Zvládnite horúčavy bez zdravotných rizík

Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie - zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie či hnačky.

21.08.2020 06:00
leto, kúpanie, voda, skok, radosť Foto:
Iným typom letného rizika je možnosť ochorenia na dyzentériu, (šigelózu, úplavicu), kde zviera nehrá žiadnu úlohu v prenose nákazy.
debata

„Najčastejším ochorením sú salmonelózy. Vyskytujú sa celý rok, pretože táto baktéria je schopná množiť sa aj pri nižších teplotách, ale letné obdobie je pre jej množenie optimálne. Riziko hrozí hlavne pri chybách pri výrobe tovaru, jeho skladovaní, či pri opakovanom zohrievaní potravín. Preto je dôležité, aby ľudia veľmi opatrne pripravovali potraviny s obsahom vajec, ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy, či vyhýbali sa potravinám, kam sa pridávajú surové vajcia. Najdôležitejšie je, aby boli vajcia dostatočne dlho tepelne upravované. Ak niekoľko baktérií salmonely prežije, optimálna teplota na ich množenie je nad 30 stupňov, a tak aj ich malé množstvo sa dokáže pomnožiť a vyvolať ochorenie,“ zdôrazňuje docentka Mária Avdičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica.

Ako uviedla, ak nekonzumujeme potraviny hneď a chceme ich skladovať, treba ich rýchlo schladiť, uložiť do chladničky a pri opätovnom použití opäť dostatočne prehriať, aby sme zabránili riziku ochorenia.

Podobná baktéria, ktorá sa síce až tak často nemnoží v potravinách, ale prežíva v nich, je kampilobaktéria, ktorá spôsobuje takzvanú kampilobakteriózu. Faktorom jej prenosu sú najmä hydinové mäsá. V Čechách je najčastejším faktorom prenosu napríklad morčacie mäso, na Slovensku to môžu byť okrem hydinových aj ovčie výrobky. Prameňom oboch ochorení (zoonóz) sú choré zvieratá, prípadne nosiči týchto baktérií. Bakteriálne zoonózy sú choroby spoločné pre zvieratá a ľudí a majú významné zastúpenie medzi zoonózami sveta.

Iným typom letného rizika je možnosť ochorenia na dyzentériu, (šigelózu, úplavicu), kde zviera nehrá žiadnu úlohu v prenose nákazy. „Je to čisto ľudská baktéria, je patogénom pre človeka a aj sa u človeka vyskytuje. K prenosu dochádza potravinou, ktorú chorý človek kontaminuje najmä rukami s obsahom výlučkov pri nedostatočnej osobnej hygiene.

Táto choroba sa môže však šíriť napríklad aj koreňovou zeleninou či jahodami. Teda tým, čo je v zemi, alebo sa plazí po zemi, ktorá je hnojená hnojivom, kde môžu byť aj ľudské exkrementy. Aj keď je to zakázané, nie vždy sa to dodržuje. Takéto potraviny musia byť dôkladne umyté, aby sa riziko minimalizovalo. Teda dôkladné umývanie všetkého, čo zakúpime, alebo aj zoberieme zo záhrady,“ zdôrazňuje docentka Avdičová.

Dyzentéria sa však šíri aj v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, kde nie je kanalizácia, sú tam suché záchody či nedostatok pitnej vody, ale v extrémnych podmienkach sa môže šíriť aj kontaminovanou­ vodou.

Podobným spôsobom sa šíri aj žltačka typu A, čo je ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Nespôsobuje ho baktéria, ale vírus a ide tiež o prenos z človeka na človeka. K prenosu dochádza najmä kontaktom od osôb s vírusom. Hovorí sa jej choroba špinavých rúk, nemusia to byť špinavé ruky chorého, ale toho, čo ho nakazil. Preto treba na osobnú hygienu klásť dôraz nielen v súčasnosti pri pandémii korovavírusu, ale neustále. Nie je to celkom typické ochorenie leta, lebo vírusy žltačky sa nemnožia mimo ľudského organizmu, ale len ako parazit, kde sú prítomné živé bunky. Prežívajú vo vode v sociálnych zariadeniach, teda tam, kde chorý človek prostredie mohol kontaminovať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #horúčavy #salmonelóza #žltačka #zdravotné riziká