„Dlhodobo upozorňujeme na potrebu zmeny vnímania obezity z estetickej nedokonalosti na chronické ochorenie, ktoré patrí do rúk lekára. V súčasnej situácii nadobúda táto zmena ešte väčšiu urgenciu,“ hovorí MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., špecialistka na diabetes, poruchy látkovej premeny a výživy, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA) a Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti (OS SDS). Dodáva: „Údaje získané počas pandémie nám ukazujú, že COVID-19 môže pre ľudí s nadhmotnosťou a obezitou znamenať väčšiu hrozbu, či už ide o zhoršenie pridružených ochorení, zvýšené riziko hospitalizácií, zvýšené riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia, s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti umelej pľúcnej ventilácie a úmrtnosti.“
Manažment obezity si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov, ako napr. praktického lekára, diabetológa, kardiológa, dietológa, výživového špecialistu, psychológa, bariatricko-metabolického chirurga a ďalších špecialistov.
Riziko vzniku obezity a s ňou súvisiacich chronických ochorení negatívne ovplyvňuje naša nízka fyzická aktivita a sedavý spôsob života. Veľký význam v prevencii i liečbe obezity má bežná pohybová aktivita počas dňa, prerušované sedenie a pravidelný intenzívny pohyb.
„Žijeme vo svete, ktorý je prispôsobený na sedenie, sme obklopení stoličkami a veľkú časť života trávime sedením. Z evolučného hľadiska však človek nie je na takéto dlhé epizódy sedenia prispôsobený. Len pred niekoľkými desaťročiami (50–60 rokov dozadu) bol pohyb bežnou súčasťou dňa a pohybový aparát bol prakticky neustále využívaný, či už pri práci v domácnosti, aktívnom transporte, či v zamestnaní. V súčasnosti dlhé epizódy sedenia znižujú metabolizmus a energetický výdaj, prispievajú k úbytku kostrového svalstva a k hromadeniu tuku, a to najmä v oblasti brucha a v orgánoch, čo významne prispieva k vzniku obezity, cukrovky 2. typu a ďalších chronických ochorení,“ hovorí doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., z Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave.
„Bariatrický chirurgický zákrok by sa mal zvážiť u pacientov medzi 18. a 60. rokom života, ktorí majú BMI vyššie ako 40,0 kg/m2, alebo u pacientov s BMI vyšším ako 35,0 kg/m2, ak majú pridružené ochorenia, ako je napríklad diabetes mellitus 2. typu. Na Slovensku sa ročne vykoná viac ako 300 metabolických operácií, ” uvádza doc. MUDr. Ľubomír Marko, PhD., člen Slovenskej obezitologickej asociácie.
„V prípade vhodne vybraných pacientov s vôľou zmeniť svoj životný štýl táto operácia dáva možnosť návratu do normálneho života s významným dopadom na ich zdravotný stav. Výsledky na Slovensku realizovaných metabolických operácií poukazujú na významné zlepšenie až normalizáciu krvného cukru aj tlaku u väčšiny pacientov, ktorí absolvovali tento chirurgický výkon,“ dodáva MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD.
Na Slovensku sa 4. marca pri príležitosti Svetového dňa obezity organizuje už po šiestykrát Slovenský deň obezity. Mimoriadnu pozornosť venuje 6. ročník Slovenského dňa obezity laickej verejnosti. Ústredným motívom je pohyb v boji proti obezite. „Dostatočná fyzická aktivita a zníženie sedavého spôsobu života sú dôležité pre každého, či sme mladí alebo starí, dokonca aj či sme zdraví alebo máme už prítomné niektoré choroby. Pandémia COVID-19 a nadmerné trávenie času doma pri počítači alebo pri televízii, majú byť pre nás dôvodom na pravidelnú každodennú dávku pohybu. Vzájomne sa môžeme kontrolovať, motivovať a inšpirovať,“ čo je aj v zhode s motívom tohtoročného svetového dňa obezity „Everybody needs everybody – Každý potrebuje každého,“ dodáva doc. PharmDr. Mináriková, PhD., členka výboru Slovenskej obezitologickej asociácie.