Na červené svrbiace škvrny na koži nezaberala ichtyolová masť, dokonca ani kortikoid v kréme, ktorý má doma na ekzém Zdenkin brat. „To už moju mamu zarazilo, pretože kortikoidná masť je u brata vždy posledná voľba, keď už nič iné nezaberá – zápal na koži stiahne vždy spoľahlivo. Poslala ma k lekárke, chodím od detstva stále k tej istej pediatričke, keďže študujem na strednej škole,“ hovorí Zdenka z väčšieho slovenského mesta, ktorú z logických dôvodov ponechávame v anonymite.
Zdravotná sestra už v telefóne pri objednávaní vyslovila podozrenie na svrab. „Povedala mi, že to vôbec nie je výnimočné a čudovala by som sa, nie je to záležitosť pacientov s nižším socio-ekonomickým statusom. "Neskôr mi samotná sestrička v ambulancii povedala, že má so svrabom osobnú skúsenosť v rodine. Jej dcéra tým vraj prešla začiatkom tohto roka. Svrab k nim domov priniesla kamarátka, ktorá u nich prespáva. Príznaky svrabu mali kamarátkini rodičia, jej matka je dokonca sestrička na onkológii. Boli u dermatológa, ten však svrab vylúčil, tak, reku, všetko v poriadku. Lenže potom sa začala škriabať aj dcéra sestričky z pediatrie, navyše v tom čase absolvovala náročnú brušnú operáciu. Kožný lekár jej napokon už od dverí povedal, že má jasný svrab. Stačilo sa natrieť potrebným prípravkom a bolo vraj dobre. Najhoršie boli údajne dezinfekčné opatrenia, čo sa museli urobiť doma. Najmä od dôslednosti ich vykonania závisí, či sa svrab vráti, alebo nie.“
Aj Zdenka sa teda ocitla na kožnom. Aj tam sa dozvedela, že svrab nie je nijaká rarita. Kožný lekár MUDr. Ľubomír Zaujec rozozná príznaky svrabu už pohľadom, skúsený kožný lekár totiž pozná svrab podľa typických chodbičiek a pľuzgierov. V prípade diagnostickej neistoty sa robí odber mikroskopického kúska kože, ktorý sa posiela do laboratória. Veľmi však závisí od miesta odberu, ani negatívny výsledok nevylučuje možnosť nákazy. „Svrab dostanete vtedy, ak sa stretnete s jeho vyvolávateľom, so zákožkou svrabovou. Bezdomovec alebo obyvateľ nejakej osady, ktorý sa mesiac neumýva, ho vôbec nemusí dostať, aj keď je špinavý a smrdí. Mladé dievča si sadne v krátkych šortkách hoci v autobuse s tapacírovaným sedadlom, kde krátko predtým sedel niekto so svrabom. A toto nákazlivé infekčné ochorenie bez väčších problémov dostane. Našťastie, liečba je pomerne jednoduchá,“ dodáva MUDr. Zaujec. Vyššie riziko nákazy je v spoločných ubytovniach, nocľahárňach, v internátoch, ústavoch sociálnych služieb a podobne. Najstarším známym prostriedkom na liečbu je sírová masť, novším masť s obsahom permetrínu, súčasťou liečby sú aj antihistaminiká, ktoré potláčajú nepríjemné svrbenie kože. Ak sa pridruží bakteriálna infekcia (pri škriabaní), podávajú sa aj antibiotiká, pri ekzematizácii aj kortikoidné masti. Svrbenie môžu zmierniť aj krémy s mentolom či ichtamolom. Svrab je infekčné ochorenie, ktoré je veľmi nákazlivé a svoju úlohu do istej miery zohráva aj imunita kože. Ak dvaja spia na posteli, kde sa nachádza mikroskopický roztoč, zákožka svrabová, vyššiu pravdepodobnosť nakaziť sa má imunologicky oslabený jedinec. Šíri sa však tesným kontaktom a najčastejšie u sexuálnych partnerov, kde ide doslova o kontakt „telo na telo“. Zákožka svrabová má veľkosť maximálne 0,5 mm, lezie po koži, v priebehu niekoľkých minút sa zavŕta a v spodných vrstvách si razí chodbičky, do ktorých denne kladie 1–2 vajíčka. Larvy žijú na povrchu tela a približne o dva týždne sa z nich vyvinú jedince, ktoré sa opäť zavŕtajú pod kožu a tam kladú vajíčka. Mimo ľudského tela však prežijú len asi dva dni.
U človeka, ktorý je nakazený po prvýkrát, sa kožné príznaky môžu objaviť až o niekoľko týždňov. U osôb s opakovanou nákazou sa príznaky objavujú skôr. Na liečbu sa používajú masti a už spomínané krémy s obsahom látok, ktoré zákožky zničia. Tieto prípravky je však nutné aplikovať na celé telo, od krku nadol. V mieste, kam sa masť nenanesie, môžu zákožky prežívať. Liečebnú kúru je potrebné opakovať, okrem toho je potrebné liečiť všetky osoby v tesnom kontakte s nakazeným, aj keď nemajú príznaky. Takisto je nesmierne dôležité vykonať potrebné dezinfekčné opatrenia doma, pretože opakovaná nákaza môže vzniknúť z jedinej zákožky, ktorá prežila. Hygienické opatrenia sú podobné ako napríklad pri všiach (pranie oblečenia a bielizne pri vyšších teplotách, žehlenie, vystavenie na slnko atď.).
A ešte jedna dôležitá informácia: Aj mnoho druhov doma chovaných zvierat môže mať svrab. Zvieracie zákožky však nie sú totožné s tými, ktoré parazitujú na človeku. Nedokážu sa v jeho koži usídliť a rozmnožovať sa. U Zdenky sa napokon obávaný svrab nepotvrdil. Išlo o mikrobiálny ekzém. Pomohla kortikoidná masť, ale v kombinácii s antimikrobiálnou látkou. O pár dní bolo po probléme.