Vysoká teplota, bolesti podbrušia a smrť následkom zlyhania srdca. Takto končilo veľa žien rodiacich v pôrodniciach a väčšina lekárov si v období polovice 19. storočia myslela, že na vine je tzv. miazma, skazený vzduch. Ako 28-ročný asistent jednej viedenskej nemocnice si Semmelweiss všimol zarážajúci rozdiel v úmrtiach na „horúčku šestonedieľok“ na dvoch oddeleniach v tej istej nemocnici. Na jednom oddelení žien zomieralo veľmi veľa, kým na inom podstatne menej a vystrašené rodičky so slzami v očiach prosili, aby ich neumiestnili na „smrtiace oddelenie“.
Ignaz Semmelweiss si všimol, že jedno oddelenie viedli pôrodné asistentky, ktoré dbali o čistotu, zatiaľ čo na smutne preslávenom oddelení pôsobili medici, ktorí tam mnohokrát vstupovali priamo z pitevne bez toho, aby si umyli ruky. Jeden zo Semmelweissových priateľov zomrel na následky zranenia, ktoré si spôsobil pri pitve a rozvinuli sa uňho tie isté príznaky ako u postihnutých rodičiek. Vtedy Ignaz pochopil, že akési „hnisavé častice“ sa prenášajú z mŕtvol do rán, napríklad v maternici po odlúčení placenty. Konal rýchlo a trval na tom, aby si medici pred vstupom na oddelenie umývali ruky chlórovým vápnom. Napriek tomu, že úmrtnosť výrazne poklesla, nedočkal sa uznania, naopak, kolegovia vehementne protestovali. Keď ich nazval vrahmi, riaditeľ nemocnice mu nepredĺžil zmluvu. Neskôr zomrel na sepsu spôsobenú streptokokmi po porezaní sa počas operácie – na rovnakú infekciu, pred akou sa snažil uchrániť rodiace ženy. Uznania sa mu dostalo až po smrti.
Listerov karbolový sprej
Ďalším menom, ktoré zohralo nespochybniteľnú úlohu v histórii dezinfekcie rúk, bol určite Louis Pasteur, ktorý zastával rovnaký názor ako Semmelweiss a na tabuľu po prvýkrát nakreslil streptokoky – malé kruhy spojené do reťazca. Pasteur vyvinul postupy dezinfekcie, sterilizácie a pasterizácie. Po ňom nasledoval Joseph Lister, ktorý odmietol hnisanie rán ako nevyhnutnú súčasť hojenia a začal ich dezinfikovať roztokom kyseliny karbolovej. Prelomovým bol prípad 11-ročného pacienta, ktorému po komplikovanej zlomenine práve vďaka dezinfikovaniu rany zachránil nohu a asi aj život. Bol to jeho „karbolový sprej“, ktorý ničil mikroorganizmy a použil ho aj pri rozrezaní abscesu v podpazuší kráľovnej Viktórie. Objaviteľ baktérie tuberkulózy a od roku 1875 „lovec patogénov“ Robert Koch zas ako profesor hygieny na novovzniknutom hygienickom inštitúte na berlínskej univerzite zmenil bakteriológiu na uznávanú vedu.
V roku 1905 nástupca Kocha Carl Flügge vysvetlil rozdiel medzi bežnou a chirurgickou dezinfekciou rúk. Čistenie rúk mydlom a kefou po niekoľko minút sa stalo štandardnou praxou pre chirurgov. Alexandra Fleminga, objaviteľa penicilínu, asi tiež netreba veľmi predstavovať. Položil základy vývoja antibiotík, ktoré usmrcujú baktérie. Bohužiaľ, mnohé nemocničné infekcie sa dnes stali rezistentnými, odolnými voči antibiotikám. O to viac je dôležitá dôsledná hygiena a dezinfekcia. Kým sa však vyvinuli naozaj účinné a k pokožke šetrné dezinfekčné prípravky, prešli desiatky rokov. Bolo obdobie, keď si lekári v nemocnici namáčali ruky do lavóra s formalínom – navyše všetci do toho istého.
Prvý dezinfekčný prípravok na báze alkoholu
V roku 1965 mladý asistent srdcového chirurga v nemeckom Hamburgu, pôvodom Maďar Peter Kalmár zistil, že umývanie rúk pred operáciou je pre nedostatok času nepostačujúce. Dovtedy si chirurgovia dlhé minúty drhli ruky kefou a mydlom pod tečúcou vodou, dnes sa už vie, že pokožka sa tak zbavuje ochrannej vrstvy a mnohí mali z tohto dôvodu kožné problémy vo forme podráždenia až ekzémov. Spoločne s ďalšími odborníkmi vyvinul prvý prípravok na dezinfekciu rúk založený na báze alkoholu, ktorý sa bez predchádzajúceho umývania rúk či ďalších prísad veľmi jednoducho vtiera do rúk, navyše je šetrný k pokožke.
Neskôr sa aj bakteriologickými testami zistilo, že Kalmárov prípravok nazvaný Sterillium, vyvinutý pred 55 rokmi, je plne efektívny a okamžite účinný aj bez predchádzajúceho drhnutia rúk kefkou pomocou mydla a vody. Svet hygieny sa pomocou spoľahlivého odstraňovania mikroorganizmov alkoholom navždy zmenil.
Čisté ruky aj pod sterilnými rukavicami
- Pri vzniku pooperačných infekcií zohrávajú dôležitú úlohu mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú na rukách operačného tímu.
- Každá pooperačná infekcia priemerne navýši náklady na liečbu cca o 2 500 eur.
- Nebezpečné môžu byť aj mikróby, ktoré sú telu vlastné a v normálnej situácii neškodné, v pooperačných ranách však môžu vyvolať infekcie. Zhlukujú sa najmä v hlbokých častiach vlasových folikulov (chĺpkov na rukách).
- Aj preto musia mať alkoholové prípravky na dezinfekciu rúk okamžitý, ale aj dlhodobý účinok, ktorý sa testuje tzv. trojhodinovou hodnotou. Počet mikroorganizmov na ruke nesmie byť ani po uplynutí troch hodín od dezinfekcie schopný vyvolať infekciu! Toto časové rozmedzie reprezentuje asi 90 % všetkých operácií.
- Sterilné rukavice nie sú spoľahlivou bariérou proti zárodkom, v priebehu zákrokov dôjde k roztrhnutiu štvrtiny použitých rukavíc, najmä počas dlhšie trvajúcich operácií na nedominantnej ruke (špeciálne na ukazováku a palci). Dierka vo veľkosti špendlíkovej hlavičky za 20 minút prepustí 40-tisíc mikroorganizmov. Pri ortopedických zákrokoch už sto baktérií zlatého stafylokoka vyvolá stafylokokovú infekciu.
- Aj preto má hygiena rúk operačného personálu presne stanovené pravidlá (odloženie všetkých šperkov, krátke, do oblúka ostrihané nechty, nie umelé ani nalakované atď.).