Hliva ustricová, v Európe asi najznámejšia liečivá huba, sa vyskytuje hojne aj v našich lesoch na odumretých aj živých kmeňoch a vetvách listnaných stromov – najmä na jeseň. Má vynikajúcu chuť aj vôňu. Obľúbenou sa však stala aj vďaka možnosti pestovania.
Okrem kulinárskeho využitia je hliva dôležitá pre široké spektrum biologicky aktívnych látok. Patria sem polysacharidy zo skupiny glukánov, z nich predovšetkým 3 a 1,6 betaglukány, ktoré dokážu stimulovať činnosť makrofágov. To je druh bielych krviniek zodpovedných za rozpoznanie a likvidáciu škodlivých votrelcov – vírusov a baktérií, ale aj poškodených buniek v tele, ktoré už nie sú schopné plniť si svoju pôvodnú funkciu.
Okrem tejto vlastnosti účinkujú betaglukány proti kvasinkovým infekciám. Ak hlivu nenájdete v prírode alebo nemáte možnosť si ju vypestovať, je možné zakúpiť si sušenú v kapsulách. V takom prípade je nutné hľadať výrobky, kde je usušená celá huba, ktorá obsahuje všetky účinné látky.
Ďalšou významnou látkou obsiahnutou v hlive je lovastatín, ktorý patrí do skupiny tzv. statínov. To sú látky znižujúce hladinu LDL „zlého“ cholesterolu v krvi a pôsobia tak preventívne proti rozvoju aterosklerózy a ochoreniu srdca a ciev. Hliva ďalej obsahuje vitamíny B, D, C a K, nenasýtené mastné kyseliny a bioflavonoidy. Z minerálnych a stopových prvkov v nej nájdete železo, zinok, draslík, fosfor, selén, sodík, jód a bór.
Zaujímavou látkou je aj pleurotín, ktorý má účinky podobné antibiotikám a je známy aj jeho pozitívny účinok proti tvorbe krvných zrazenín. Hliva je zdrojom prospešnej vlákniny, ktorá je dôležitá pre dobré fungovanie tráviacej sústavy, a potravou pre priateľské probiotické baktérie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rakytníkový olej
- blahodarné účinky na podporu imunity
- priaznivý účinok na pokožku a sliznice
- priaznivo pôsobí proti únave, zvyšuje výkonnosť
- vysoko efektívny pri virózach či chorobách dýchacích ciest