Podľa agentúry AFP ide zatiaľ o najrozsiahlejší výskum vplyvu covidu na mentálne zdravie. Autori štúdie analyzovali elektronické zdravotné záznamy 236 379 pacientov po covide, väčšinou Američanov, a zistili, že diagnózu jedného zo 14 častých neurologických či psychiatrických ochorení dostalo 34 percent z nich. V kontrolnej skupine vedci skúmali pacientov, ktorí prekonali chrípku a respiračné ochorenia.
Najčastejším problémom, ktorý bol pozorovaný u 17 % pacientov po covide, boli úzkosti, u 14 % skúmaných ľudí sa vyskytli afektívne poruchy. Priemerne menej časté v skúmanej vzorke ľudí bolo krvácanie do mozgu, ktoré sa vyskytlo u 0,6 % ľudí, cievna mozgová príhoda (u 2,1 % pacientov) a demencia (0,7 % skúmaných). Ich výskyt bol ale vyšší u osôb, ktoré mali ťažký priebeh. Cievna mozgová príhoda bola diagnostikovaná siedmim percentám pacientov, ktorí boli hospitalizovaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti, a demencia takmer dvom percentám z nich.
„Výsledky nášho výskumu ukazujú, že ochorenie mozgu a psychické ťažkosti sú častejšie po prekonaní covidu než po chrípke a respiračných infekciách,“ uviedol Max Taquet, psychiater z Oxfordskej univerzity, ktorý sa podieľal na vedení štúdie.
Upresnil, že štúdia nedokázala určiť, ktoré biologické či psychologické mechanizmy konkrétne za vyšším výskytom ťažkostí stoja, a podčiarkol, že je potrebné ďalšie skúmanie príčin, aby im bolo možné predísť.
Ťažkosti ako úzkosti by mohli byť zapríčinené stresom, ktorý zažívame pri ochorení alebo hospitalizácii, zatiaľ čo cievna mozgová príhoda alebo demencia by mohli súvisieť s biologickým vplyvom samotného vírusu alebo reakciou tela na infekciu, uviedli podľa spravodajského portálu BBC autori štúdie. Hoci pre jednotlivca je riziko väčšiny ochorení či ťažkostí malé, dosah na celú populáciu by mohol byť pre rozsah pandémie covidu „značný“, varoval Paul Harrison, ďalší spoluautor štúdie, ktorý takisto pôsobí na Oxfordskej univerzite.
(ČTK)
Čítajte viac Deti trápi pandémia depresiami, ale aj závislosťami
Pandémia ničí duševné zdravie
Ambulancie psychológov či psychiatrov na celom svete zažívajú nebývalý nápor pacientov a pribúdajú diagnózy, ako sú úzkostné stavy, panické ataky, depresie a najnovšie aj syndróm vyhorenia. Aj táto diagnóza môže pri nepriaznivom priebehu spôsobiť invaliditu.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už minulý rok varovala, že počet ľudí so psychickými ochoreniami stále rastie a napríklad depresia sa stane čoskoro druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Podľa viacerých prieskumov sa aktuálne zvyšujú aj čísla pacientov s diagnózou syndrómu vyhorenia, za čo môže čiastočne pretrvávajúca pandémia koronavírusu a s ňou súvisiaci dlhodobý home office.
Práca z domu, ktorá bola ešte nedávno benefitom, sa stala nutnosťou a mnohí zistili jej nevýhody. Pri práci z domu je ťažšie oddeliť súkromné a pracovné veci, ktoré sa navzájom rušia, najmä ak sú doma všetci členovia rodiny a rodičia robia servis deťom pri on-line vyučovaní.
Práca sa následne nevyhnutne rozloží na celý deň, niekedy až do neskorých večerných hodín. „Ľudia majú potom pocit, že počas home office pracujú ešte viac, ako by pracovali za bežných podmienok,“ vysvetľuje profesionálna koučka Inka Grohoľová. Ak sa k náročnej práci z domu navyše pridajú vzťahové problémy, konflikty doma a množstvo mimopracovných aktivít, takúto psychickú záťaž človek nemusí zvládnuť.
Grohoľová však upozorňuje, že ľudia si často mýlia bežnú prepracovanosť alebo nechuť ku konkrétnej práci, ktorá môže byť dočasná, so skutočným vyhorením. „Bežná prepracovanosť sa vzťahuje len na konkrétnu pracovnú činnosť, pričom v iných oblastiach je človek činorodý, vie sa z nich tešiť, dokáže sa zregenerovať a znovu sa motivovať k práci,“ vysvetľuje Inka Grohoľová.
Syndróm vyhorenia zaradila Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2019 do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Pri nepriaznivom priebehu môže ísť dokonca o invalidizujúce ochorenie. Napríklad pri depresiách či úzkostných poruchách je podľa stupňa ich závažnosti možné uznanie invalidity aj nad 40 %. Aj syndróm vyhorenia je závažnou príčinou vyvolávajúcou iné psychické poruchy, ktoré môžu takisto podmieňovať uznanie invalidity nad 40 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.