Vitamín D v boji proti koronavírusu. Ako ho dostať do tela?

, 14.10.2020 06:00
vitamín D, covid-19
Vo všeobecnosti trpia najväčším nedostatkom vitamínu D starí ľudia, ľudia žijúci v ústavnej starostlivosti a hospitalizovaní pacienti. Platí, že kam nechodí slnko, tam chodí lekár. Autor:

Momentálne bojujeme nielen s pandémiou nového koronavírusu, ale každoročne aj s pandémiou nedostatku vitamínu D. Hladina déčka v našom organizme sa úzko spája so schopnosťou ubrániť sa vírusovej nákaze. Odborníci v poslednom období zdôrazňujú, že dostatočná koncentrácia zásobného vitamínu D3 by nám mohla pomôcť neochorieť.

Vitamínu D sa hovorí aj „slnečný vitamín“. Je to preto, že zatiaľ čo potrava je schopná zabezpečiť nám len 5 až 10 % vitamínu D, hlavným zdrojom déčka by malo byť dostatočné vystavovanie sa slnku. Potravou prijímaný vitamín D2 sa z čreva vstrebáva pomocou žlčových kyselín a odtiaľ putuje do pečene. Hlavný, až 90 % prísun vitamínu je však zabezpečený pôsobením UV žiarenia na našu kožu. Vzniká tak vitamín D3, ktorý sa následne v krvi nadviaže na špeciálnu bielkovinu a tiež sa transportuje do pečene. Aktívna forma vitamínu D vzniká až v obličkách.

V dávnejšej minulosti odborníci účinky vitamínu D spájali najmä so zdravím kostí a zubov. Pri jeho nedostatku v detstve vznikala známa krivica (rachitída), a keďže sa zistilo, že materské mlieko a mlieko vo všeobecnosti obsahujú pomerne málo déčka, aj dnes predpisujú pediatri deťom vitamín D v kvapkách. Postupne sa však zisťovalo, že s nedostatkom tohto vitamínu súvisí množstvo rozličných chorôb.

Vitamín D je účinnou prevenciou pred vírusovými infekciami a dôležitým faktorom udržania dostatočnej imunity, dokonca aj v rámci prevencie onkologických ochorení. Hovorí sa tomu mimokostné účinky vitamínu D. Veď už od polovice 19. storočia sa vie o pozitívnom vplyve slnečného žiarenia na prevenciu aj liečbu tuberkulózy!

Déčko v skutočnosti nie je vitamín, ale vzhľadom na jeho vlastnosti je to tzv. prohormón. V poslednom období sa čoraz častejšie hovorí o vplyve dostatočnej hladiny déčka v organizme a schopnosti organizmu ubrániť sa ochoreniu COVID-19. Keďže vitamín D má pozitívny vplyv na imunitu a považuje sa za prevenciu pred vírusmi, takéto odvodenie jeho účinku je logické.

Záujem o potenciálnu úlohu vitamínu D pri prevencii alebo liečbe akútnych respiračných infekcií, akou napokon je aj ochorenie spôsobené novým koronavírusom, sa datuje do 30. rokov 20. storočia, keď sa skúmal olej z tresčej pečene ako prostriedok na zníženie absencie robotníkov v továrňach následkom prechladnutia. Metaanalýzy veľkých súborov kontrolovaných štúdií uskutočnených v rokoch 2007 až 2020 odhalili ochranné účinky vitamínu D proti akútnym respiračným infekciám.

Nápadný súvis medzi rizikovými faktormi závažného priebehu COVID-19 a nedostatkom vitamínu D v organizme vrátane obezity, vyššieho veku a etnického pôvodu (ľudia s tmavou pokožkou mali častejšie komplikácie), viedlo niektorých vedcov a lekárov k hypotéze, že užívanie vitamínu D v liečivách či doplnkoch výživy môže byť sľubným preventívnym alebo liečebným prostriedkom pri ochorení COVID-19.

Aj keď to aj niektorí slovenskí odborníci na základe niektorých výsledkov štúdií vo svete (napr. v Izraeli) s nádejou hlásajú, pravda je taká, že počet epidemiologických štúdií skúmajúcich súvislosti medzi hladinami vitamínu D v krvi a výskytom či závažnosťou ochorenia COVID-19 je v súčasnosti ešte stále obmedzený. Odpoveď Williama F. Marshalla z medzinárodne uznávaného amerického výskumného a vzdelávacieho centra Mayovej kliniky znie v októbri 2020 takto:

„Podľa Národného inštitútu zdravia a Svetovej zdravotníckej organizácie zatiaľ nie je dostatok údajov na jednoznačné odporúčanie použitia vitamínu D na prevenciu infekcie vírusom, ktorý spôsobuje COVID-19, alebo na liečbu tohto ochorenia. Jedna štúdia so 489 ľuďmi zistila, že u tých, ktorí mali nedostatok vitamínu D, bola vyššia pravdepodobnosť, že ich test na vírus bude pozitívny v porovnaní s ľuďmi, čo majú normálne hladiny vitamínu D. Iný výskum pozoroval vysokú mieru nedostatku vitamínu D u ľudí s COVID-19, u ktorých došlo k akútnemu respiračnému zlyhaniu. Títo ľudia mali výrazne vyššie riziko úmrtia. A malá, randomizovaná štúdia zistila, že u 50 ľudí hospitalizovaných s covidom, ktorým bola podaná vysoká dávka vitamínu D, bolo iba u jediného potrebné umiestnenie na jednotke intenzívnej starostlivosti. Naopak, z 26 ľudí nakazených novým koronavírusom, ktorým déčko podané nebolo, bolo treba až trinástich liečiť na jednotke intenzívnej starostlivosti. Je však potrebný ďalší výskum.“

Zásluhou úspešnej osvety rakoviny kože, zníženému vystavovaniu sa slnečným lúčom používaním UV faktora, sedavému spôsobu života, trávením väčšiny času v uzatvorených priestoroch, ako sú kancelárie a autá, došlo v posledných 20 rokoch doslova k pandémii nedostatku vitamínu D. Vo všeobecnosti trpia najväčším nedostatkom starí ľudia, ľudia žijúci v ústavnej starostlivosti a hospitalizovaní pacienti.

Platí, že kam nechodí slnko, tam chodí lekár. V každom prípade je dostatočná hladina vitamínu D jedna z možností, ako si zvýšiť odolnosť organizmu a posilniť imunitný systém. Do toho patrí aj celkový životný štýl, spôsob stravovania či pohybová aktivita na čerstvom vzduchu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vitamín D #koronavírus #imunitný systém #druhá vlna koronavírusu #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku