Zabráňme vzniku preležanín, ťažko sa liečia

, 16.12.2020 06:00
dekubit, preležaniny, pacientka, dôchodkyňa,...
Pacient so zvýšenou teplotou sa viac potí a vlhká koža je riziková. Autor:

Preležanina, odborne dekubit, je poškodenie kože, ktoré vzniká pri trení, častejšie však následkom priameho tlaku na určitú časť tela. Najčastejšie sa s dekubitmi stretneme u ležiacich pacientov, najmä u starších ľudí s obmedzenou pohyblivosťou a veľmi nízkym výkonnostným stavom.

Na vznik preležanín má vplyv obmedzená aktivita, ale aj telesná hmotnosť, výživa, vlhko aj telesná teplota. „Dekubity sa vyskytujú vo všetkých vekových skupinách, môžu vzniknúť u ležiacich pacientov s polytraumami (poranené viaceré časti tela), ťažkými septickými stavmi (sepsa znamená otrava krvi), po závažných chirurgických zákrokoch, šokových stavoch, ale aj u pacientov s diagnózami ako roztrúsená skleróza, svalová dystrofia či celkovo u ľudí s nejakou formou ochrnutia,“ vysvetľuje chirurg MUDr. Marián Rošák z Košíc.

„Často nimi trpia seniori od 70 rokov, ktorí sú často dehydrovaní, anemickí, mávajú teploty a podobne. Jedným z najdôležitejších faktorov vzniku dekubitu je tlak,“ pokračuje.

„Pod tlakom sa zastaví cirkulácia v tkanive a dochádza k nedokrveniu, ischémii. Horšie je to pri tukovom tkanive, ktoré je horšie zásobené kyslíkom aj živinami a inak reaguje. Okrem tlaku môže dekubit vzniknúť aj následkom trenia, napríklad posúvaním po posteli. Riziko sú aj tzv. strižné sily, čo je kombinácia tlaku a trenia, ich nebezpečenstvo spočíva v tom, že povrch kože nemusí byť poškodený, navonok nič nevidieť, ale vnútri tkaniva poškodenie vznikne. Ďalším veľmi dôležitým faktorom je vlhkosť, spotená zaparená koža je viac náchylná na poškodenie, čo je vstupná brána pre vznik infekcie.“

MUDr. Marián Rošák v tomto videu hovorí o tom, čo robiť, ak má pacient preležaniny. Dá sa zabrániť ich vzniku?

Nielen vonkajšie, ale aj vnútorné faktory

Samozrejme, mnohí pacienti majú aj vnútorné rizikové faktory, vďaka ktorým sú náchylnejší na vznik preležanín. Môžu mať rôzne poruchy cirkulácie krvi a nedokrvenie istých častí tela, môžu byť po úraze, pri ktorom stratili veľa krvi. Ak dlho ležia v bezvedomí v jednej polohe, môže sa tiež vytvoriť preležanina. Pri poruchách inervácie niektorých častí tela pacient vlastne necíti tlak ani bolesť, a to je veľmi nebezpečné. Často sa preležaniny vytvárajú počas dlhých operačných zákrokov, keď je človek v narkóze, na to musí myslieť zdravotný personál, ktorý pacienta pripravuje na niekoľko hodín trvajúcu operáciu (penové krytie na kríže, gélové podložky pod päty…).

Vážnym faktorom je výživa. Niektoré nutričné doplnky môžu predpísať aj lekári. „Nie je dobrý ani prudký úbytok na hmotnosti s atrofiou svalstva a tkaniva, ale ani obezita,“ vysvetľuje MUDr. Rošák. Obézni ľudia sa menej hýbu, majú množstvo kožných rias, záhybov, ktoré sa môžu zapariť. Pacient so zvýšenou teplotou sa aj viac potí a vlhká koža je riziková. Veľkú úlohu zohráva aj porušenie vnútorného prostredia organizmu, sem môžeme zaradiť napríklad zle liečených diabetikov."

Kde vznikajú dekubity

  • najčastejšie oblasť kostrče a krížov (rizikové z hľadiska vzniku infekcie pri inkontinencii)
  • ďalej záhlavie
  • lopatky
  • oblasť bedier
  • kolená
  • vonkajšie hrany chodidiel
  • členky, ale aj päty (napr. počas viac hodín trvajúcej narkózy)
  • raritne sa vyskytli dekubity dokonca na ušniciach

Preležaniny aj príčinou smrti

Dekubity a ich liečba sa spájajú s vysokými nákladmi na starostlivosť, ale najmä s utrpením pacienta a so zníženou kvalitou života. V mnohých prípadoch sú príčinou smrti. Pritom v mnohých prípadoch je možné efektívnou prevenciou preležaninám predchádzať a vzdelávanie a odborná príprava zdravotníckych pracovníkov sú v tomto smere veľkou výzvou.

Práve zdravotnícki pracovníci by u hospitalizovaného pacienta mali vedieť zvážiť riziká už po prijatí do nemocnice, posúdiť jeho aktivitu, schopnosť hýbať sa (mobilitu), stav kože, prekrvenie a okysličenie tkanív, stav výživy a ďalšie potenciálne rizikové faktory ako vyšší vek, zvýšená telesná teplota, hematologické parametre a celkový zdravotný stav. Mali by aktívne pátrať po zmenách na koži a dokumentovať všetky zistené riziká a na základe toho vypracovať plán prevencie vzniku dekubitov v nemocničnom zariadení.

Starostlivosť o pacienta doma

Preventívna starostlivosť o kožu znamená, že ležiaceho pacienta nikdy nepolohujeme na stranu, kde sú na koži začervenané miesta. Koža pacienta by mala byť čistá a suchá. Tzv. predilekčné miesta s vyšším rizikom vzniku dekubitov sa nikdy nemasírujú. Snažíme sa zabrániť zvýšenej vlhkosti kože nanesením ochranného prostriedku (najmä u pacienta s inkontinenciou) a pre zabránenie poškodenia príliš vysušenej kože používame hydratačný prostriedok.

Medzi ďalšie možnosti prevencie preležanín patrí výber vhodného matraca a posteľnej bielizne a antidekubitné pomôcky, napr. podložky, ktoré zabezpečujú rovnomerné rozloženie tlaku v rizikových oblastiach tela a takisto minimalizujú trenie kože o podklad. U dlhodobo ležiacich pacientov sa odporúča domov zakúpiť antidekubitný matrac a kombinovať ho s elektricky polohovateľným lôžkom.

Pacientovi nikdy neprikladáme na telo ohrievacie pomôcky a existuje aj možnosť používať na rizikové miesta tlaku aj tzv. profylaktické ochranné krytia schopné udržiavať potrebnú mikroklímu kože, ktoré sa jednoducho aplikujú aj odstraňujú. Dôležitá je aj výživa pacienta, aby v strave neprevládali tuky a cukry, ale bielkoviny. Dôležitá je príjem látky arginín (v špeciálnych výživových doplnkoch).

Na päte môže vzniknúť preležanina počas viac...
Na päte môže vzniknúť preležanina počas viac hodín trvajúceho chirurgického zákroku v narkóze. Autor: SHUTTERSTOCK

Pri ošetrovaní pacienta s preležaninami je dôležité zabezpečiť vhodnú vlhkosť a teplotu vzduchu v miestnosti, ktorá by mala byť o niečo vyššia ako u zdravého človeka – 23 stupňov Celzia a viac. Pri vetraní treba zabezpečiť, aby prípadná už vytvorená rana nebola vystavená prudkým zmenám teploty – inak dochádza k výraznému spomaleniu až zastaveniu procesu hojenia. Lôžko treba udržiavať v suchom stave a používať ľahké a vzdušné prikrývky.

U nepohyblivých pacientov treba veľmi dbať na hygienu! Vo väčšine prípadov trpia ležiaci pacienti inkontinenciou a celkovo zhoršeným zdravotným stavom. Základná hygiena by sa mala robiť vlažnou vodou, kúpanie musí byť, najmä u starších ľudí, krátke. Pokožka sa nesmie osušovať trením, ale miernym pritláčaním uteráka (tzv. tapovaním). Je nevyhnutné používať špeciálnu kozmetiku podporujúcu regeneráciu pokožky.

Mobilizácia fyzická, ale aj psychická

„Bohužiaľ, zdravotná poisťovňa nepozná predpis ochranných prostriedkov z preventívnych dôvodov, keď dekubit ešte neexistuje,“ konštatuje MUDr. František Špaček, chirurg z Bratislavy.

„Liečba dekubitov je komplexná, veľmi dôležitá je liečba bolesti, aby pacient nadmerne netrpel. Mala by byť snaha pacient mobilizovať, aby sa čo najskôr začal hýbať, posadil sa, postavil sa. "Mobilizácia by však mala byť aj psychologická, pretože mnohí pacienti sú v depresii, letargii, takže pomôcť im individuálne môžu aj protiúzkostné lieky, antidepresíva, psychoterapia,“ dodáva MUDr. Špaček. Alebo, jednoducho, láskavé slovo a pohladenie.

Viaceré vhodné krytia je možné predpísať aj v spolupráci s rehabilitačným lekárom. Ak je už vytvorený dekubit, dôležité je ranu pri každom preväze vyčistiť vhodným antiseptickým roztokom a ošetriť aj jej okraje. Na záver zvoliť správne krytie. Podľa fázy hojenia sa volí krytie na podporu čistenia, granulácie (rast nového tkaniva) či epitelizácie (novotvorba pokožky) rany.

Krytie treba zvoliť podľa toho, či je potrebné vytvárajúcu sa tekutinu v rane absorbovať, alebo, naopak, ranu treba zvlhčovať. Určenie vhodného druhu materiálu by mal poradiť špecialista. Chirurgovia by mali spolupracovať s agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) a príbuznými pacienta. „Hlboké a rozmerné dekubity možno riešiť aj radikálne chirurgicky vhodne zvolenou lalokovou plastikou,“ dodáva MUDr. Špaček.

Určenie závažnosti preležaniny (dekubitu)

I. stupeň: Ostro ohraničené sčervenanie kože, ktoré ostáva aj po zatlačení prstom, sprievodným javom môže byť zvýšená teplota. Toto štádium sa dá pri včasnom zásahu úspešne liečiť.

II. stupeň: Povrchové poškodenie pokožky, ktoré vyzerá ako pľuzgier alebo plytký kráter, nezasahuje však do podkožnej vrstvy. Pokožka je veľmi bolestivá, krehká, okolie býva červenofialové.

III. stupeň: Vzniká vred s odumretými časťami kože (nekróza), hlboký kráter, ktorý prestupuje všetkými vrstvami kože, prípadne až k svalovému obalu. Tento stupeň sa vyznačuje tým, že prestáva byť bolestivý.

IV. stupeň: Rozsiahle odumreté časti kože, ktoré zasahujú aj svaly a šľachy. Táto fáza je často spojená so zápalom kostí a kĺbov.

Tri základné fázy hojenia rany

1. fáza čistenia (alebo aj zápalová, exsudatívna) – je to fáza zastavenia krvácania a vyčistenia rany, je pre ňu typický zápal i bolesť, zle ošetrované chronické rany v tomto štádiu páchnu, dochádza k vyplaveniu buniek imunitného systému a ku kontrole infekcie. Trvá od okamihu vzniku rany až po vyčistenie rany od nekróz (odumreté tkanivo), infekcií a fibrínových povlakov.

2. granulačná fáza tvorby nového tkaniva – rana sa vypĺňa novým tkanivom, ktoré je najnáchylnejšie na stratu vlhkosti v rane.

3. epitelizačná fáza, v ktorej dozrievajú bunky a tvorí sa jazva – rana sa zatvára od okrajov novou kožou tak, aby sa úplne uzatvorila. Chronická rana sa vždy hojí neplnohodnotným tkanivom, jazvou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#preležaniny #Dobré zdravie #dekubity #dekubit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku