Závislosť od liekov je závažný problém, s ktorým sa môže stretnúť prakticky ktokoľvek, kto užíva lieky. Prieskum 2muse realizovaný v decembri tohto roka na reprezentatívnej vzorke 1004 respondentov ukázal, že liekovú závislosť odhalili Slováci najmä vďaka štyrom signálom. Tým najčastejším (37 %) bolo obhajovanie neustálej potreby daný liek užiť. 36 % respondentov upozornili na problém so závislosťou zdravotné ťažkosti, napríklad problémy so spánkom či trávením. Až tretina opýtaných si všimla svoje príliš časté či zbytočne dlhodobé užívanie lieku bez zjavnej príčiny či zmeny v správaní. Len v 3 % prípadov upozornil na možnosť liekovej závislosti lekár.
Neliečená závislosť od liekov sa môže vážne odzrkadliť na zdraví pacienta. Už pri podozrení na závislosť je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Urobí tak však iba polovica ohrozených Slovákov. Každý ôsmy sa rozhodne tento problém vôbec neriešiť. „Naše bunky a tkanivá sa pri liekovej závislosti prispôsobia zmenám, ktoré navodí dlhodobé užívanie lieku natoľko, že vytvoriť normálny stav si môže vyžadovať komplexnú liečbu,“ vysvetľuje prof. MUDr. Jozef Glasa, CSc., odborný garant projektu Lieky s rozumom. Ako dodáva, proces liečby sa odvíja od typu látky, stupňa závislosti a ďalších faktorov, ktoré sú veľmi individuálne. O liečbe, ktorá môže byť niekedy aj ambulantná, ale často musí byť ústavná, v špecializovaných lôžkových zdravotníckych zariadeniach, musí rozhodnúť v prvom rade odborný lekár – psychiater.
Závislosť sa môže vyvinúť pri užívaní niektorých liekov, ktoré sú viazané na lekársky predpis, ale aj pri užívaní niektorých voľnopredajných liekov. Ide predovšetkým o lieky, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém ako lieky ovplyvňujúce náladu, tlmiace nervozitu alebo nepríjemné obavy, prípadne lieky zvyšujúce aktivitu a psychický výkon. Pomerne častá je závislosť od liekov tlmiacich bolesť. Nejde pritom len o opiáty, teda lieky užívané pri veľmi silnej bolesti, ktoré lekár predpisuje na osobitný recept, ale aj o bežné analgetiká, ktoré pacient užíva akoby zo zvyku, často vo vyšších dávkach, alebo častejšie, ako sa odporúča. A to aj napriek tomu, že mu už na jeho bolesť ani primerane nezaberajú. „Pacienti majú tendenciu zľahčovať riziká spojené s nadužívaním či dlhodobým zbytočným užívaním voľnopredajných liekov. Aj pri nich sa niekedy môže vytvoriť silný návyk, ktorý má už mnohé prejavy skutočnej závislosti. Nehovoriac o nežiaducich účinkoch, ktoré dlhodobé užívanie vyšších dávok lieku môže spôsobiť,“ upozorňuje prof. Glasa. Ako dodáva, týka sa to napríklad niektorých nosových sprejov alebo kvapiek, už spomínaných analgetík, sedatív, hypnotík, ale dokonca aj preháňadiel.
Mnoho pacientov, ktorí musia užívať lieky pravidelne, sa vzniku liekovej závislosti obáva. „Dôležité je o riziku závislosti v súvislosti s konkrétnym užívaným liekom vedieť a informovať sa u svojho lekára alebo lekárnika, ako takémuto nežiaducemu účinku predísť,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov. Rozhodujúce z pozície pacienta je dodržať odporúčané dávkovanie lieku a ak sa vyskytne problém, konzultovať ho čo najskôr s lekárom.
Prejavy liekovej závislosti
- obhajovanie neustálej potreby liek užiť – 37 %
- zdravotné problémy (poruchy spánku, tráviace ťažkosti) – 36 %
- časté/dlhodobé užívanie toho istého lieku bez zjavnej príčiny – 33 %
- zmeny v správaní (podráždenosť, nepokoj, apatia, úzkosť) – 32 %
- opätovné zadováženie si lieku aj po likvidácii – 14 %
- upozornenie prišlo od známeho – 7 %
- upozornil na to priamo lekár – 3 %
- iné 3 %
Otázka v prieskume znela: Ako ste prišli na to, že vy alebo niekto vo vašom okolí pravdepodobne trpí liekovou závislosťou? Bola možnosť zvoliť si viacero odpovedí.