohrýzla 51-ročného muža a 10-ročného chlapca.

Drzá líška sa dostala do hotela cez otvorené balkónové dvere! Muža spiaceho na posteli dvakrát uhryzla do ľavej nohy. Ten sa prebral a vyhnal ju. Zviera sa však nevzdalo a do hotela sa vrátilo. V inej hotelovej izbe uhryzlo do pravej nohy chlapca. Zviera by údajne nemalo byť besné, pretože v Rakúsku sa už besnota nevyskytuje, je to krajina patriaca medzi tzv. rabies free. Samozrejme, zviera je potrebné vyšetriť a ak to nie je možné, človek musí aj tak absolvovať očkovanie proti besnote.

Aká je situácia na Slovensku? Počas minulotýždňového pobytu v Tatrách sa nám podarilo odfotografovať líšku, ktorá podišla počas dňa ku presklenému vchodu ubytovacieho zariadenia, kde domáci dávajú zvyšky jedla do misky mačke. Troch ľudí, ktorí stáli z opačnej strany skla, sa evidentne nebála, čakala, či niečo nedostane nažrať a navonok priateľsky kývala chvostom zo strany na stranu. Nešlo o vycvičenú líšku Elišku, ktorá je už vyše desať rokov inventárom Rainerovej útulne. Spomínané ubytovacie zariadenie, kam líška prišla až ku dverám, sa nachádza v Hornom Smokovci. Aj keď sa besnota podľa informácií zo stránky Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR naposledy vyskytla v roku 2015 (vo všetkých prípadoch išlo o líšky), pri každom neznámom zvierati, ktoré takto stratilo plachosť, by človek mal byť opatrný. Ani my sme neotvorili sklenené dvere a ku líške sme sa nepriblížili. Napokon ušla.

Vírus besnoty má tvar nábojnice

Besnota patrí nepochybne medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia. Prenos besnoty slinami zo zvieraťa na človeka poznali už starí Egypťania a koncom 19. storočia sa besnotou zaoberal Louis Pasteur, ktorý bol priekopníkom očkovania proti tomuto ochoreniu. Vírus besnoty, ktorý má typický tvar nábojnice, bol po prvýkrát vizualizovaný s pomocou elektrónového mikroskopu v roku 1962.

Na besnotu ročne zomrie okolo 59-tisíc ľudí, ale skutočný počet prípadov bude omnoho vyšší. Človek sa besnotou nakazí takmer výhradne pohryzením besným zvieraťom alebo oliznutím rany. Sú popísané len ojedinelé prenosy vdýchnutím kontaminovaného aerosólu v jaskyniach husto osídlených netopiermi alebo prostredníctvom transplantácie rohovky od chorého človeka.

Vo všeobecnosti možno povedať, že v rozvinutejších krajinách, kde sa účinne dodržiava kontrola rozšírenia besnoty medzi psami, sú rizikovým rezervoárom divoké zvieratá (napr. spomínané líšky). Naopak, v Afrike a Ázii sú najčastejším zdrojom besnoty voľne pobehujúce psy, prípadne opice. Minulý rok bol medializovaný prípad Nórky, ktorá zachraňovala šteňa na Filipínach. Nezaočkovaná žena, ktorá pracovala v nemocnici, podľahla v máji pred rokom v Nórsku následkom besnoty v krajine, kde od roku 1815 na besnotu nikto nezomrel!

Rakúska tlač v druhej polovici júla 2020 písala...
Rakúska tlač v druhej polovici júla 2020 písala o uhryznutí spiacich hostí v Korutánsku líškou. Autor: Bianka Stuppacherová, Pravda

Liečba rozvinutej besnoty neexistuje!

„Príčinná liečba besnoty neexistuje. Napriek všetkým snahám nie je možné zastaviť klinicky rozvinuté ochorenie a pacient je odsúdený na istú smrť,“ píše MUDr. Jan Dvořák z Prahy v odbornom časopise Očkování a cestovní medicína. „Terapia je len symptomatická a paliatívna (zmierňujúca príznaky a bolesť). Doposiaľ sa vie len o niekoľkých preživších, prevažne s ťažkými doživotnými následkami. Aj lekársky protokol, uvedenie chorého liekmi do hlbokého bezvedomia, sa ukázal ako nespoľahlivý a kontroverzný. Neostáva nič iné, ako zasiahnuť v okamihu, keď sa vírus ešte len rozmnožuje vo svalových vláknach a neprenikol do nervového tkaniva,“ dodáva lekár. To znamená zaočkovať pohryznutého človeka čo najskôr. Posledný prípad rozvinutej besnoty u človeka bol v SR zaznamenaný v roku 1990 v okrese Rožňava.

Proti besnote existuje tzv. preventívne očkovanie a tzv. postexpozičná vakcinácia (po uhryznutí zvieraťom). Prevencia má význam u určitých rizikových profesií a takisto u cestovateľov, ktorí cestujú do rozvojových krajín a pravdepodobne budú mať obmedzený prístup ku spoľahlivej lekárskej starostlivosti. Aj u preventívne zaočkovaných ľudí je však dôležité po prípadnom pohryznutí zvieraťom absolvovať dve posilňujúce dávky vakcíny. Nezaočkovaný človek, ktorého pohrýzlo neznáme zviera (nemuselo mať príznaky besnoty!) dostane štyri, obyčane však až päť dávok vakcíny (existuje viacero očkovacích schém).

Očkuje sa do svalu alebo pod kožu (do ruky, strieda sa pravé a ľavé rameno) a nie (!) do brucha, ako si ešte stále mnohí myslia. Po pohryznutí zvieraťom je dôležité ranu ošetriť mydlovým roztokom, dezinfikovať ju (napr. jódom, alkoholom), prekryť a čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc! Ak od posledného očkovania proti tetanu uplynuli viac ako tri roky, očkuje sa po pohryznutí zvieraťom aj proti tetanu (inak sa proti tetanu očkuje každých 10–15 rokov).

Besnota u človeka

Inkubačná doba sa pohybuje od niekoľkých dní až po 19 rokov! U 50 % ľudí sa ochorenie prejaví medzi 30 až 90 dňami. Prvé príznaky sú nešpecifické – zvýšené teploty, únava, malátnosť, vracanie, môžu sa rozvinúť poruchy správania sa – spavosť, ale aj agitovanosť. Pri excitačnom štádiu nákazy sú typické výbuchy agresivity a tzv. hydrofóbia. Znamená to, že postihnutí prežívajú bolestivé kŕče pri pokusoch prehltnúť tekutinu, niekedy sa tieto kŕče objavujú len pri letmom kontakte pier s vodou či pri pohľade na tečúcu vodu. Pre poruchu autonómneho nervového systému chorý výrazne sliní, neskôr nasledujú halucinácie, zmätenosť, problémy s dýchaním, srdečné arytmie atď. Infekcia sa končí kómou a smrťou.

(Zdroj: Očkování a cestovní medicína)

Je očkovanie proti besnote v prípade psov a mačiek rizikom?

Očkovanie psov a mačiek nie je pre zvieratá nebezpečné a neovplyvňuje psychiku zvieraťa. Psy a mačky nie je potrebné na očkovanie dopredu zvlášť pripravovať. Samotný úkon trvá veľmi krátko, očkuje sa do podkožia a komplikácie po očkovaní sa vyskytujú len veľmi ojedinele. Niektoré precitlivené jedince môžu reagovať opuchom v mieste vpichu, ktoré po niekoľkých dňoch ustúpi. Ak bola dodržaná vakcinačná dávka, ktorá je 1 ml očkovacej látky bez ohľadu na veľkosť zvieraťa a vakcinácia bola správne vykonaná je zviera proti besnote odolné minimálne po dobu 1 roka (podľa druhu použitej registrovanej vakcíny). Očkovaný pes nevylučuje vírus besnoty, ani keby psa poranila besná líška.

(Zdroj: www.svps.sk)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vakcinácia #uhryznutie #očkovanie proti besnote #líška #besnota
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku