Alergie hodnotíme podľa rôznych kritérií:
Druh alergénu: peľ, roztoče, plesne, potraviny, lieky, alergény zvierat, iné
Spôsob prenosu alergénu: inhalačné cesty (vdýchnuté alergény), potravinové alergie, kontaktné alergie (kontakt s pokožkou), bodnutie hmyzom, podanie lieku, iné
Podľa postihnutého orgánu: alergie dýchacích ciest, kožné alergie, alergie tráviaceho traktu, viacorgánové postihnutie, celková alergia (anafylaxia až šok), iné
Čo sú alergény?
Skupina látok prevažne bielkovinovej povahy, ktoré práve zapadnú do narušených mechanizmov alergika a spúšťajú pochody, ktoré vedú k príznakom. V princípe sa však alergény neodlišujú od mnohých iných látok a zdravý organizmus ich osobitne neodlišuje ani na ne nereaguje. Nie každá látka, ktorá poškodzuje organizmus, je alergénom. Existujú mnohé iné chorobné mechanizmy, ktorých riešenie a liečba sú odlišné a venujú sa im iné medicínske odbory. Ich rozlíšenie nie je vždy ani pre lekára jednoduché. Alergénom napríklad nie je slnečné žiarenie. Podobne nie sú alergénom chladové či tepelné podnety.
Potravinové alergie a intolerancie
Veľa ľudí má rôzne zdravotné problémy, ktoré dáva do súvisu s potravinami. Veľmi často vedú k obmedzeniam v stravovaní. Úlohou alergológa je odlíšiť ťažkosti podmienené alergiou od iných zdrojov ťažkostí. Existuje viacero diagnostických metód na vyšetrenie potravinovej alergie. Hlavné potravinové alergény: kravské mlieko, vajcia, arašidy, orechy, mäkkýše a kôrovce, ryby, pšenica a obilniny, sója
Odhaduje sa, že asi 90 % potravinových alergií spôsobuje týchto osem druhov potravín.
Peľ, plesne, prach, roztoče, alergény zvierat
Peľ je najčastejšou príčinou ťažkostí pri alergii dýchacieho systému. Spúšťa ťažkosti z oblasti nosohltanu (alergická nádcha), môže však pôsobiť aj na pľúca (priedušková astma). Organizmus alergika vníma peľ ako životu nebezpečnú látku, ktorej sa bráni. Zúžením dýchacích ciest znižuje množstvo preniknutého peľu (opuch sliznice, zúženie priedušiek), tvorbou sekrétu ho odstraňuje z organizmu (vodnatá nádcha, tvorba spúta, kýchanie, kašeľ). Nepríjemné príznaky upozorňujú pacienta na nebezpečenstvo a nútia ho opustiť nebezpečné prostredie (nie vždy sa to dá…). Každá rastlina má iný druh peľu a alergizujúce pôsobenie rôznych druhov je veľmi rôzne. Niektoré druhy peľu spôsobujú alergie zriedkavo (ihličnany, ovocné stromy), iné druhy peľu sú, naopak, silným alergénom a veľmi častým zdrojom alergií (jelša, breza, trávy, palina, ambrózia).
Aby peľ pôsobil ako alergén, je potrebné, aby mal určité vlastnosti a aby prenikol do dýchacích ciest. Tieto vlastnosti má peľ, ktorý sa vznáša v ovzduší, niekedy aj v značných výškach, a je prenášaný vzdušnými prúdmi na veľké vzdialenosti.
Plesne spôsobujú zdravotné problémy rôznym mechanizmom. Existuje celý rad plesňových ochorení na koži, slizniciach alebo vo vnútorných orgánoch. Asi najznámejším ochorením je kandidóza. Z hľadiska alergie sú významné takzvané vzdušné plesne. Ide o plesne, ktoré sa vyskytujú nielen v domácnostiach, vo vnútorných priestoroch, ale aj vo voľnej prírode. Rozmnožujú sa mikroskopickými úlomkami, ktoré nazývame spóry a ktoré sú do určitej miery podobné peľovým zrnkám rastlín. Sú však menších rozmerov a nachádzajú sa v ovzduší v obrovských množstvách (až desaťnásobne vyšších ako počet peľových zŕn). Po vdýchnutí spôsobujú najrôznejšie prejavy alergie dýchacích ciest. Medzi najvýznamnejšie vzdušné plesne patria: Alternaria, Aspergillus a Cladosporium.
Prach je zmesou najrôznejších látok, ktoré sa nachádzajú v prostredí, a prach z rôzneho prostredia sa veľmi líši. Iný je prach v rôznych domácnostiach, iný z priemyselných objektov, z chemickej výroby, z poľnohospodárskych prevádzok. V prachu sa síce nachádzajú aj alergény (roztoče, plesne, zvieracie alergény a iné), je tam však aj množstvo iných prísad, ktoré dráždia organizmus nielen alergika, ale aj zdravého (toxické, chemické látky, mechanické čiastočky a mnohé ďalšie). Prach je pre organizmus v každom prípade dráždivá cudzorodá látka, ktorej sa po vdýchnutí snaží zbaviť kašľom, tvorbou hlienu, kýchaním. Pozitívne testy na prach nepovedia, či ide o pravú alergiu, alebo o iný spôsob poškodenia organizmu. Testujú sa však jednotlivé alergény, ktoré sa môžu nachádzať v prachu (hlavne roztoče, plesne a ďalšie) a pri ich pozitivite sa nastavuje špecifická protialergická liečba.
Roztoče sú hlavným zdrojom alergénov v bytovom prachu. Sú to drobné organizmy a patria do triedy pavúkovcov. Ako alergén sa uplatňujú ich výlučky, ktoré po vdýchnutí spôsobujú alergické dýchacie ťažkosti. Hlavným miestom pôsobenia roztočov v domácnosti sú postele a matrace, nachádzajú sa tiež v kobercoch, závesoch, v plyšových hračkách. Roztočom vyhovuje bytová teplota okolo 25 °C a vlhkosť vzduchu okolo 55 až 75 °C. Medzi opatrenia proti roztočom patrí spôsob zariadenia a údržby domácností.
Zvieracie alergény patria medzi významné zdroje alergií. Najčastejšie ide o bežne chované zvieratá v domácnostiach – mačky a psy. Zvieracie alergény sa dostávajú do prostredia, kde zviera žije, a stávajú sa jeho súčasťou. Po odstránení zvieraťa z domácnosti jeho alergény pretrvávajú, pokiaľ sa neurobí radikálna úprava, aj roky. Najagresívnejšie alergény sa nachádzajú v slinách, žľazových sekrétoch a moči zvierat. Ich mikroskopické čiastočky sa vznášajú vo vzduchu, usádzajú sa na povrchoch a predmetoch. Najsilnejšie sú mačacie alergény, po nich nasledujú alergény psov a hlodavcov. Častou otázkou je, či je nutné odstrániť zviera z domácnosti alergika. V minulosti alergológovia zakazovali zvieratá v byte, dnes sa odporúčania zmiernili.