Podológ študuje mapu chodidla. Je to dôležité?

V rámci podologického skríningu je možné zistiť rozloženie váhy tela na chodidlách a základné ortopedické chyby nôh v statickom a v čiastočne dynamickom stave. Klient sa postaví na špeciálnu presklenú platňu, ktorá má odspodu zrkadlo a je spojená s počítačom.

„Premieta do počítača rôzne zábery chodidiel v rôznych polohách, pohľad zospodu, pohľad zo zadnej strany… Na základe toho hodnotíme, aké problémy noha má a ako by mohli súvisieť s ďalšími problémami, ktoré má človek napríklad na kolenách a bedrách. Všetko so všetkým totiž súvisí,“ vysvetľuje prezidentka Slovenskej podologickej spoločnosti Milada Nádašiová z Centra pedikúry a podológie v bratislavskej Ra­či.

„Samozrejme, naša úloha je len popisná. Podologická analýza nôh však dokáže odhaliť, prečo máme na istých miestach zhrubnutú kožu, prečo sa nám vytvorilo kurie oko. Mnohí klienti prídu s tým, že kúpil som si nové topánky, tak mám kurie oko alebo otlak. To je však len vrchol ľadovca. So zhrubnutou kožou či kurími okami nesúvisí len obúvanie v posledných dvoch či troch mesiacoch, ale to, ako sa správame k našim chodidlám počas celého predošlého obdobia nášho obúvania.“

Pedikér ošetrí následok, ale čo je príčina?

V pedikérskej praxi zvyčajne ošetrujú následok, je však veľmi dôležité vedieť a poznať príčinu! Práve v snahe odhaliť príčinu sa vyšetruje noha a chodidlo a výsledkom tohto vyšetrenia je konkretizácia problémov chodidla, prípadne výroba individuálnej vložky do topánky, čiže vypodloženie nohy a zlepšenie komfortu chodenia. Výsledkom analýzy však môže byť aj odporúčanie na vyšetrenie u špecialistu – ortopéda.

U 20-ročnej Sabíny napríklad podologička pri kontrole nôh na plantoskopickej doske zistila, že sa chodidlami opiera o podložku na ploche menšej, ako je fyziologicky vhodné. Strednou časťou chodidiel sa Sabína o podložku takmer vôbec neopiera z dôvodu hypermobility členkových kĺbov. Pri chôdzi ani počas stoja mladá žena prakticky vôbec nepoužíva malíčky nôh. V úderovej fáze počas chôdze noha dopadá na vonkajší okraj päty a počas odrazovej fázy sú vonkajšie okraje chodidiel nestabilné.

Aj z týchto dôvodov sa Sabína sťažovala na to, že v krátkom čase „zdupe“ všetky podrážky na topánkach v oblasti piat a napriek jej mladému veku sa jej na nohách vytvárajú hyperkeratózy, miesta so stvrdnutou kožou. Dostala za úlohu cvičiť chodidlá pomocou loptičky, odťahovať malíčky nôh a snažiť sa ich ukladať na zem a takisto jej individuálne vyrobili vložky do topánok. Tie by mala nosiť v uzavretej obuvi čo najčastejšie, vybrať ich však v prípade bolesti a približne po mesiaci zvykania si ich zaradiť do celodenného nosenia.

Tri typy chodidla

„Keď vyšetrujeme nohy klienta, nemusíme vždy nutne hovoriť o analýze na podoskope. Hodnotiť stav chodidiel môžeme aj počas ich ošetrovania. Vtedy môžeme na ploskách nôh a na prstoch vidieť rôzne odchýlky od normálu. Za normálnu považujeme priemerne zhrubnutú kožu na chodidlách, prípadne vyrastené nechty na prstoch. Na ploskách nôh ošetrujeme veľmi zhrubnutú kožu pod palcom či malíčkom, pätnú podkovičku, kurie oko (na ploske nohy býva obyčajné tvrdé kurie oko), ragády, čiže praskliny a zhrubnutú kožu na päte, sčervenený, bolestivý a opuchnutý otlak na päte, mäkké kurie oko medzi prstami, zhrubnutú kožu pod voľným okrajom nechtov, bolestivé otlaky až kurie oká na vankúšikoch prstov. Kurie oká môžu byť dokonca aj na kĺboch prstov, najmä z vonkajšej strany malíčkov,“ pokračuje školiteľka z centra pedikúry.

Každý človek má určitý typ chodidla – kvadratický, egyptský alebo grécky. „Každý typ je niečím špecifický a podľa nich musíme vyberať vhodnú obuv, ale aj vhodne zvoliť ponožky do daného typu topánky. Svoj typ chodidla je dôležité poznať, aby sme si vedeli zaobstarať správny strih topánky. Ak sa nám vytvárajú otlaky, kurie oká a palce sa vtáčajú k ostatným prstom, prípadne rotujú, sú to aj dôsledky nosenia nesprávnej obuvi. V rámci pedikérskeho ošetrenia preto poskytujeme aj rady, ako sa správne obúvať.“