1. Dedičnosť. Genetika zohráva významnú úlohu a zdôrazňuje sa pri všetkých typoch cukrovky.
2. Vek. Zatiaľ čo pre diabetes 1. typu je charakteristický začiatok v detskom a mladom dospelom veku, výskyt diabetu 2. typu stúpa s vekom, najmä po 40. roku života.
3. Obezita a nedostatok pohybu. Zo štatistík vyplýva, že viac ako 95 % novodiagnostikovaných diabetikov 2. typu zanedbáva pohyb a vyše 87 % má nadváhu.
4. Chyby v životospráve matky počas tehotenstva, nevhodná výživa dieťaťa vo včasnom období života
5. Stres alebo depresia.
6. Fajčenie
Rizikové faktory ešte neznamenajú, že cukrovka skutočne prepukne, ale zvyšujú pravdepodobnosť, že sa to stane.
Príznaky diabetu
Typickými príznakmi cukrovky 1. typu sú: časté, nadmerné močenie; neustály smäd; svrbenie; únava, pocit vyčerpanosti, slabosť; pocit hladu; úbytok telesnej hmotnosti bez známej príčiny; poruchy ostrosti zraku; kožné alebo pohlavné infekcie a mykózy; plesňové ochorenie chodidiel; nedostatok záujmu a koncentrácie; pocit brnenia či pálenia v končatinách; pomalé hojenie rán; vracanie a bolesť žalúdka
U diabetikov 2. typu sa však ochorenie vo svojom úvode obvykle viditeľnejšie neprejavuje alebo sa prejavuje len miernymi necharakteristickými ťažkosťami, najmä únavou, opakovanými infekciami močových ciest či pohlavných orgánov, prípadne plesňovým postihnutím chodidiel. Cukrovka 2. typu sa často prejaví až v štádiu závažných cievnych komplikácií (poškodenie očí, obličiek, srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, neuropatia). Preto sú veľmi dôležité preventívne vyšetrenia (tzv. skríningové programy), ktoré by mali cukrovku 2. typu a prediabetické štádiá odhaliť čo najskôr.
Diagnostika a liečba
Diagnostiku cukrovky vykonáva špecialista – diabetológ. K vyšetreniam používaným pri stanovení diagnózy patrí vyšetrenie glukózy v krvnej plazme nalačno. Lekár však môže použiť aj hodnotu glykovaného hemoglobínu alebo OGTT (orálny glukózový tolerančný test), teda stanovenie dvoch hodnôt krvného cukru po vypití sladkej vody. Krvný cukor sa vyšetruje nalačno po 8-hodinovom hladovaní (voda sa smie piť) a 120 minút po vypití sladkého glukózového roztoku.
U ľudí bez cukrovky sa glykémia nalačno pohybuje v rozmedzí 3,3 mmol/l až 5,5 mmol/l. Krátko po jedle môže byť hodnota glykémie vyššia, ale do dvoch hodín klesne pod 7,8 mmol/l. Opakovane zistená hodnota glukózy nalačno 7 mmol/l alebo vyššia znamená diagnózu diabetes mellitus. Pri vyšetrení, ktoré nie je vykonané nalačno, je pre potvrdenie diagnózy stanovená hodnota glukózy v plazme 11 mmol/l alebo vyššia. Ak lekár rozhodne, že je potrebné previesť orálny glukózový tolerančný test (OGTT; pri ktorom sa podá 75 gramov bezvodnej glukózy rozpustenej vo vode a za dve hodiny nasleduje stanovenie koncentrácie glukózy), diabetes potvrdzuje hodnota glukózy 11 mmol/l alebo vyššia.
Liečba cukrovky závisí od typu a štádia ochorenia
Všetkým pacientom sa odporúča najmä zmena životného štýlu, ktorá zahŕňa:
- racionálne stravovanie – pacient s diabetom si musí správne vyberať potraviny a tiež správne odhadnúť množstvo sacharidov. Ďalším dôležitým parametrom potravy pre diabetika je glykemický index, teda rýchlosť uvoľňovania glukózy z konkrétnej potraviny.
- pravidelná fyzická aktivita – na priaznivý efekt stačí 30–45 minút miernej fyzickej aktivity denne. Pomáha pri kontrole glykémie, ale tiež zlepšuje citlivosť organizmu na inzulín, pomáha znížiť telesnú hmotnosť i krvný tlak, zlepšuje spektrum krvných tukov a pod.
- úprava telesnej hmotnosti – obezita a diabetes spolu veľmi úzko súvisia. Už zníženie hmotnosti o 5 percent pomôže znížiť riziko vzniku cukrovky, ale aj kardiovaskulárnych ochorení u obéznych ľudí. Zníženie hmotnosti zlepšuje glykemickú kontrolu, upraví krvný tlak i krvné tuky.