Profesor Ladislav Holásek má 91 rokov a keby nebolo pandémie, naďalej by osobne dirigoval v Speváckom zbore mesta Bratislava, ktorý vedie od roku 1977. Skôr ako pandémia koronavírusu však tohto bodrého hudobníka tvrdo zasiahla iná diagnóza, ktorá mu približne pred desiatimi rokmi začala uberať z najdôležitejšieho zmyslu – zo zraku. Vekom podmienenená degenerácia makuly – závažné chronické degeneratívne ochorenie, ktoré patrí medzi najčastejšie očné choroby moderného sveta. Postihla ho navyše jej vlhká forma, ktorá postupuje rýchlo a často vedie k závažnej strate videnia.
V prípade vlhkej formy VPDM rastú v makule nové krvné cievy (neovaskularizácia) a dochádza z nich k úniku krvi a tekutiny. Z tohto dôvodu bunky sietnice odumierajú a vznikajú zmeny spôsobujúce stratu centrálneho videnia. „Pomaly postupujúca suchá forma sa, bohužiaľ, kedykoľvek môže zmeniť na vlhkú formu, keď v makule vznikajú nové, nekvalitné cievy, ktoré tam nemajú čo hľadať. Tie cievy sú aktívne, makula z nich opúcha, deformujú a deštruujú vrstvy sietnice, môžu krvácať. Ak sa s tým nič nerobí, časom sa menia na nefunkčné tkanivo – jazvu a človek končí s praktickou slepotou,“ vysvetľuje MUDr. Pavol Kusenda, očný špecialista z Univerzitnej nemocnice sv. Michala v Bratislave.
„Najprv sa začalo zhoršovať pravé oko,“ vysvetľuje prof. Holásek. „Prišiel čas, keď mi v očnej ambulancii oznámili, že pomôže jedine liečba monoklonálnou protilátkou vo forme injekcie priamo do oka. Dostával som injekcie každých osem týždňov a stav sa podarilo zastabilizovať. Potom však začalo upadať ľavé oko, takže už dostávam injekcie aj doň. Rozumejte, človek má vždy pred takýmto zákrokom rešpekt, spočiatku som po psychickej stránke bol pred zákrokom vo veľkom vypätí. V minulosti som si vždy myslel, že pichnutie do oka ostrým predmetom znamená automaticky vytečenie oka a stratu zraku. A toto máte v sebe stále podvedome zakorenené. Teraz však mám za sebou možno aj 150 injekcií do oboch očí, vždy tam so mnou na zákrok čakajú aj ďalší pacienti – a zatiaľ sa nikdy nikomu nič nestalo. Dokonca už mi to vyšlo aj tak, že som v jeden deň dostal injekcie do obidvoch očí naraz. Pravé oko mám nastavené na interval osem týždňov a ľavé na štyri týždne. Som za to vďačný, lebo bez tejto liečby by som už nevidel na noty a bol by som pravdepodobne slepý. Zatiaľ vidím, môžem čítať písmená aj noty a naďalej pôsobiť ako dirigent a zbormajster,“ dodáva senior v požehnanom veku, ktorý každé ráno vedome cvičí svoju koncentráciu prostredníctvom meditácie.
Pred samotným zákrokom pacientovi vždy zdravotná sestra skontroluje videnie, čiže ktorý riadok je schopný jedným a druhým okom prečítať v tabuľke. Nasleduje kontrola vnútroočného tlaku a po rozkvapkaní kvapkami rozširujúcimi zreničku aj vyšetrenie štrbinovou lampou a vyšetrenie očného pozadia na špeciálnom OCT prístroji (optický koherenčný tomograf). Následne sa pacient prezlečie do sterilného oblečenia vrátane čiapky a sestrička mu v čakárni, kde už na zákrok čaká viacero pacientov naraz, s pomocou anestetických kvapiek opakovane umŕtvi oko. V operačnej sále si pacient ľahne na stôl, spojovkový vak oka a jeho okolie mu dezinfikujú, záruškuje sa operačné pole, nasadí sa rozvierač mihalníc, ktorý drží oko otvorené a aplikuje sa injekcia cca 4 mm od okraja rohovky do sklovca. „Pri injekcii necítiť bolesť ani vpich, toho som sa pôvodne bál,“ ubezpečuje prof. Holásek. „Len vnímate tlak, dokonca aj vidíte, keď lekár vytlačí zo striekačky tekutinu. Ako keby sa vám tam rozliala kaluž. Neskôr lekár pohybom ruky kontroluje, či vidíte, a či nenastali iné komplikácie. Následne ošetrené oko prelepia. Ja som z nemocnice obyčajne odchádzal sám, nepotreboval som sprievod, druhým okom som vždy videl dostatočne. Je to ohromné predĺženie kvality môjho života,“ tvrdí Ladislav Holásek, dirigent Speváckeho zboru mesta Bratislava, ktorý vyhotovil množstvo nahrávok pre Slovenský rozhlas, nahral dve desiatky CD a je nositeľom mnohých ocenení.
Významný zbormajster a pedagóg Ladislav Holásek zomrel v novembri 2021 vo veku nedožitých 92 rokov. Česť jeho pamiatke.
Zaujímavosti o očiach
- Obraz, ktorý sledujeme našimi očami, je v skutočnosti obrátený hore nohami. Informácie, ktoré prijímame prostredníctvom očí, totiž následne spracuje mozog. Tomu vďačíme za to, ako vidíme.
- Až dve tretiny očnej gule vypĺňa takzvaný sklovec, ktorý má rôsolovitú konzistenciu. Podieľa sa na zachovaní formy oka a z vyše 98 % je tvorený len vodou. Injekcie monoklonálnych protilátok sa pichajú práve do sklovca.
- Ľudské oko má priemer 2,5 centimetra. Z veľkej časti je pritom skryté v hlave, my vidíme len asi jednu šestinu.
- Farba našich očí, teda konkrétne dúhovky, závisí od toho, koľko pigmentu melanínu sa v nej ukrýva a od hĺbky jeho uloženia. Nerovnaké sfarbenie dúhoviek oboch očí je vývojová anomália nazývaná heterochrómia.
- Kým náš daktyloskopický odtlačok prsta obsahuje asi 40 unikátnych, nezameniteľných znakov, dúhovka oka ich obsahuje viac ako dvestopäťdesiat.