Ján Koller: Aj popáleninový chirurg môže vyhorieť

Najviac sa vraj v živote popálil v medziľudských vzťahoch, keď dôveroval istým ľuďom. Z práce ešte stále nie je vyhorený, aj keď o situácii v našom zdravotníctve má veľmi zlú mienku. Vystríha pred kombináciou alkoholu a fajčenia, pretože mnohí zhoria v opileckom spánku so zapálenou cigaretou v ruke.

24.03.2021 06:00
prof. MUDr. Ján Koller, chirurg, operácia,... Foto:
Prof. MUDr. Ján Koller počas operačného zákroku.
debata

S prof. MUDr. Jánom Kollerom, PhD., prednostom Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LF UK a UNB v Nemocnici Ružinov v Bratislave, sme sa zhovárali aj o šplhaní na vagóny a elektrické stĺpy, o popálení bleskom, chodení po žeravom uhlí a "ľudských fakliach“. Pred pár dňami oslávil 75 rokov.

Začínali ste v Košiciach – Šaci, kde je najstaršie centrum popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, a v roku 1986 ste zakladali dnešné centrum, resp. kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie. Čo bolo najťažšie?

Výhodou nemocnice VSŽ bolo, že bola dokonca lepšie prístrojovo vybavená ako vtedajšia fakultná nemocnica. Železiarne mali vďaka exportu devízy, za ktoré mohli nakúpiť kvalitné prístroje a aj sa starali o ich údržbu. Napokon, neustále tam poskytujú výbornú zdravotnú starostlivosť. V Bratislave bolo na začiatku náročné najmä to, že som bol spočiatku jediný chirurg, ktorý mal prax v liečení popálenín a nebolo tu prakticky žiadne prístrojové vybavenie. Všetko sme budovali od začiatku. Aj s rodinou sme spočiatku bývali na ubytovni.

Spomínate vybavenie prístrojmi. Čo špecifické potrebuje práve klinika popálenín?

Potrebujeme jednotku intenzívnej starostlivosti na úrovni oddelení intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti, čiže školený personál, prístroje na monitorovanie pacienta, na umelú ventiláciu pľúc, na infúzie. Potrebujeme napríklad špeciálne vzduchom fluidizované pieskové postele, pretože popálení pacienti nemôžu ležať na bežných lôžkach, aby sa im rany nezaparili a hojili sa. Potrebujeme prístroje na odoberanie a sieťovanie kože, tkanivovú banku, kde sa pripravujú kožné náhrady aj náhrady iných tkanív… Je toho veľa.

Pred rokmi som bola robiť reportáž počas odberu kože zosnulým. Prihojí sa popálenému pacientovi cudzia koža?

Len dočasne. Imunosupresíva v tomto prípade neúčinkujú tak ako pri transplantácii iných orgánov. V každom prípade je to vždy len dočasné riešenie a pacientovi sa nastálo prihojí len jeho vlastná koža. Pacientovi preto odoberáme jeho vlastnú kožu z nepopálených častí tela a transplantujeme ju na popálené miesta s otvorenými nehojacimi sa ranami. V prípade veľkých popálených plôch dokážeme v tkanivovej banke bunky pokožky konkrétneho pacienta namnožiť doslova z niekoľkých centimetrov až na niekoľko stoviek štvorcových centimetrov povrchovej vrstvy kože.

V akých situáciách vznikajú najťažšie popáleniny? Zmenili sa s úbytkom ťažkého priemyslu aj príčiny vzniku ťažkých úrazov?

Priemyselných úrazov ubúda. Počet pracovných úrazov vo všeobecnosti klesá, robia sa preventívne kampane, školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezpečnostné opatrenia sa sprísňujú. To je, samozrejme, dobre. Avšak v minulosti, keď sme mávali pacientov z veľkých podnikov ako Slovnaft, Dimitrovka, elektrárne, plynárne, občas nám ponúkli aj sponzorský dar. Dnes máme len to, čo nám zakúpi nemocnica. Takže títo veľkí sponzori nám chýbajú. Pribúdajú však úrazy, ktoré vznikajú počas zimy pri podkurovaní, keď ľudia do kachlí lejú benzín či nejakú inú horľavinu. V lete sú to zasa rôzne grilovačky, táboráky, najmä, ak sú spojené s alkoholom. Vtedy klesá ostražitosť a aj schopnosť správne zareagovať. Tragické môžu byť aj prípady fajčiarov, ktorí sa opijú a s cigaretou v ruke zaspia. Aj dnes nám jeden taký priviezli, pacient je obhorený na celej spodnej strane tela, mal alkoholovú šnúru a zaspal s horiacou cigaretou.

Prof. MUDr. Ján Koller, prednosta Kliniky... Foto: archív prof. MUDr. Jána Kollera
prof. MUDr. Ján Koller, chirurg, popáleniny Prof. MUDr. Ján Koller, prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LF UK a UNB v Nemocnici Ružinov v Bratislave.

Hovorili ste aj o schopnosti správne zareagovať. Čo robiť, keď človek horí?

Základ je neutekať. Zvaliť sa na zem, váľať sa, krútiť sa po zemi. Zamedziť ohňu prístup kyslíka. Angličania na to majú takú slovnú hračku: "stop, drop and role“. Vyjadruje to, čo som práve povedal. Samozrejme, najúčinnejšia je voda. Netreba brať do úvahy, či je voda špinavá, infekciu v nemocnici vieme s antibiotikami zvládnuť, ale kožu popálenú do takej hĺbky, že odumrie, už nie.

Ako rýchlo by sa ku vám mal ťažko popálený človek dostať?

Najneskôr do dvoch hodín. Neskôr sa už naplno rozvíja tzv. popáleninový šok. Je to súbor celkových príznakov, ktoré vzniknú následkom rozsiahleho popáleninového úrazu. Môže dôjsť k zlyhaniu viacerých orgánov a základných životných funkcií.

Čo v prípade menších, bežných popálenín v domácnosti? Jedna moja príbuzná mi radila dať si na popálené miesto na ruke horčicu. Asi by ste nesúhlasili, však?

Žiadnu masť, jogurt ani kyslé mlieko. Najjednoduchšie, najrýchlejšie, najlacnejšie a najlogickejšie je postihnuté miesto ochladiť chladnou vodou. A chladiť ho dostatočne dlho. Popálením totiž dochádza k poškodeniu kože a pod ním ležiacich tkanív. Rozsah a hĺbka tohto poškodenia závisia od teploty zdroja, ale aj času jeho pôsobenia. Horúci zdroj odovzdá teplo koži, ktorá ho naakumuluje, ostáva ešte hodnú chvíľu teplá nad únosnú mieru a jej poškodenie sa prehlbuje. Ak však popáleninu ochladíte dostatočne rýchlo a chladíte niekoľko minút, zastavíte prienik nadmerného tepla do hĺbky kože a pri menšej, bežnej kuchynskej popálenine, keď ste sa prstami dotkli horúceho hrnca, nemusí ani vzniknúť poškodenie, resp. pľuzgier.

Neprikladať ľad?

Nie, lebo tu by zasa mohlo dôjsť ku inej forme poškodenia kože – k omrzlinám. Ľad možno nanajvýš hodiť do vody, ktorou popáleninu ochladzujeme. Žiaľ, stále veľké množstvo popálených tvoria deti. Chcem zdôrazniť to, že ak sa dieťa popáli, napríklad, ak na seba prevráti nádobu s horúcou vodou, nestrácajme čas jeho vyzliekaním, rozopínaním gombíkov a podobne. Okamžite ho treba dať pod studenú, neskôr vlažnú sprchu, tu rozhodujú desatiny sekundy. Zotrvať tam niekoľko minút a neustále ochladzovať. Vyzliekanie má čas neskôr. Po prvotnom ochladení, keď už popálené miesto nie je horúce, je vhodné popáleného zabaliť do čistých prikrývok, kým príde pomoc. Aby zasa nedošlo k strate telesného tepla.

Prečo sa po menšom popálení prstov niektorí ľudia chytia za ušný lalôčik? Má to význam?

Možno ak poruke nie je nijaký iný, chladnejší predmet. Ušný lalôčik sa považuje za jedno z najchladnejších a rýchlo dostupných miest na tele. Možno sú na ňom aj nejaké akupunktúrne body, ktoré odvedú bolesť? Ale skôr by som odporúčal chytiť sa napríklad chladného skla na okne. To by malo väčší význam z hľadiska zastavenia šírenia vysokej teploty do hlbších vrstiev kože.

Kedy sa popálenina považuje za rozsiahlu? Kedy je podľa vás nevyhnutné navštíviť lekára?

Záleží na veku. U dospelých je to rozsah nad 15 % povrchu tela, u detí nad 10 %. Čím je dieťa mladšie, toto percento klesá aj na 5–7 %. Popálené deti putujú k nám do centra, ale ak potrebujú umelé dýchanie, ležia v Národnom ústave detských chorôb na Kramároch a my ich chodíme ošetrovať. S obareným prstom k lekárovi utekať nemusíte, ale už prasknutý pľuzgier po popálenine, ktorý sa infikoval, môže byť problém.

Predstavme si situáciu, že k vám záchranka privezie niekoho s rozsiahlymi popáleninami. Ako dnes ráno. Aké sú vaše lekárske postupy? Čo s ním robíte?

Vždy po takomto úraze by mali laici poskytnúť prvú pomoc, čiže odstrániť popáleného z dosahu horiacich predmetov, uhasiť na ňom oheň, ochladzovať, sledovať jeho základné životné funkcie, najmä dýchanie. Ak nedýcha, či nebije mu srdce, treba sa pokúsiť o oživovanie. Volať 112 alebo 155. Nám záchranári pacienta už obyčajne privezú zaintubovaného, ak sa nadýchal splodín, hrozí opuch v oblasti hrtana, ktorý uzavrie dýchacie cesty. Takže záchranári týmto spôsobom zaistia dýchacie cesty a púšťajú pacientovi kyslík. Takisto mu napichnú žilu a dávajú infúziu, pretože v rámci popáleninového šoku rýchlo stráca tekutiny. Našou úlohou je pacienta vyzliecť a skontrolovať, kde je koža zdravá, kde popálená. Popáleniny fotografujeme a vypočítavame, čo má popálené, v akom rozsahu, do akej hĺbky. Podľa percenta popálenej kože takisto vieme, koľko tekutín mu treba dať do žily. Pri šoku dochádza aj k poruche funkcií tráviaceho traktu, a keby sa popálený aj napil, nedostane sa mu to do krvného obehu. Niekedy pacient dostane za deň aj dvadsať litrov tekutín do žily. Krv len vtedy, ak krvácal, alebo počas operačného zákroku. Ak je pacient nadýchaný splodín, spočiatku je na ventilácii, musí sa stabilizovať. Spálená koža treťostupňových popálenín sa musí odstrániť čím skôr, pretože tieto odumreté časti kože sa v teple a vlhku rýchlo infikujú a ohrozujú pacientov život. Rany spočiatku prekrývame dočasnými transplantátmi, ale ako som už spomínal, pacientovi sa prihojí len vlastná koža odobratá z nepopálených častí tela.

Dá sa povedať, ktorá popálenina je horšia? Poleptanie, elektrický prúd, priamy oheň?

Nedelíme ich na dobré a zlé, ale na rozsiahle, stredne ťažké a malé. Potom sú tu ďalšie kritériá, na základe ktorých sa hodnotí závažnosť popálenia, čiže jeho hĺbka – prvý až tretí stupeň, pričom ten posledný je odumretá koža až po svaly.

Koncom jesene k vám doviezli známeho tanečníka a choreografa. Pri nakrúcaní videoklipu vyliezol na železničný vagón. Bol zázrak, že prežil…

Ešte keď som pracoval v košickej Šaci, ročne sme mávali 30–35 prípadov mladistvých, čo vyliezali na vagóny a mali rozsiahle popáleniny. Viete, aké napätie má trolejové vedenie nad vlakom? 25-tisíc voltov! Vždy ma prekvapí, keď niečo takéto komusi vôbec napadne. Alebo takí, čo vyliezajú na stĺpy vysokého napätia. Stáva sa, že istí spoluobčania mali ambíciu kradnúť z nich drôty. Chceli ich vykývať a odniesť do zberu. Nuž a následne odniesli ich, často na márach. Občas sa však stane, že niekto to zázrakom prežije. Sú to však kombinované závažné poranenia, pretože okrem ťažkého popálenia človek spadne z veľkej výšky.

Ostávate s niektorými pacientmi v kontakte aj neskôr? Keď v sedemdesiatom deviatom spadol vrtuľník s členmi horskej záchrannej služby, jeden z dvoch, čo prežili, bol horolezec Ladislav Janiga. O dvadsať rokov neskôr ste spoločne vystúpili na Gerlach.

Áno, s niektorými pacientmi ostávame v kontakte nielen profesionálnom, ale aj priateľskom. Ich jazvy navyše treba doživotne sledovať, pretože sa v nich po rokoch môže vytvoriť aj rakovina. Takže ich raz za rok, raz za dva roky objednávame a kontrolujeme zahojené miesta. Teraz to však máme zakázané kvôli pandémii, takže riešime len akútne prípady a chronickí pacienti musia vydržať. S Lacom Janigom sa stále priatelíme a na tú haváriu vrtuľníka si dobre spomínam. Bol pekný slnečný deň, keď si nemecká turistka pod Štrbským štítom vyvrtla členok. Šiesti záchranári z horskej služby naskákali do vrtuľníka, ktorý neskôr škrtol podvozkom o hrebeň štítu a usekla sa chvostová vrtuľa. Spadli 200 výškových metrov na kamennú plošinu, vyleteli z neho von, traja prežili, ale Milan Kriššák neskôr v nemocnici zomrel. Janiga bol ťažko popálený na 60 % tela a veľký rozsah popálenín mal aj druhý pilot Svaťo Nič. Pobudli si u nás, vtedy v Šaci, dosť dlho. Keď Janiga odchádzal z nemocnice, povedal mi, že o rok ma zoberie na Gerlach. Naozaj bol neskôr v takej dobrej kondícii, že by to asi mohol splniť. Bol som však veľmi zaneprázdnený, nemal som čas, takže sme to splnili až na dvadsiate výročie.

Profesor Ján Koller a Ladislav... Foto: archív prof. MUDr. Jána Kollera
prof. MUDr. Ján Koller, Ladislav Janiga Profesor Ján Koller a Ladislav "tatko" Janiga, ktorý bol po havárii vrtuľníka popálený na 60 % tela.

Akú úlohu zohráva v takýchto prípadoch ťažkých popálenín psychika, odhodlanie žiť?

Veľkú. Už keď sa pacient preberie z umelého spánku, hoci je ešte na kyslíku a nedá sa s ním zhovárať, už vidíte, ako sa po prvotnom šoku správa. Niektorí sa úplne opustia, iní začnú odhodlane spolupracovať.

A občas sa ako lekári narobíte, zachránite pacientovi život a on to neskôr aj tak vzdá…

Stáva sa aj to. Svojho času sme mali v košickej Šaci pacienta odniekiaľ od Popradu. Rád si vypil. Chcel spáchať samovraždu tým, že vypije kyselinu. Šmykla sa mu však ruka a kyselinou sa polial. Ležal u nás štyri týždne. Dali sme ho dohromady, odišiel domov a o určitý čas mal prísť na kontrolu. Vtedy zavolala jeho manželka, že nepríde. Obesil sa v kúpeľni.

Váš bratranec Ján Štrasser s vami napísal knihu rozhovorov. Už vám odpustil, že ste mu ako malý chlapec takmer zaťali motyku do hlavy?

To bolo pri hre a nie naschvál. Bol som živý chlapec, schmatol som motyku a nepozeral som sa naokolo. A ani on nedával pozor, tak to dostal. Ale sme v dobrom vzťahu, inak by so mnou nenapísal knihu. To on prišiel za mnou s týmto nápadom a niektoré jeho otázky boli dosť zákerné.

V knihe som sa dočítala, že síce stojíte päťdesiat rokov pri operačnom stole, ale ešte ste na ňom neležali. Dávate si pozor, lebo viete na niektorých kolegov priveľa, však?

Snažím sa. Prevencia je najdôležitejšia a najlacnejšia. Raz som mal akútne slepé črevo, ale uspávať ma mala službukonajúca anestéziologička, ktorej som nedôveroval. Keď som ju zbadal, hneď som sa vyliečil. Rezať ma nesmeli.

Vraj ste jeden z mála doktorov, čo dokáže v pelotóne opraviť nielen bicykel, ale aj cyklistu.

Nuž, bicyklovanie ako šport je výborné. Nepotrebujete naň ani partnera. Ste na vzduchu, hýbete sa. Aj skialp ma občas chytí. Keby nebol "kovid“ a bolo v zime viac snehu, tak aj bežkujem a lyžujem. A občas si zalietam na bezmotorových a motorových lietadlách.

Manželka je stomatologička, dnes už na dôchodku, syn je gastroenterológ, dcéra očná lekárka. Keď máte problém, rodina opraví pokazený orgán?

Dokonca aj zať a nevesta sú lekári. V dnešnej dobe to nie je zlé, má sa o vás kto postarať.

Môže aj popáleninový chirurg vyhorieť? V prenesenom zmysle slova?

Môže. Aj ja si desaťkrát denne vravím, že už sa na to vykašlem, lebo k situácii v našom zdravotníctve už ani nemám chuť sa vyjadrovať.

Ako vysvetľujete chodenie po žeravom uhlí? Na Srí Lanke je to rituál, súčasť náboženského obradu. Kurz chodenia po žeravom uhlí na susednej Morave absolvoval aj môj manžel. Prešiel. Za zvuku bubnov. V akomsi tranze. Bez popálenia. Chcelo to však trojdňovú prípravu.

Dá sa to vysvetliť tým, že tá príprava navodí určité reflexy, aby sa nohy začali potiť. Ak sú vlhké, sú menej náchylné na popálenie. Pot je takmer čistá voda a v kontakte so žeravými uhlíkmi sa odparí. Skupenské teplo odparovania tú nohu ochladzuje. Bez prípravy by som však niečo také určite neodporúčal robiť. Ázijčania alebo jogíni sa na niečo takéto vedia mentálne naladiť. Je to podobné ako u fakírov, aj tí si ľahnú na klince alebo črepy a neporania sa.

Čo si myslíte o politicky motivovaných upáleniach, formách protestu, aký vykonal napríklad Palach?

Že je to veľmi zlá smrť. Mimochodom, Palach sa podpálil 50 metrov od popáleninového oddelenia pražskej nemocnice. Ale nezachránili ho, mal rozsiahle popáleniny.

Od akej hranice popálenia je človek schopný prežiť?

Mali sme pár pacientov, ktorí mali štyri pätiny popáleného tela a prežili. A boli takí, čo mali 15 % a neprežili. Je to individuálne, každý človek je iný. Spomínaný "tatko Janiga“ sa vrátil do Horskej služby do roka! Pritom mal popálených 60 % tela, ale mal aj polytraumu – ťažký otras mozgu, zlomenú lopatku, ramennú kosť, ochrnutý lýtkový nerv… Bol však nesmierne húževnatý.

Čím je typická popálenina následkom blesku?

Za posledných pár rokov sme niečo také nemali. Ak by človeka zasiahol blek priamo, tak ho zabije. Ale po zásahu bleskom je možné človeka oživiť aj po 20 minútach, to treba mať vždy na pamäti. Vždy sa treba pokúsiť ho resuscitovať. Mali sme kedysi kuriózny prípad, keď chlapík išiel opitý z krčmy na bicykli, a keďže mal problémy s rovnováhou, tlačil bicykel vedľa seba. Do bicykla udrel blesk. Muž odpadol, našli ho, vzkriesili ho a neskôr ležal u nás. Mal spálenú hlavu a dlane. Ale ochránil ho "Boh opilcov“.

A vás aký boh chráni?

My máme "Boha popáleninových chirurgov“. Môj učiteľ, už nebohý primár Šimko, u ktorého sme začínali, býval kedysi v dvojizbovom byte. Jeho manželka zapla plynovú rúru, ale tá jej zhasla a začal unikať plyn. On vošiel o niečo neskôr do kuchyne, šťukol vypínačom a vyhodilo ho do povetria aj s dverami. Ale nič sa mu nestalo, lebo odletel. Ani popálený nebol. Vtedy povedal, že asi existuje Boh popáleninových chirurgov. Tak verím, že ochraňuje aj mňa.

Prof. MUDr. Ján Koller, PhD.: Pochádza z Lučenca. Po skončení LF UPJŠ v Košiciach pracoval v rokoch 1970–86 v Centre popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v košickej Šaci. V roku 1986 stál pri založení vtedajšieho Oddelenia popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v bratislavskej ružinovskej nemocnici. Od roku 2004 je prednostom kliniky. Spoluzakladal Slovenskú transplantačnú spoločnosť, ktorej viceprezidentom bol do roku 2010.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #oheň #popáleniny #chirurg #popálený #popálenie