Prvá pomoc z lesa: Žuli ste už list duba, buka alebo živicu?

, 12.08.2020 06:00
les, lúka, jar, Kysuce, Korňa, príroda, Slovensko
Návšteva lesa má blahodarné účinky nielen na ľudskú psychiku. Autor:

Existuje jednoznačná súvislosť medzi zdravím a vplyvom stromov na ľudské telo. Mnohé listy zo stromov v lese možno pokojne konzumovať, dokonca sú zdraviu prospešné.

Peter Wohlleben (jeho priezvisko znamená dokonca niečo ako „pohodový život“) je známy nemecký lesník a ochranca prírody, autor viacerých populárnych a veľmi čítaných sprievodcov lesom, kníh na tému stromov a lesných zvierat. Hosťuje v početných televíznych reláciách, usporadúva prednášky a semináre a za emocionálne a nekonvenčné šírenie poznatkov mu bavorská vláda udelila medailu za ochranu prírody.

Lesný kúpeľ v Japonsku ako podporná terapia

Existuje jednoznačná súvislosť medzi zdravím a vplyvom stromov na ľudské telo. Wohlleben takúto návštevu lesa nazýva lesným kúpeľom, ktorý má blahodarné účinky nielen na ľudskú psychiku. Mníchovská univerzita Ludwiga Maximiliína sa od roku 2019 podieľa na vzdelávaní inštruktorov a terapeutov lesnej terapie a vedecky ju skúma. Univerzita dokonca oficiálne uznala metódu lesného kúpeľa a možno nepotrvá dlho a aj u nás budú môcť lekári predpisovať prechádzky pod stromami.

Terapii v lese sa v Japonsku hovorí shinrin yoku, čo sa dá najlepšie preložiť ako už spomínaný lesný kúpeľ. „Ten je od roku 1982 súčasťou japonského zdravotného programu a odporúča sa ako podporná terapia mnohých zdravotných problémov,“ píše známa česká výživová poradkyňa Margit Slimáková vo svojej knihe „Velmi osobní kniha o zdraví“. „Štúdie potvrdzujú, že odpočinkový pobyt v lese znižuje krvný tlak, výskyt depresií aj infekčných ochorení. Podľa štúdie z roku 2009 pobyt v lese významne zvyšuje aktivitu tzv. buniek zabijakov (natural killer cells) a zlepšenie činnosti imunitného systému bolo badateľné ešte mesiac po terapii.“

Listy bukov, dubov, kôra z vŕby

„Mali by sme sa pozrieť na to, čo tieto obry ponúkajú priamo pre naše zdravie,“ odporúča Wohlleben, odborník na les a prvú pomoc z „lesnej lekárne“. „Listy bukov, dubov a mnohých iných listnáčov môžeme pokojne konzumovať, dokonca sú zdraviu prospešné,“ prekvapuje. „Keď svojich hostí vyzvem, aby ich ochutnali, spočiatku sa stretávam so skeptickou až odmietavou reakciou. Naozaj majú zahryznúť do listu? Nič na tom nie je, navyše na jar po vypučaní sú jemné zelené lístočky chutné a kyselkavé. Práve z bukových a dubových listov si môžete urobiť výborný šalát.“

Wohlleben píše, že v lese nepotrebujeme ani tabletky proti bolesti hlavy. Kôra vŕby totiž obsahuje salicín, aj preto je latinský názov vŕby Salix. V kôre vŕby sa nachádza v závislosti od druhu až 10 % tejto látky, ktorá sa v tele mení na kyselinu salicylovú. Známe syntetické látky s obsahom účinnejšej kyseliny acetylsalicylovej majú silnejší účinok, ale vedľajším účinkom je napríklad to, že riedia krv. Môžu byť teda nevhodné pre ľudí s nedostatkom krvných doštičiek, resp. pre takých, čo majú so zrážanlivosťou krvi problém. Pri bolestiach hlavy či horúčke možno teda piť čaj z vŕbovej kôry (najlepšie sa na to vraj hodí vŕba biela rastúca pozdĺž riek). Napokon, aj syntetická kyselina salicylová vznikla vďaka výskumom z prvej polovice 19. storočia, keď vedci skúmali tajomstvo čaju z vŕbovej kôry. Acylpyrín či aspirín je teda vlastne chemickou napodobeninou toho, čo obsahujú u nás rastúce stromy.

Les však nepomáha len pri bolestiach. „Čo tak prostriedok proti bodnutiam hmyzu a opuchom?“ pýta sa Peter Wohlleben vo svojej publikácii „Tajomné puto medzi človekom a prírodou“. „Pomôže vám jeden javorový list. Keď ho pomiagate a priložíte na miesto bodnutia, rýchlejšie vám odpuchne. Pomáha to dokonca pri opuchnutých nohách po dlhej túre.“

Výluh z dubovej kôry poznajú mnohí, najmä tí, čo trpia zlatou žilou. Aplikuje sa zvonka vo forme kúpeľa. Takisto možno odvarom vyplachovať ústa. Pije sa aj ako čaj, z dubovej kôry sa vyrábajú tinktúry či krémy. Čaj celkovo posilňuje zdravie, no najčastejšie sa používa na tráviace ťažkosti a odvar na zápaly ústnej dutiny, resp. opuchnuté a bolestivé ďasná. Domorodí Američania zvykli žuť kôru duba, aby predišli ochoreniam zubov a ďasien. Taníny, ktoré dubová kôra obsahuje, dokážu zničiť baktérie a infekcie. Odvary, nálevy či sedacie kúpele treba pripravovať vždy čerstvé. „Nechcem nabádať, aby ľudia zbavovali dub kôry, lebo ho tým vážne poškodia. Podobne je to pri vŕbe,“ podotýka propagátor pobytov v lese. Dobrou možnosťou je čerstvé rúbanisko v listnatom lese, kde si možno zo zoťatého stromu odlúpnuť z kôry. Pri vŕbe odrezať len niekoľko vetvičiek a tie zbaviť kôry." Samozrejme, najjednoduchšie je zájsť do lekárne a kúpiť si čaj – z dubovej kôry či z vyššie spomínanej vŕby.

Prostriedky vyrobené z častí stromov alebo...
Prostriedky vyrobené z častí stromov alebo rastlín nie sú chemicky striekané ani inak spracované. Autor: Dedoles

Mnohí na jar (v apríli) zbierajú čerstvé smrekové výhonky, z ktorých tiež pripravujú čaj alebo liečivé sirupy, ktorý pomáha pri kašli alebo slabej imunite. Mladé smrekové výhonky obsahujú množstvo vitamínu C. Smrekový sirup uľahčuje vykašliavanie a uvoľňuje dýchacie cesty. Recepty, ako zo smrekových výhonkov urobiť varený alebo nevarený sirup, je na internete viacero.

Návrat ku koreňom

Peter Wohlleben nechce nabádať na život ako v kamennej dobe. Len lepšie pochopiť les a jeho liečivé účinky. Navyše prostriedky vyrobené z častí stromov alebo rastlín nie sú chemicky striekané ani inak spracované. Deti možno potešiť napríklad výrobou žuvačky. Stačí na to číra, na kameň stvrdnutá kvapka živice zo smreka. Ani borovica, jedľa či smrekovec nie sú jedovaté, ale smreková živica je najvhodnejšia. "Kvapku živice si v ústach zohrejte na telesnú teplotu. Občas opatrne vyskúšajte, či už zmäkla. Nezahryznite do nej, lebo sa rozpadne na tisíc čiastočiek a vylúči všetky horčiny. Buďte trpezliví a začnite žuť až po dlhšej chvíli. Výlučne horké látky vypľujte (v lese si odpľuť môžete) a napokon vznikne ružovkastá hmota, ktorá sa dobre žuje. Nemusí chutiť každému, ale je to ozvláštnenie výletu.

„Využívanie prírodnej lekárne nie je ľudský vynález, ale čosi, čo nás spája s našimi zvieracími druhmi. Nejde o módny trend s eko nádychom, ale o návrat k vlastným koreňom,“ dodáva autor.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zdravie z lesa #príroda #lesný kúpeľ #lesná lekáreň #les
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku