- Glukóza je základným zdrojom energie pre naše telo. Bunky využívajú energiu, ktorá vzniká pri spaľovaní glukózy – nepotrebná glukóza získaná z jedla sa ukladá v pečeni a pečeň ju medzi jednotlivými dennými jedlami „spaľuje“, t. j. uvoľňuje do krvi. Inzulín je látka (hormón), ktorý produkujú špeciálne bunky (beta bunky) pankreasu (podžalúdkovej žľazy). Je nevyhnutný na to, aby bunky v organizme mohli vstrebať glukózu, ktorá cirkuluje v krvi. Inzulín v podstate „otvára“ bunku na príjem glukózy, preto jeho nedostatok znemožňuje normálne fungovanie buniek.
- Diabetes mellitus je chronické ochorenie, pri ktorom sa v tele prestane vytvárať inzulín alebo sa ho netvorí dostatok, prípadne ho organizmus nedokáže správne využiť. Ak sa glukóza správne nespotrebuje, začne sa hromadiť a jej hladina v krvi sa zvyšuje. Nadmerné množstvo glukózy v krvi pomaly ničí krvné cievy, nervový systém, ale aj iné orgány a tkanivá.
Diabetes 1. typu: Zvyčajne sa vyskytuje u mladých ľudí a u detí. Pri tomto type ochorenia ide o poruchu funkcie pankreasu, ktorý stráca schopnosť produkovať inzulín. Väčšinou je spôsobená autoimunitným ochorením. Do určitej miery je náchylnosť na diabetes 1. typu dedičná. Určité faktory prostredia (vírusy, chemikálie) môžu aktivovať reakciu tela, ktorá môže viesť k vzniku cukrovky. Pacienti s diabetom 1. typu sú odkázaní na každodennú liečbu inzulínom, inak by im hrozilo úmrtie.
Diabetes 2. typu: Vyskytuje sa obyčajne u starších ľudí. Je tiež vyvolaný poškodením pankreasu, hoci proces vývinu trvá oveľa dlhšie ako pri diabete 1. typu. U diabetikov 2. typu síce pankreas tvorí inzulín, ale nedokáže ho produkovať v dostatočnom množstve alebo ho organizmus nedokáže správne využiť.
Gestačný (tehotenský) diabetes mellitus: Týmto názvom sa označuje akýkoľvek stupeň intolerancie glukózy, ktorá sa po prvý raz zistí počas tehotenstva. Celosvetovo sa vyskytuje pri jednom z 25 tehotenstiev a prináša komplikácie pre budúcu mamičku i jej dieťa. Po skončení tehotenstva diabetes obyčajne vymizne, ale deti žien, ktoré ním počas tehotenstva trpeli, majú v budúcnosti vyššie riziko rozvoja cukrovky 2. typu. Asi u polovice žien, ktoré trpeli gestačným diabetom mellitus, vznikne diabetes 2. typu v priebehu 5 až 10 rokov po pôrode.
Iné typy diabetu: Iné špecifické typy diabetu môžu byť spôsobené napríklad genetickou poruchou, ochorením pankreasu, užívaním niektorých liekov či niektorými infekciami.
Rizikové faktory, ktoré významne ovplyvňujú riziko vzniku cukrovky:
Poznáme viacero faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku cukrovky. Patria medzi ne najmä:
1. Dedičnosť. Genetika zohráva významnú úlohu a zdôrazňuje sa pri všetkých typoch cukrovky.
2. Vek. Zatiaľ čo pre diabetes 1. typu je charakteristický začiatok v detskom a mladom dospelom veku, výskyt diabetu 2. typu stúpa s vekom, najmä po 40. roku života.
3. Obezita a nedostatok pohybu. Zo štatistík vyplýva, že viac ako 95 % novodiagnostikovaných diabetikov 2. typu zanedbáva pohyb a vyše 87 % má nadváhu.
4. Chyby v životospráve matky počas tehotenstva, nevhodná výživa dieťaťa vo včasnom období života.
5. Stres alebo depresia.
6. Fajčenie.
7. Vysoký krvný tlak.
Rizikové faktory ešte neznamenajú, že cukrovka skutočne prepukne, ale zvyšujú pravdepodobnosť, že sa to stane.
Príznaky diabetu
Medzi najčastejšie varovné príznaky patria:
- nadmerné močenie
- nadmerný smäd
- nadmerný príjem tekutín
- svrbenie
- vyčerpanosť, slabosť
- pretrvávajúci pocit hladu
- nižšia výkonnosť
- chudnutie bez známej príčiny
- poruchy ostrosti zraku
- kožné infekcie alebo infekcie pohlavných orgánov a mykózy
- plesňové ochorenie chodidiel
- nedostatok záujmu a koncentrácie
- pocit brnenia či pálenia v končatinách
- pomalé hojenie rán
- vracanie a bolesť žalúdka
Niekedy môže ochorenie pretrvávať aj niekoľko rokov takmer bez príznakov, takže jedinou šancou na odhalenie je vyšetrenie krvi. Diabetici majú hladinu cukru nalačno (po minimálne osemhodinovom nejedení) viac ako 7,0 mmol/l.
Diagnostika: Dôležité je odhaliť ju včas
Diagnostiku vykonáva špecialista – diabetológ. K súčasným rutinným vyšetreniam používaným pri stanovení diagnózy patrí vyšetrenie glukózy v krvnej plazme nalačno. Lekár však môže použiť aj hodnotu glykovaného hemoglobínu alebo OGTT (orálny glukózový tolerančný test), t. j. stanovenie dvoch hodnôt krvného cukru po vypití sladkej vody. Krvný cukor sa vyšetruje nalačno po 8-hodinovom hladovaní (voda je povolená) a 120 minút po vypití sladkého glukózového roztoku.
U ľudí bez cukrovky sa glykémia nalačno pohybuje v rozmedzí 3,3 mmol/l až 5,5 mmol/l. Krátko po jedle môže byť hodnota glykémie vyššia, ale do dvoch hodín klesne pod 7,8 mmol/l. Potvrdená (t. j. opakovane zistená) hodnota glukózy nalačno 7 mmol/l alebo vyššia znamená diagnózu diabetes mellitus. Pri vyšetrení, ktoré nie je vykonané nalačno, je pre potvrdenie diagnózy stanovená hodnota glukózy v plazme 11 mmol/l alebo vyššia.
Ak lekár rozhodne, že je potrebné urobiť orálny glukózový tolerančný test (OGTT; pri ktorom sa podá 75 gramov bezvodnej glukózy rozpustenej vo vode a za dve hodiny nasleduje stanovenie koncentrácie glukózy), diabetes potvrdzuje hodnota glukózy 11 mmol/l alebo vyššia. U tehotných žien sú pri zistení prítomnosti tehotenského diabetu odlišné kritériá.