Opúchanie nôh, predovšetkým v okolí členkov a chodidiel, je pomerne bežný problém. Najčastejšie vzniká následkom tzv. žilovej nedostatočnosti. Žilová nedostatočnosť znamená, že krv v dolných končatinách neprúdi tak, ako má, a niekde sa hromadí. Keďže krv v dolných končatinách sa smerom nahor „šplhá“ proti smeru gravitácie, na zabránenie jej spätného toku slúži systém žilových chlopní, ktoré by mali fungovať ako klapky ventilu. Ak však steny žíl povolia, alebo sa chlopňa poškodí, žilové chlopne sa prestanú dovierať. Prúd krvi sa dokonca vracia naspäť, hovorí sa tomu reflux. Vzniká chronická žilová nedostatočnosť.
Porušená vnútorná stena žíl spôsobuje únik tekutín do okolitého tkaniva, a to je príčinou opuchov. Stav sa zhoršuje s postupom dňa a pocit ťažkých nôh vzniká predovšetkým večer.
Urobte si čas na prestávku – a pohnite sa
Chronická žilová nedostatočnosť je daň, ktorú ľudstvo platí za nedostatok pohybu. Aj bez „covidovej doby“ sa mnohí hýbali primálo, ale karantény a čiastočné „lockdowny“, uzatvorenie fitnescentier, telocviční, plavární a práca z domu spôsobili zníženie pohybu na minimum. Mnohí sedia celé hodiny. Už nie je dôvod zájsť za kolegami v podniku o niekoľko poschodí vyššie a nižšie. Skončili sa aj poludňajšie prechádzky na obed. Znížil sa rutinný pohyb a povinných 8–10-tisíc krokov denne.
„Už od roku 1985 sa vie, že telesná aktivita a pohyb je nielen o prevencii obezity, ale znižuje dokonca riziko rakoviny,“ tvrdí známy propagátor zdravého životného štýlu doc. MUDr. Peter Minárik. "Urobte si čas na prestávku,“ znie motto Amerického inštitútu pre výskum rakoviny. Myslia sa prestávky v sedení vyplnené pohybom. Skvelým pomocníkom môžu byť aplikácie v mobile alebo rôzne druhy „chytrých hodiniek“, ktoré svojho nositeľa upozornia, že sa má postaviť od počítača. A okrem ponaťahovania chrbtice si rozcvičiť aj nohy.
Kto je v ohrození?
My všetci. Ale cvičeniu by sa mali vo zvýšenej miere venovať ľudia s nadváhou a obezitou, osoby nad 50 rokov, diabetici aj ženy užívajúce antikoncepciu a tehotné ženy, osoby s nedokrvením aj zníženou citlivosťou končatín.
Zvýšené riziko trombózy majú fajčiari a pacienti po operáciách v oblasti panvy a dolných končatín a pacienti s vrodenou dedičnou poruchou zrážanlivosti krvi (tzv. Leidenskou mutáciou).
Syndróm ekonomickej triedy – nie v lietadle, doma!
Podľa doc. MUDr. Rastislava Maďara pojem syndróm ekonomickej triedy vznikol koncom 70. rokov. V tom období sa začala výraznejšie rozvíjať letecká doprava a ľudia začali lietať na dovolenky prostredníctvom niekoľko hodín trvajúcich letov. Dlhé sedenie v nepohodlnej polohe medzi dvoma radmi sedadiel, kde nebolo veľa možností povystierať si nohy, spôsobilo nárast žilových trombóz.
Samozrejme, to isté sa stáva v autobuse či počas dlhej jazdy autom bez prestávok. Spomalením toku krvi v dolných končatinách sa ľuďom, ktorí sú na to sú náchylní, upchá cieva, najčastejšie žila, čiže vytvorí sa v nej krvná zrazenina. Varovným signálom je boľavé lýtko, najčastejšie len na jednej nohe, nepríjemný tlak, tŕpnutie, sčervenanie a opuch (pri tepnovej trombóze končatina ochladne a neopúcha). Svoju úlohu, samozrejme, zohráva aj dehydratácia.
Dnes letecké spoločnosti krachujú, lebo ľudia lietajú minimálne. Ku „cestovnej trombóze“ či opuchnutým členkom sa však o to ľahšie môžu dopracovať za domácim počítačom. Pracovný čas je „od vidím do nevidím“. Ešte dorobím toto… až potom sa postavím. Odkladá sa aj potreba ísť na toaletu.
Chodidlá v pohybe – aj počas sedu
Počas mnohohodinovej práce za počítačom treba vykonávať rovnaké pohyby chodidlami, ako keby človek dlho sedel v lietadle. Prepínať špičky, krúžiť členkami, podupkávať, oprieť chodidlá o podlahu vnútornou časťou, pričom členky pôjdu k sebe a naopak. Odťahovať od seba prsty na nohách, prípadne si masírovať chodidlo tlakom o akupresúrnu loptičku či koberček položený na podlahe.
Zariaďme si možnosť vyložiť nohy pod pracovným stolom na vyvýšený stolček a ak máme laptop, meňme miesta. Zoberme si ho na sedačku a chvíľu pracujme s nohami vyloženými v horizontálnej polohe. Položme ho na vyvýšené miesto a robme chvíľu postojačky, pričom sa môžeme opakovane stavať na špičky a päty. Práve napínajúce sa lýtka sú svalová pumpa, tzv. periférne srdce, ktoré pomáha stláčať žilové steny.
Optimálne je občas si čupnúť počas prestávok v práci tak, aby celé chodidlo ostalo položené na podlahe a zotrvať tak objímajúc rukami kolená niekoľko sekúnd. Výborne sa ponaťahuje aj chrbtica. Ázijské národy vedia, prečo oddychujú v drepe. Tí, ktorí sa tak neudržia a padajú dozadu, si môžu podložiť päty, napr. knihami. Seďte – a hýbte sa! Robte to nielen pre chrbticu. Aj pre svoje nohy.