Ako sa môžem chrániť proti chrípke
Dajte sa zaočkovať proti chrípke ešte predtým, ako začnú vírusy chrípky zvyšovať svoju aktivitu.
Očkovanie proti chrípke každú jeseň, resp. každú chrípkovú sezónu, výrazne znižuje riziko ochorenia na chrípku. Účinnosť očkovacej látky môže byť z roka na rok iná v závislosti od toho, aké vírusy v danej chrípkovej sezóne cirkulujú v populácii.
Očkovacia látka proti chrípke neobsahuje žiadne živé vírusy chrípky. Znamená to, že nemôže spôsobiť chrípku alebo iné ochorenia.
Najvhodnejší čas na očkovanie proti chrípke je október a november. Chrípková sezóna trvá od októbra do konca apríla (40. kalendárny týždeň až 18. kalendárny týždeň nasledujúceho roka).
Ochranné protilátky, ktoré sa v organizme po očkovaní vytvoria, zabraňujú vzniku ochorenia, prípadne jeho priebeh zmiernia a znižujú riziko komplikácií a úmrtia. Protilátky sa vytvoria postupne, v priebehu desiatich až štrnástich dní po očkovaní.
Ďalšie účinné preventívne opatrenia na zníženie šírenia chrípky:
- Umývajte si ruky pravidelne mydlom a vodou.
- Pri kýchaní si prikryte ústa a nos papierovou vreckovou. Kvapôčky dopadnú do krátkych vzdialeností. Preto najväčšie riziko nákazy chrípky je pre osoby vzdialené do 1 metra od osoby chorej na chrípku, ktorá si pri kašlaní alebo kýchaní neprikrýva ústa vreckovkou.
- Po použití vreckovku vyhoďte do odpadkového koša. Nepoužívajte viackrát tú istú vreckovku. Vírusy chrípky dočasne prežívajú aj mimo ľudského tela a človek sa tak môže nakaziť vírusom aj dotykom už použitých vreckoviek.
- Ak nemáte k dispozícii vreckovku, odporúča sa kýchať do svojho rukáva, pričom si rukou úplne prekryte nos a ústa.
- Ak ste chorí, zostaňte doma. Ak sa váš zdravotný stav zhorší, vyhľadajte lekára.
Zdroj: uvzsr.sk
Ako sa stravovať pri COVID-19? Tak ako pri iných virózach
Koronavírus sa podobá klasickej chrípke, preto by sme mali dodržiavať zdravú životosprávu a posilniť tak svoju imunitu. Rovnako ako na chrípku, ani na koronavírus nezaberajú antibiotiká. Pomôcť môžu aj niektoré potraviny.
Pitný režim
Dôležitým pomocníkom pri liečbe chrípky sú tekutiny. Ich dostatočný príjem nahradí straty vzniknuté potením pri horúčke. Dajte prednosť nesladenému bylinkovému čaju (mätovému, šalviovému, medovkovému či zázvorovému), minerálkam či obyčajnej vode.
Mliečne výrobky
Mlieko síce môže zahlieňovať, ale nie vždy a nie každého. Ak vám mliečne výrobky nerobia problémy, pokojne ich konzumujte ďalej. Jogurt je navyše zásobárňou probiotík, ktoré pomáhajú lepšie bojovať proti infekcii.
Vývar
Pomáha silný slepačí alebo hovädzí. Zelenina z vývaru dodá telu vitamíny a minerály, mäso zasa bielkoviny. Horúci vývar pomôže pri uvoľňovaní upchatého nosa.
Cesnak
Je známym prírodným antibiotikom. Stimuluje potenie, podporuje čistenie dýchacích ciest, zlepšuje vykašliavanie.
Vitamín D
Benefity vitamínu D na naše zdravie, najmä pokiaľ ide o imunitu, sú známe. Podľa najnovších výskumov môže pomôcť aj v boji proti novému koronavírusu. Obsiahnutý je v rybacom oleji, v treščej pečeni, v tučných rybách ako je losos či tuniak.
Ako predchádzať infekcii?
Najlepší spôsob prevencie šírenia vírusu je zabrániť alebo obmedziť kontakt s ľuďmi, ktorí vykazujú príznaky infekcie a cestovali do rizikových oblastí v posledných 14 dňoch. Dôležitá je aj dôsledná hygiena, ktorá zabráni šíreniu baktérií a vírusov.
- Ruky si umývajte pravidelne aspoň 20 sekúnd teplou vodou a mydlom.
- Nedotýkajte sa tváre, očí, nosa alebo úst, ak nemáte ruky čisté.
- Nechoďte von, ak sa cítite choro alebo máte príznaky chrípky alebo prechladnutia.
- Zakrývajte si ústa vnútornou stranou predlaktia alebo lakťa pri kýchaní a kašli.
- Vreckovky vyhadzujte hneď po použití.
- Udržiavajte všetky predmety, ktorých sa dotýkate, čisté.
- Používajte dezinfekciu povrchov na predmety ako telefón, počítač, riad a kľučky na dverách.
Zdroj: who.int
Dôležitá je zásada ROR (rúško-odstup-ruky)
- V čase pandémie je vhodné dbať na dostatočný sociálny odstup od cudzích ľudí, dôkladné umývanie rúk a nosenie rúška vo verejných interiérových priestoroch a na miestach s vyššou koncentráciou ľudí.
- ROR je účinná prevencia, ktorou dokážeme seba a svoje okolie efektívne chrániť, a ktorou prispievame k zamedzeniu šírenia ochorenia. Rúška zabraňujú, aby človek, ktorý je potenciálne nakazený, šíril vírus ďalej do okolia.
- Rúška treba mať na tvári nasadené správne, aby ich nosenie bolo účinné: majú priliehať k tvári a zakrývať ústa aj nos. Tvárové rúško je potrebné vymieňať za nové, ak je poškodené, vlhké alebo špinavé. Jednorazové rúška nie sú určené na opätovné používanie.
Kým pri prvej vlne koronavírusu ľudia nemali výhrady k noseniu rúšok, teraz sa rúškam mnohí bránia.
Z nedávneho prieskumu agentúry Focus vyplynulo, že až tretina Slovákov s ich nosením nesúhlasí. Väčšina si myslí, že nosenie rúška nie je bezpečné. Existujú názory, že by nám nosenie rúšok mohlo škodiť, že spôsobuje to, že sa otravujeme oxidom uhličitým alebo že máme vyššie riziko, že ochorieme na respiračné infekcie. Toto tvrdenie vyvracia infektológ z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Kramároch Peter Sabaka, ktorý sa venuje pacientom s najťažším priebehom ochorenia COVID-19.
„Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, ktorý by takéto tvrdenia podporoval,“ povedal vo videu na sociálnej sieti rezortu zdravotníctva. „Lekári a sestry, zdravotnícki pracovníci nosia rúška dlhé hodiny počas celej svojej pracovnej doby, a to po dlhé roky svojho života. Množstvo vedeckých štúdií preukázalo, že zdravotníci nemajú žiadne následky, ktoré by vyplývali z dlhodobého nosenia rúšok,“ uviedol.
Podľa jeho slov dokonca ani FFP3 respirátory, ktoré sú vyrobené z hrubého materiálu a priliehajú na tvár veľmi tesne, nespôsobujú žiadne závažné zdravotné komplikácie. Ľudia by preto určite nemali mať strach nosiť klasické rúška.
„Bežné chirurgické alebo látkové rúška sú vyrobené z omnoho tenšieho materiálu a nepriliehajú na tvár tak tesne ako respirátory a tie už vonkoncom nespôsobujú žiadne zdravotné následky, neobmedzujú dýchanie ani nespôsobujú otravu oxidom uhličitým, keďže oxid uhličitý a kyslík sú tvorené veľmi malými molekulami, ktoré cez tieto látkové alebo bežné chirurgické rúška veľmi ľahko prejdú,“ dodal Sabaka.
Jeho slová potvrdzuje aj hlavný hygienik Ján Mikas: "Tvárové rúško nespôsobuje vdychovanie vysokej koncentrácie oxidu uhličitého a nemá dosah na zdravie osoby. Vzhľadom na to, že bežne používané rúška nepriliehajú k tvári nepriedušne, nevzniká v oblasti zakrytej rúškom vysoká koncentrácia CO2, ktorá by mohla mať negatívny dosah na zdravie.“