Často sa v súvislosti so žlčníkom skloňujú žlčníkové kamene. Aké sú príčiny ich vzniku?
Žlčníkové kamene sú vyzrážané súčasti žlče, ktoré sa môžu usadiť v žlčníku alebo žlčových cestách. Rozlišujeme dva druhy kameňov: cholesterolové a pigmentové (tzv. bilirubínové). V praxi sú jednoznačne častejšie cholesterolové kamene, ktoré sa vyskytujú v 80 až 90 percentách prípadov. Príčinami ich vzniku sú zmeny v zložení žlče (presýtenie žlče cholesterolom), poruchy vyprázdňovania žlčníka či žlčovodov a tvorba kryštálov cholesterolu v žlči (tzv. nukleácia). Vplyv však môžu mať aj ochorenia pečene a žlčníka (napr. chronické zápaly).
Mnoho pacientov má dlhší čas žlčníkové kamene a vôbec o nich nevedia. Prítomnosť kameňov zistia len vtedy, keď už dostanú záchvat, prípadne náhodne pri vyšetreniach ako je ultrazvuk, CT alebo MRI.
Kamene v žlčníku predstavujú vždy potenciálne riziko. Konkrétne v prípade väčších kameňov hrozí prederavenie žlčníka vinou tlaku na stenu žlčníka a menšie kamene znamenajú riziko vycestovania kameňov zo žlčníka do žlčovodu či do spoločného vývodu žlčovodu a pankreatovodu. Ak nastane upchatie v mieste, kde sa spájajú, môžu vzniknúť život ohrozujúce ochorenia – pankreatitída a žltačka. Nebezpečné sú však nielen veľké, ale aj malé kamene. Keďže sú neživé a nemajú obranyschopnosť voči baktériám, môžu vyvolávať zápaly žlčníka a byť ich opakovaným zdrojom. Keď sú kamienky malé, môže vznikať v žlčníku tzv. blato. Medzi kamienkami sa usídľujú baktérie, ktoré sa môžu kedykoľvek rozmnožiť a vytvoriť zápal.
Ako spoznáme žlčníkový záchvat?
Typickými príznakmi pred žlčníkovým záchvatom sú nechutenstvo, nafukovanie a pocit tlaku v bruchu. Prejavom samotného záchvatu je silná a veľmi nepríjemná bolesť pod pravým rebrom s vyžarovaním do pravej lopatky. Táto oblasť je citlivá na dotyk. Bolesť vzniká vtedy, keď sa žlčník snaží vypudiť žlč. Potom sa na chvíľu „unaví“ a kolečko takto pokračuje ďalej až dovtedy, kým sa žlč neuvoľní. Následne bolesť ustúpi. Dĺžka trvania záchvatu je individuálna. Môže to byť niekoľko minút, ale aj hodín. Bolesť nie je nepretržitá, ale prichádza vo vlnách (sínusoida – bolí, nebolí, bolí, nebolí …). Keďže ide o veľmi silnú bolesť, pacienti vnímajú návštevu lekára často ako záchranu. V žiadnom prípade neodporúčam snažiť sa preliečiť žlčníkový záchvat sám doma. Pri vyššie uvedených príznakoch rozhodne treba čo najskôr vyhľadať lekára.
Môžeme sa problémom vyhnúť? Ako by sme sa mali stravovať, aby sme žlčník nedráždili?
Vhodná je určite zdravá strava, predovšetkým konzumácia surového ovocia, zeleniny a potravín bohatých na vlákninu (ovsené vločky, jablká, sušené slivky, chia semienka atď.). Odporúčam konzumovať potraviny s nízkym glykemickým indexom a vylúčiť z jedálnička alebo aspoň minimalizovať koncentrovaný cukor v kombinácii s koncentrovaným tukom (napr. sladké dezerty plnené tukovým krémom). Žlčníku škodí prejedanie sa a tiež drastické diéty, ktorých jediným výsledkom je jo-jo efekt. Nikdy by sme nemali jesť studené potraviny vybraté priamo z chladničky a každé ráno by malo začať kvalitnými raňajkami. Zabúdať by sme nemali ani na dostatočný pitný režim, pričom odporúčaná je voda a bylinkové čaje. A, samozrejme, potrebná je aj primeraná fyzická aktivita.
Ako by mala vyzerať správna žlčníková diéta?
Pacientom odporúčam vždy jesť častejšie a v menších množstvách. Vhodné sú celozrnné produkty s vysokým obsahom vlákniny, zelenina a ovocie bohaté na vlákninu (ideálne bez šupiek), citrusové šťavy, ryby, chudé mäso (napr. morčacie, kuracie a teľacie), ryža a zemiaky. Na dochutenie jedál použite korenie ako rasca, fenikel, bobkový list, vanilka či škorica. Spomedzi olejov určite kvalitný olivový olej.
Zakázané potraviny:
- vysmážané, pikantné, korenené a presolené jedlá s výraznou chuťou,
- čerstvé pečivo a chlieb, kysnuté cesto, palacinky a šišky,
- cukrárske výrobky, čokoláda a kakao,
- omeleta, praženica, konzervy a kompóty,
- zelenina: kapusta, hrach, fazuľa, kel, kaleráb a reďkovka,
- ovocie: všetky druhy ovocia s obsahom drobných zrniečok (maliny, černice, ríbezle, čučoriedky, jahody, figy, hrozno …),
- mäso: kačica, hus, mastné ryby, salámy, klobásy a oškvarky,
- nápoje: čierna káva, alkohol, chladené nápoje a bublinkové nápoje.
Môžu sa problémy so žlčníkom objaviť aj pri psychických problémoch? Zhoršuje súčasná koronakríza naše stravovanie a teda aj zdravie žlčníka?
Áno, stres patrí k priťažujúcim faktorom a kvôli pandemickej situácii sa snaží väčšina z nás chodiť čo najmenej do obchodu a minimalizovať tak riziko nákazy. Čerstvé potraviny sa tak stávajú pre nás menej dostupnými.
Keď už sú problémy jasné, aké sú moderné spôsoby liečby?
V súčasnosti sú najmodernejšími metódami liečby pri výskyte žlčníkových kameňov laparoskopická operácia žlčníka a na uvoľnenie žlčovodu ERCP. O konkrétnej metóde rozhoduje predovšetkým lokalizácia kameňa/kameňov. Ak sa kameň nachádza v žlčníku, robí sa laparoskopická operácia. Ak sa kameň nachádza v žlčovode, pristupujeme k metóde ERCP. Klasické otvorené operácie by sa mali realizovať len pri komplikáciách alebo vážnych nálezoch na žlčníku.
Žlčník ako ľudský orgán nie je pre život človeka nevyhnutný, preto keď sú v žlčníku nahromadené kamene, vyberá sa celý žlčník. Po odstránení žlčníka odteká žlč priamo do dvanástnika. Rozdiel je len v tom, že žlč sa nekumuluje, nekoncentruje, ale odteká kontinuálne. Po operácii sa teda mení spôsob trávenia.
Laparoskopická operácia žlčníka (cholecystektómia)
Laparoskopická operácia žlčníka je v praxi najčastejšia laparoskopická operácia. Dnes by mala byť úplným štandardom. Jej výhodami sú krátka rekonvalescencia, minimálne riziká v porovnaní s klasickou otvorenou operáciou a možnosť realizovať operáciu ako výkon jednodňovej chirurgie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Operácia by sa mala vždy robiť v pokojovom štádiu, aby sa znížilo riziko vzniku komplikácií. Indikuje sa pri opakovanom výskyte žlčníkových kameňov, zápaloch žlčníka, polypoch atď.
Operácia prebieha v celkovej anestézii a trvá približne 30 až 45 minút. Najprv urobíme 4 malé rezy, cez ktoré do brušnej dutiny zavedieme duté porty. Cez ne potom zavádzame miniaturizované operačné nástroje a kameru. Brušnú dutinu napustíme plynom (oxidom uhličitým) a žlčník vyťahujeme von cez rez vedený pod pupkom.
Po operácii pacient oddychuje niekoľko hodín na lôžku a do domácej starostlivosti je prepustený do 24 hodín (kliniky jednodňovej chirurgie) alebo zostáva zopár dní hospitalizovaný (klasické štátne nemocnice). Viditeľnosť jaziev je vďaka použitiu najmodernejšej laparoskopickej technológie len minimálna.
Keďže ide o laparoskopickú operáciu, jej pooperačný priebeh býva spravidla bezproblémový. Určite však neodporúčam podceňovať rekonvalescenciu. Pacient by mal dodržiavať odporúčania lekára. Rýchlosť návratu do zamestnania je individuálna, záleží predovšetkým na charaktere práce, či ide o sedavé zamestnanie (približne po týždni) alebo fyzicky náročnú prácu (približne po 4–8 týždňoch).
Pri cholecystektómii (operácii žlčníka) odstraňujeme celý žlčník. Žlč potom preteká do čreva, čo umožňuje uspokojivé trávenie. Znamená to, že človek dokáže žiť aj bez žlčníka.
ERCP – Endoskopická retrográdna cholangio-pankreatografia
Ide o odstránenie žlčníkových kameňov endoskopickou metódou zo samotného žlčovodu, nie žlčníka. Cez ústa a žalúdok sa zavedie tzv. gastroskop/duodenoskop – pracovný port s optikou. Takto je možné dostať sa až do žlčovodov a vytiahnuť kameň, resp. narezať tzv. Oddiho sfinkter, a tým pádom sa žlčové cesty uvoľnia.
Následne dochádza k obnoveniu odtoku žlče a pankreatických štiav. Touto metódou je možné odstrániť kamene iba zo žlčových ciest. Ak sa ale nachádzajú kamene aj v žlčníku, ten ich môže opäť vypudiť a byť tak ložiskom ďalších kameňov. Preto v takom prípade musí byť ERCP takmer vždy doplnená vybratím žlčníka.