Dobrý rádiológ vie odlíšiť COVID-19 od bakteriálneho zápalu pľúc

, 29.01.2021 06:00
doktor, snímka, pľúca, röntgen, RTG
,,Zobrazovacie vyšetrenia sú len jedna časť mozaiky," vysvetľuje Štefan Laššán. Autor:

Na zápal pľúc, bez ohľadu na jeho pôvodcu, ochorie v SR ročne 17-tisíc ľudí. Táto diagnóza patrí medzi najčastejšie príčiny prijatia do nemocnice a má druhú najdlhšiu ošetrovaciu dobu. V úmrtnosti na zápal pľúc sa Slovensko v EÚ zaradilo na nelichotivé 2. miesto za Portugalskom. Ročne na chrípku a zápal pľúc zomrie vyše 2 700 Slovákov.

Zo spomínaného počtu 2 700 úmrtí je v tejto štatistike vyše 2 200 seniorov, čiže ľudí najmä nad 65 rokov. Tí si totiž do vyššieho veku priniesli aj množstvo sprievodných ochorení a kompenzačné schopnosti ich organizmu sú slabšie. Človek nemusí byť ani pracovník v zdravotníctve, aby si uvedomoval, že zápal pľúc je často komplikáciou iných ochorení. Nejde pritom iba choroby srdca, obličiek či pľúc, ale napríklad aj o zlomeniny krčka bedrovej kosti či iné stavy vedúce k zníženiu mobility.

„Ak sa totiž človek stane ležiacim pacientom, výrazne sa naruší tzv. dychový vzor a samoočisťovanie dýchacích ciest, čo znižuje schopnosť jeho organizmu brániť sa patogénnym vírusom alebo baktériám. Pre starších ľudí je takýto stav často príčinou smrti. Zápal pľúc je nebezpečný sám osebe, nielen ako súčasť inej diagnózy,“ vysvetľuje MUDr. Štefan Laššán, PhD., pneumológ-ftizeológ z Bratislavy. "Existujú infekčné aj neinfekčné zápaly pľúc. My ich však z hľadiska epidémiológie rozdeľujeme skôr na komunitné vznikajúce bez súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, respektíve s liečbou v zdravotníckom zariadení, a tzv. nemocničné infekcie, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Pneumológ Laššán vo videu hovorí aj o zdradnom priebehu ochorenia COVID-19

Najčastejšími vyvolávateľmi zápalov pľúc sú baktérie, najmä pneumokok, ale môžu to byť aj vírusy, u oslabených jedincov s narušenou imunitou aj huby. Veľmi často sa takáto infekcia kombinuje, začne sa vírusovým infektom a následne sa skombinuje s bakteriálnou superinfekciou. Znamená to, že na oslabený terén nasadne baktéria a potom už je ťažké jednoznačne stanoviť, o aký typ zápalu pľúc ide – vírusový či bakteriálny. Každý rok máme pacientov s ťažkým chrípkovým zápalom pľúc, tento rok dominuje zápal pľúc následkom koronavírusu SARS-CoV-2. Ale aj tu sa môže stať, že pacienti s COVID-19 budú dodatočne infikovaní baktériami, čo priebeh ochorenia veľmi sťaží," dodáva odborník na pľúca.

Virostatiká verzus antibiotiká

Na otázku, či sa horšie lieči vírusový alebo bakteriálny typ zápalu pľúc neexistuje jednoznačná odpoveď. "Je pravda, že pri vírusových ochoreniach máme celkovo veľký problém s tzv. virostatickou liečbou, čiže liekmi, ktoré účinkujú na vírusy. Áno, v takomto prípade sa musí s infekciou vyrovnať najmä imunitný systém pacienta a naša liečba je skôr podporná. A napríklad na COVID-19 zatiaľ nijaký spoľahlivý liek nemáme, dostupné liečivá majú len obmedzenú účinnosť. Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že bakteriálne zápaly pľúc sú na tom z hľadiska liečby lepšie, nemusí to však byť pravda.

Baktérie sú totiž často rezistentné na antibiotiká, takže sa stretávame so situáciou, že pacientovi pri infekcii spojenej s veľkou zápalovou odpoveďou a komplikáciami nemáme dať aké antibiotiká, lebo bakteriálni vyvolávatelia sú voči liečbe odolní," vysvetľuje MUDr. Laššán. „Pri ťažkom zápale pľúc sa v extrémnom prípade sa pacient dostáva do syndrómu akútnej respiračnej tiesne, keď mu zlyhávajú pľúca a následne aj ďalšie orgány.“

Priebeh ochorenia COVID-19 je podľa pľúcneho odborníka zradný. Je pravdou, že u väčšiny ľudí bez chronických ochorení môže ochorenie prebehnúť pod obrazom klasickej ľahšej infekcie dýchacieho systému, ku ktorej sa môžu pridať netypické symptómy – napríklad strata chuti či čuchu. „Ohrození sú ľudia s rizikovými faktormi ako obezita, vysoký tlak, cukrovka, či s liečbou, čo oslabuje imunitu,“ hovorí MUDr. Laššán. Sú to nielen onkologickí pacienti, ale aj pacienti, ktorí sa liečia na autoimunitné ochorenia (napr. reumatologické). „Ale máme skúsenosti aj s mladými, resp. pomerne mladými pacientmi, ktorí nemusia mať sprievodné ochorenia a nakoniec skončia na umelej pľúcnej ventilácii,“ ozrejmuje. "V prvej fáze zohráva svoju úlohu vírus, ktorý napáda bunky v dýchacích cestách a v pľúcach. Organizmus na infekciu reaguje a jeho imunitné bunky produkujú látky – cytokíny, ktoré štartujú zápalovú odpoveď. Zápal je veľmi starý spôsob, akým naše telo bojuje proti poškodeniu. Na druhej strane, zápal, ktorý nás na začiatku chráni, by mal ostať pod kontrolou. Ak sa však zápal vymkne spod kontroly organizmu, môže to vyústiť do vážneho poškodenia (nielen) pľúc.

Čiže pri komplikovanom zápale pľúc, napríklad následkom nového koronavírusu, už nezohráva úlohu ani tak samotný vírus, prípadne bakteriálna superinfekcia, ale v určitom čase neprimeraná imunitná odpoveď organizmu."

Viac v riziku astmatici či chochpkári?

Akékoľvek chronické respiračné ochorenie treba dobre liečiť, pretože efektívna liečba tlmí aktivitu ochorenia a udržiava pľúca a dýchacie cesty v čo najlepšom stave. Tak sa zvyšuje pravdepodobnosť ubrániť sa iným infekciám vrátane nového koronavírusu. Ukazuje sa, že astmatici nie sú až takou ohrozenou skupinou v zmysle ťažkého priebehu pľúcnej formy infekcie COVID-19, čo sa však nedá povedať o pacientoch s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP). „Existujú teórie, na základe ktorých napríklad inhalačné kortikosteroidy, ktoré sa užívajú pri astme, ale aj pri CHOCHP, pôsobia ochranne, prípadne znižujú replikáciu koronavírusu, ale zatiaľ je to v štádiu domnienok.“

Dobrý rádiológ vie na rtg snímke hrudníka alebo v CT obraze odlíšiť COVID-19 napríklad od bakteriálneho zápalu pľúc. „Závisí však od štádia ochorenia. Ak sa už rozvinie obraz akútnej respiračnej tiesne, ten je veľmi podobný pri vírusovej aj bakteriálnej infekcii či vdýchnutí toxickej látky. Navyše, ako som už spomínal, veľmi často sa stane, že infekcia je zmiešaná. Aj tak sa nikdy nediagnostikuje len na základe rtg či CT, je to mozaika pozostávajúca z anamnézy, laboratórnych výsledkov, klinického stavu. Zobrazovacie vyšetrenia sú len jedna časť mozaiky,“ vysvetľuje Štefan Laššán. "Najsilnejší dôkaz infekcie koronavírusom je dôkaz nukleovej kyseliny vírusu v materiáli z dýchacích ciest – ster z nosa, zo spúta (hlien), u zaintubovaných na umelej pľúcnej ventilácii sa dá získať aj z dolných dýchacích ciest ich výplachom. Hoci samotné ochorenie COVID-19 nemusí prebiehať ťažko, vo chvíli, keď vás infikuje baktéria – najčastejšie pneumokok – odrazu sa priebeh skokovo zhorší. Alebo naopak, môžete mať bakteriálny zápal pľúc a infikujete sa novým koronavírusom.

Jedna infekcia predchádza druhú. Preto je dobré chrániť sa všetkými dostupnými prostriedkami. Proti chrípke a pneumokokom máme k dispozícii silnú zbraň v prevencii – očkovanie. V prípade koronavírusu je to až do možného zaočkovania rúško, odstup a umývanie rúk."

Dajte starkých a chronicky chorých zaočkovať aj proti pneumokokom!

Ilustračné foto.

U seniorov má zápal pľúc často atypický priebeh. Príznaky ako kašeľ, vykašliavanie či horúčka alebo dýchavičnosť môžu na začiatku úplne chýbať. Zvýšená telesná teplota či bolesti svalov a kĺbov sú ľahko zameniteľné s inými ochoreniami. Seniori môžu byť unavenejší, apatickí, stratia chuť do jedla. Diagnostika ochorenia je preto oveľa ťažšia a liečba komplikovanejšia. „Preto je dôležité ochoreniu predchádzať. Možnosťou je očkovanie, ktoré má overený bezpečnostný profil a pred najčastejším, pneumokokovým zápalom pľúc dokáže spoľahlivo chrániť. Je možné ho absolvovať pri jednej návšteve lekára spolu s očkovaním proti chrípke,“ hovorí MUDr. Iveta Malíková, všeobecná lekárka pre dospelých, viceprezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska.

Očkovanie proti chrípke sa vykonáva opakovane každoročne, očkovanie dospelých proti pneumokokom je jednorazové, stačí jedna dávka. Pneumokoková konjugovaná vakcína je pre vybrané rizikové skupiny populácie – pre ľudí nad 59 rokov a chronicky chorých – plne hradená z verejného zdravotného poistenia! Očkovanie proti pneumokokom je možné absolvovať kedykoľvek, nie je viazané na jesenné obdobie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zápal pľúc #respiračné ochorenia #pľúca #dýchanie #covidový kašeľ #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku