Čo je to antigén?
Antigén alebo imunogén je látka, ktorá vyvoláva tvorbu protilátok a môže vyvolať, resp. vo veľkej väčšine prípadov je schopná vyvolať aj imunitnú odpoveď. Aktivuje teda rôzne bunky imunitného systému nášho organizmu. V prípade antigénových testov na testovanie prítomnosti nového koronavírusu je tým antigénom samotný vírus.
Čo je to PCR?
Skratku PCR v súvislosti s novým koronavírusom poznáme v rámci slovného spojenia „PCR diagnostika“ alebo „PCR testy“. Nejde o látku, ide o reakciu. Je to tzv. polymerázová reťazová reakcia (z angličtiny polymerase chain reaction). Je to technika, ktorá umožňuje namnožiť určitý úsek molekuly DNA. V medicíne sa používa na diagnostiku dedičných ochorení a zisťovanie infekčných chorôb (v tomto prípade COVID-19), vo forenznej genetike na identifikáciu podľa DNA a tiež na určovanie otcovstva.
Aký je rozdiel medzi antigénovým a PCR testovaním?
Antigénový test pracuje s vírusom, tak ako sme ho získali počas steru zo sliznice horných dýchacích ciest. Takže na tampóne je vírus, ktorý sa zotrel zo sliznice nosohltana. Tento tampón namočíme do média (vo forme tekutiny), ktorá bola dodaná ako súčasť antigénového testu.
Pár kvapiek tohto média kvapneme do priloženej kazetky, v ktorej sa nachádza testovacia membrána. Je to test, ktorý vyhodnocovaním pripomína známy tehotenský test. Membrána má dve línie. Kontrolná línia (prvá čiarka) sa musí vyfarbiť, ak bol test použitý správne. Ak sa vyfarbí aj druhá línia (druhá čiarka), znamená to, že test je pozitívny, takže odhalil prítomnosť nového koronavírusu. Pri antigénovom teste nič nemnožíme, pracujeme len s tým množstvom vírusu (ak v nosohltane a následne na odberovom tampóne nejaký je), ktorý sme získali pri výtere.
Naproti tomu PCR test funguje tak, že namnožuje genetickú informáciu vírusu. Po výtere máme na tampóne vírus, ktorý musíme dostať do laboratória. Tu sa vírus v podobe viacerých krokov očistí, získa sa z neho nukleová kyselina (RNA) a komplikovaným PCR procesom sa táto genetická informácia namnoží. Pri tomto teste sa teda zisťuje genetický materiál vírusu, nepracuje sa s celým vírusom! Na začiatku reťazovej reakcie máme iba desiatky kópií nukleovej kyseliny vírusu a na konci tohto procesu milióny. Preto je PCR test citlivejší, zachytí a dokáže prítomnosť častí vírusu s omnoho vyššou pravdepodobnosťou. Aj to je dôvod, prečo sa stáva, že ak si človek urobí paralelne antigénový a PCR test, antigénový môže vyjsť negatívny, ale PCR test vyjde pozitívne (odhalí prítomnosť častí vírusu).
Prečo je antigénový test častejšie falošne negatívny? To znamená, že neukáže prítomnosť vírusu, hoci pacient môže byť predsa len nakazený?
Môže sa to stať na úplnom začiatku alebo na konci ochorenia. Ak nakazený človek nemá dostatočnú vírusovú nálož, to znamená, že infikoval sa len pred krátkym časom, citlivosť antigénového testu nepostačuje, vyjde teda negatívne. Pri antigénovom teste totiž vírus ani jeho časti nerozmnožujeme. Ak by to tak bolo, jeho citlivosť by bola, samozrejme, omnoho vyššia. To sa však dá urobiť iba v laboratórnych podmienkach. Testovanému človeku sa teda môže stať, že vírus vdýchol len pred 2–3 dňami a ten sa na jeho slizniciach iba začína množiť, takže antigénový test mu vyjde negatívne.
Na konci ochorenia zas organizmus zapojením imunitného systému znižuje vírusovú nálož, takže ster vyjde tiež negatívne. Falošná negativita je však nebezpečná práve na začiatku ochorenia, pretože takýto človek si myslí, že je zdravý, nemá ešte príznaky, vírus sa však na jeho slizniciach rozmnožuje a môže ho šíriť ďalej. Aj preto sa po negatívnom antigénovom teste treba správať zodpovedne a dodržiavať R-O-R (čisté ruky, odstup, nosenie rúška).
Prečo po prekonaní ochorenia COVID-19 ostávajú pacienti pri testovaní PCR testom aj po uzdravení relatívne dlho pozitívni?
PCR test nedokazuje prítomnosť celého vírusu, ale iba jeho časti, tzv. nukleovej kyseliny vírusu z jadra vírusu. Túto časť vírusu je možné práve prostredníctvom reťazovej reakcie namnožiť, takže ak nejaké časti vírusu v stere od pacienta sú, aj keď je ich málo, test ich odhalí. Diagnostika totiž zachytí aj neinfekčné častice vírusu, nerozlišuje, či ide o infekcieschopnú vírusovú časticu, alebo už o čiastočne rozpadnutý vírus.
PCR test teda zachytí prítomnosť genómu vírusu počas omnoho dlhšieho obdobia – na úplnom začiatku infekcie aj po prekonaní infekcie. Aj klinicky zdravý pacient, čiže už bez príznakov choroby, môže mať po prekonaní infekcie v horných dýchacích cestách zvyšky vírusových častíc. Môže to trvať dni až týždne. PCR test v porovnaní s antigénovým vie prítomnosť vírusových častíc zachytiť počas dlhšieho časového úseku. Existujú aj testy na odlíšenie infekčnosti, schopnosti infikovať, sú však nesmierne prácne a časovo náročné.
Prečo sa výter robí z nosohltana a testovaciu tyčinku je potrebné strkať do nosa?
Nový koronavírus je respiračný vírus podobne ako chrípka. Materiál na dokázanie jeho prítomnosti v dýchacích cestách sa najľahšie získa z horných dýchacích ciest, zotrie sa z ich sliznice. Do nosohltana sa najjednoduchšie odberovou tyčinkou dostaneme cez nos. Treba sa však vždy riadiť tým, čo odporúča výrobca testu, a súpravy sú validované (určené a schválené) na výter z nosa.
Pri antigénových testoch sa preto odber odporúča aj robí z nosohltana cez nos. Pri PCR testoch sa usmernením hlavného hygienika u dospelých a detí nad 10 rokov robí odber z nosohltana cez nos, ale aj z úst výterom z predných podnebných oblúkov. Deti do 10 rokov majú pri PCR teste výnimku a robí sa im výter iba z predných podnebných oblúkov, čiže z úst. Tento vek bol stanovený kvôli predpokladanej horšej spolupráci dieťaťa pri odbere, ale ak je možné vykonať u detí pod 10 rokov odber aj z nosohltana, je to, samozrejme, vhodné.
Čo zisťujú testy na protilátky, ktoré sa robia z krvi, resp. z kvapky krvi?
Protilátky sú špeciálne bielkoviny produkované v tele ako odpoveď na cudzie látky. Mikrobiologické laboratóriá dnes rutinne vyšetrujú protilátky proti viacerým vírusom ako pôvodcom ochorení u človeka. Pri diagnostike infekčných ochorení (týka sa to aj vírusových ochorení) sa zisťujú triedy protilátok IgA , IgM a IgG. Ide o protilátky, ktoré imunitný systém tela cielene vytvorí proti konkrétnemu vírusu s cieľom zničiť infikovanú bunku, alebo ju iba označiť na zničenie inými zložkami imunitného systému.
IgA a IgM protilátky sa vytvárajú relatívne rýchlo na začiatku infekcie, to znamená v priebehu dní. Vysoká hladina takýchto protilátok obyčajne znamená akútnu infekciu. IgG protilátky sa začínajú tvoriť po dvoch týždňoch od začiatku infekcie a pretrvávajú rôzne dlhú dobu. Pri novom koronavíruse to ešte nie je celkom jasné – môže ísť o týždne, mesiace, roky.
Existujú aj domáce testy na protilátky proti novému koronavírusu, ktoré vyzerajú podobne ako antigénové testy, robia sa z kvapky krvi z prsta a na platničke, kde vzlína priložené médium (tekutina) zmiešané s krvou, sa čiarkami vyfarbujú jednotlivé hladiny protilátok. Takýto test však nie je veľmi presný. Negatívny test znamená, že vo vzorke neboli zistené protilátky. Treba si však uvedomiť, že môže ísť aj o príliš včasnú alebo príliš neskorú fázu infekcie a takisto možný imunodeficit u pacienta (jeho imunitný systém nepracuje tak, ako má).
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Prečo čakanie na výsledok PCR testu trvá tak dlho?
Pretože na vyhodnotenie vzoriek treba urobiť množstvo ďalších úkonov v laboratóriu. Vzorky od testovaných ľudí z jednotlivých a rôzne vzdialených odberových miest treba najprv v špeciálnych boxoch dopraviť do laboratória. Každá jedna odberová súprava v špeciálnom vrecúšku spoločne so žiadankou s údajmi o testovanom pacientovi sa musí otvoriť, skontrolovať, označiť kódom a zadať do informačného systému. Samotné skúmavky sa tu ešte neotvárajú, ale otváranie vrecúška odberovej súpravy sa robí v laminárnych boxoch v miestnosti na príjem materiálu.
Následne zatvorené skúmavky putujú do špeciálneho podtlakového laboratória, kde s nimi pracujú pracovníci oblečení v kompletných ochranných odevoch. V týchto laboratóriách sa zo vzoriek v skúmavkách (čiže zo steru z nosohltana a podnebných oblúkov) izoluje nukleová kyselina (RNA).
Všetky tieto procesy sú zdĺhavé. Dejú sa na tzv. mikrotitračnej platničke s 96 jamkami, kde sa do jamôk platničky napipetujú vzorky od 94 pacientov (plus dve kontrolné). Následne platička putuje do špeciálneho prístroja. Odtiaľ už izoláty RNA (tie už nie sú infekčné) putujú do ďalšieho laboratória, kde sa robí PCR reakcia, podľa ktorej sa test aj volá. V prístrojoch (cykléroch) dochádza ku namnoženiu špecifických úsekov vírusu a určujú sa tri gény špecifické pre nový koronavírus, čím sa zvýši citlivosť a špecificita testu. Tieto procesy sa nedajú urýchliť. Nasleduje vyhodnocovanie, zadávanie výsledkov do informačného systému a odosielanie výsledkov.
Nebudú pri PCR testoch pozitívni ľudia, ktorí boli zaočkovaní proti novému koronavírusu?
Nie. Ster na testovanie sa získava z horných dýchacích ciest. Očkovanie sa robí do svalu. Zaočkovanému človeku, ktorému sa proti koronavírusu vytvorí dostatočná hladina protilátok v organizme, by tento vírus nemal mať šancu dostatočne sa rozmnožiť v dýchacích cestách. Imunitný systém tela by ho mal rýchlo zničiť.
Kedy majú význam antigénové a kedy PCR testy?
Samozrejme, že by bolo optimálne, keby bol čas a kapacita urobiť každému záujemcovi citlivejší PCR test. To však nie je možné. Antigénové testy majú určite maximálny význam v rámci filtrov nemocníc či pri skríningu firiem, keď nie je čas čakať na rozhodnutie, či človeka vpustiť, alebo nevpustiť do priestorov nemocnice, firmy. Pri kontaktoch s pozitívnymi pacientmi alebo ak už niekto pociťuje príznaky nákazy, je potrebné robiť PCR test.
Čo pripravované testovanie kloktaním alebo pomocou slín?
Štandardný odber materiálu je, samozrejme, najlepšou voľbou. Správnym sterom z nosohltana odborníkom je najvyššia šanca získať dôkaz prítomnosti koronavírusu v dýchacích cestách. Kloktaním vzorku riedime, slina je koncentrovanejšia. Takisto treba počítať s tým, že mnohé deti napríklad nevedia správne kloktať, odpľuť si dokáže každý. Momentálne sa porovnáva citlivosť týchto testov, aby sme si boli istí, že budeme vydávať správne výsledky a ich použitie musí byť, samozrejme, schválené hlavným hygienikom.