Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému nášho organizmu na nejakú látku z okolitého prostredia, ktorú zdravý jedinec toleruje. Alergik tieto látky vníma ako "falošné‘ ohrozenie a jeho imunita na ne nadmerne reaguje. Látky, ktoré reakciu spôsobujú, nazývame alergény, a keď sa náš organizmus s alergénom stretne, nastáva reakcia ako kýchanie, svrbenie, začervenanie očí a iné.
Príznaky alergií skúmali lekári už od začiatku 19. storočia. Ako prvý však použil výraz alergia rakúsky pediater Clemens von Pirquet. V roku 1905 si všimol, že pacienti s niektorými infekciami, ktorí dostali liečbu v podobe konského antiséra, reagovali na opakovanú dávku prehnane a neprimerane. Pirquet správne vyvodil, že príznaky toho, čo nazval sérovou chorobou, boli spôsobené tým, že imunitný systém produkoval protilátky proti antigénom alebo cudzím látkam obsiahnutým v konskom sére. Najprv daný stav nazval supersenzitivita. Následne v roku 1906 vytvoril nový termín pre túto interakciu protilátka-antigén: alergia.
Vedci sa zhodujú, že alergia je geneticky podmienená – to značí, že každý alergik má vrodenú náchylnosť na vývoj alergie. Ochorenie sa však väčšinou prejaví až pod vplyvom vonkajšieho prostredia. To značí, že u niektorých ľudí s geneticky danou náchylnosťou na alergie sa alergia nemusí prejaviť nikdy. Na druhej strane iní majú príznaky alergie prakticky od narodenia. Väčšinou sa však alergické príznaky objavia až neskôr v priebehu života.
Neplatí, že alergia musí pacienta sprevádzať už od detstva. Nepríjemné však je, že už raz vzniknutá alergia je trvalým ochorením. Jej priebeh je veľmi individuálny – od ľahkých príležitostných ťažkostí až po závažné choroby.
I keď je len začiatok marca, oddelenie lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici už začalo s peľovým spravodajstvom. Ako zdôraznila doktorka Janka Lafférsová, začiatok roka 2021 priniesol so sebou okrem pomerne teplej zimy a početných daždivých dní aj sneh a veľmi silné mrazy vo februári.
„Sneh, vietor a silné mrazy boli hlavnou príčinou toho, že sme z bezpečnostných dôvodov nemohli spustiť prevádzku našich monitorovacích staníc,“ uviedla. V súčasnosti je však monitoring už v prevádzke a alergici tak majú k dispozícii peľové spravodajstvo za celé Slovensko.
„Prudké oteplenie, dostatok vlahy a slnečného svitu priniesli so sebou prudký nárast denných koncentrácií peľu. Peľová sezóna jelše a liesky je naplno rozbehnutá na celom území a v najbližších dvoch týždňoch ich denné koncentrácie budú dosahovať vysoké hladiny. Denné koncentrácie peľu drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité budú narastať aj na ostatnom území. Stúpnu denné koncentrácie peľu topoľa a brestu. Ďalší nárast denných hladín predpokladáme aj pri spórach húb (plesní). Pokles denných hladín peľu môže byť ovplyvňovaný nočným ochladením a zrážkovou činnosťou,“ dodala doktorka Janka Lafférsová.
Podrobnejšie a pravidelne aktualizované informácie o koncentrácii peľu v jednotlivých krajoch nájdu alergici na webe www.alergia.sk.