„Dlhodobo upozorňujeme na potrebu zmeny vnímania obezity z estetickej nedokonalosti na chronické ochorenie, ktoré patrí do rúk lekára. V súčasnej situácii nadobúda táto zmena ešte väčšiu urgenciu,“ hovorí doktorka Ľubomíra Fábryová, špecialistka na diabetes, poruchy látkovej výmeny a výživy a prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie a Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
„Údaje získané počas pandémie koronavírusu nám ukazujú, že COVID-19 môže pre ľudí s nadhmotnosťou a obezitou znamenať väčšiu hrozbu, či už ide o zhoršenie pridružených ochorení, zvýšené riziko hospitalizácií, zvýšené riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia, s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti umelej pľúcnej ventilácie a úmrtnosti,“ konštatovala doktorka Fábryová.
Svetová zdravotnícka organizácia a významné odborné spoločnosti považujú obezitu za chronické ochorenie, ktoré patrí do rúk špecialistov a vyžaduje si liečbu založenú na multidisciplinárnom princípe. Manažment obezity si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov, napríklad praktického lekára, diabetológa, kardiológa, dietológa, výživového špecialistu, psychológa, bariatricko-metabolického chirurga a ďalších špecialistov.
„Obezita je pandémia, ktorá si vyžaduje nielen odborný medicínsky prístup, ale aj multidisciplinárny manažment, nastavenie reálne dosiahnuteľných cieľov a trvalo udržateľné riešenia. Podstatná je osobná motivácia jednotlivca, udržateľné návyky pri stravovaní a pohybe, žičlivé prostredie s inšpirujúcimi príkladmi a podporou blízkych, prekonávanie prekážok, nastavenie osobného režimu a disciplíny, ako aj správne vedomosti a informácie,“ hovorí docent Peter Minárik, viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie. „Obezite je možné predchádzať a riešiť ju aj v čase pandémie,“ dodal.
Riziko vzniku obezity a s ňou súvisiacich chronických ochorení negatívne ovplyvňuje naša nízka fyzická aktivita a sedavý spôsob života. Veľký význam v prevencii i liečbe obezity má bežná pohybová aktivita počas dňa, prerušované sedenie a pravidelný intenzívny pohyb.
„Žijeme vo svete, ktorý je prispôsobený na sedenie, sme obklopení stoličkami a veľkú časť života trávime sedením. Z evolučného hľadiska však človek nie je na takéto dlhé epizódy sedenia prispôsobený. Len pred niekoľkými desaťročiami bol pohyb bežnou súčasťou dňa a pohybový aparát bol neustále využívaný. V súčasnosti dlhé epizódy sedenia znižujú metabolizmus a energetický výdaj, prispievajú k úbytku kostrového svalstva a k akumulácii tuku, a to najmä v oblasti brucha a v orgánoch, čo významne prispieva k vzniku obezity, cukrovky 2. typu a ďalších chronických ochorení,“ hovorí docentka Barbara Ukropcová, z Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave.
„Dostatok pohybu a menej sedavého spôsobu života sú dôležité pre každého, či sme mladí, alebo starí, dokonca aj či sme zdraví, alebo máme už prítomné niektoré choroby. Pandémia a trávenie nadmerného času doma pri počítači alebo pri televízii majú byť pre nás dôvodom na pravidelnú každodennú dávku pohybu. Vzájomne sa môžeme kontrolovať, motivovať a inšpirovať,“ dodala docentka Daniela Mináriková, členka výboru Slovenskej obezitologickej asociácie.