Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá nálada

O črevnom mikrobióme sa hovorí čoraz viac. Ujasnime si najprv termíny: Aký je rozdiel medzi mikrobiómom a mikrobiotou?

Alojz Bomba: Mikrobióm je súhrn génov všetkých mikroorganizmov, ktoré osídľujú naše telo – baktérií, vírusov, kvasiniek, húb, plesní. Mikrobiota je súhrn všetkých mikroorganizmov. Bežne sa používajú oba tieto termíny, možno trochu populárnejšie je slovo mikrobióm, tak ho používajme. A ak hovoríme o črevnom mikrobióme, myslíme gény všetkých mikroorganizmov žijúcich v našom čreve.

Mikróbmi sme obklopení a tvoria nás. Profesorka Tlaskalová, predsedníčka Českej mikrobiómovej spoločnosti, v rozhovore povedala, že mikrobióm je náš druhý mozog. Koľko druhov mikrobiómov vlastne máme? Veď mikroorganizmy máme nielen v čreve, ale aj na koži, v ústach a podobne.

Alojz Bomba: Mikrobióm ovplyvňuje všetky povrchy pokryté epitelom, takže máme kožný mikrobióm, ústny mikrobióm, veľmi dôležitý je mikrobióm v našich dýchacích cestách, existuje mikrobióm urogenitálneho traktu a ženy majú aj vaginálny mikrobióm. Každý je tvorený určitými typmi mikroorganizmov podľa prostredia, v ktorom žijú. A črevný mikrobióm je najdôležitejší, pretože rozmanitosť aj množstvo mikroorganizmov žijúcich v našich črevách sú tu najväčšie. Celkovým počtom, ale aj počtom druhov a kmeňov presahuje všetky ostatné spoločenstvá. Črevný mikrobióm obsahuje 150-krát viac génov ako celý ľudský genóm, okolo tisícky rodov rôznych baktérií, ale aj vírusov, kvasiniek, parazitov. Dohromady je to cca jeden kilogram mikroorganizmov.

Predpokladám, že každý máme unikátny mikrobióm, niečo ako odtlačok prsta.

Alojz Bomba: Áno, každý z nás má určitý individuálny mikrobióm, ktorý výrazne ovplyvňuje naše zdravie. Aj jednotlivé mikrobiómy v našom tele sa navzájom ovplyvňujú. Veľmi dôležitý je napríklad vzťah medzi črevným a kožným mikrobiómom. Ale takisto je výrazný komunikačný kanál na osi črevo-mozog. Mikroorganizmy ovplyvňujú rôzne orgány či tkanivá v našom tele prostredníctvom produkovaných metabolitov. S ich pomocou vstupujú aj do regulácie mnohých funkcií imunitného systému. Takže tvrdenie, že imunita sídli do veľkej miery v našom čreve, je pravdivé.

A čo spomínaná os črevo-mozog? Neustále pribúdajú štúdie, že mikroorganizmy v našom čreve majú vplyv dokonca aj na psychické ochorenia, dokonca diagnózu autizmu. To sú prepojenia, aké by laik nečakal.

Alojz Bomba: Os mozog-črevo má niekoľko obojsmerných prepojení. Sú v neustálej komunikácii, pričom až 90 % tejto komunikácie smeruje práve z čreva do mozgu. Ide nielen o blúdivý nerv nervus vagus, ktorý vedie z čreva až do mozgu, je tam cesta aj cez imunitný systém, ďalej rôzne metabolické signálne dráhy atď.

Jednoducho povedané, črevo s mozgom je prepojené niekoľkými informačnými kanálmi, ktoré akoby si navzájom posielali esemesky. A potom sú tu ešte neurotransmitery, chemické látky schopné prenášať informácie medzi bunkami. Vedeli ste, že v čreve sa produkuje až 80 % hormónu šťastia a dobrej nálady sérotonínu? Okrem toho je črevný mikrobióm schopný produkovať dopamín, neuroprenášač, ktorý pomáha kontrolovať mozgový systém odmien a centrá potešenia. Ďalej kyselinu gama-aminomaslovú (tzv. GABA), ktorá sa predáva aj v doplnkoch výživy na duševnú koncentráciu a pamäť. Prostredníctvom nej mikrobióm tiež ovplyvňuje činnosť centrálneho nervového systému.

Foto: SHUTTERSTOCK, KRONIKA MEDICÍNY

črevo, ruky, trávenie, tráviaca sústava Stres dokáže meniť zloženie nášho črevného mikrobiómu. K horšiemu.

To vysvetľuje, prečo sme nervózni, keď sme hladní, prečo nás dobré jedlo uspokojuje priamo ako droga, prečo nás bolí brucho a máme hnačku pred náročnou poradou, však? Má stres priamy vplyv na zloženie mikrobiómu?

Alojz Bomba: Áno, stres zloženie mikrobioty, teda mikrobiómu dokáže zmeniť. To je dôkaz obojsmernej komunikácie medzi črevom a mozgom. A to má následne vplyv na nervový aj imunitný systém.

To potom vyzerá, že črevný mikrobióm súvisí prakticky so všetkými možnými ochoreniami, nech už vzniknú kdekoľvek v tele – zápalovými, autoimunitnými, kožnými, onkologickými, psychickými… Tráviace, ktoré by sme očakávali najviac, nevynímajúc. Oprava črevného mikrobiómu je akoby podporná univerzálna liečba.

Alojz Bomba: Má to svoju logiku, ak si zoberieme, že črevný mikrobióm má približne taký počet buniek mikroorganizmov, ako je počet buniek tela! A 150-krát viac génov! Črevný mikrobióm zohráva určitú úlohu pri mnohých chorobách, aj keď príčina ich vzniku má viacero dôvodov – čiže môže tam byť genetická predispozícia, zlyhanie imunity, nejaký vonkajší spúšťač a iné súvislosti. Ale je pravda, že mnohé ochorenia sprevádza narušenie rozmanitosti, zloženia a funkčnosti črevného mikrobiómu. Hovorí sa tomu črevná dysbióza, nerovnováha. Rozpadom mikroorganizmov v čreve sa produkujú určité nežiaduce látky, ktoré sa narušenou stenou čreva dostávajú do krvi a spôsobujú zápal nízkeho stupňa v rôznych orgánoch tela. Takže narušenie črevného mikrobiómu a následný zápal vedú aj na základe našej individuálnej predispozície k rôznym zdravotným problémom.

Čítajte viac Na liečbu pokožky črevný detox

A predpokladám, že tento zápal je prakticky nemerateľný, to nie je, ako keď má človek akútnu bakteriálnu infekciu a vysoké CRP (hladina zápalových parametrov v krvi).

Alojz Bomba: Nie. Je to chronický zápal nízkeho stupňa, ktorý pomaly, ale vytrvalo poškodzuje naše telo. Dnes vieme, že aj jeden z kľúčových faktorov vzniku aterosklerózy, poškodenia ciev, je zápal. Ten spája srdcovo-cievne ochorenia, obezitu, alergie, metabolický syndróm, črevné i niektoré duševné ochorenia. Samozrejme, liečba ochorení je založená na kauzálnej terapii (príčinnej liečbe), predpíšu vám lieky na srdce, na zníženie cholesterolu, antidepresíva a podobne. Ale táto terapia by mala byť komplexná a lekári často nezohľadňujú črevný mikrobióm, pretože to nemajú v odporúčaných postupoch. Je to aj preto, že výskum mikrobiómu za posledné roky výrazne pokročil a jeho výsledky sa ešte nestihli pretaviť do praxe. Úpravou črevného mikrobiómu pritom vieme podporiť liečbu rôznych chorôb a upraviť ho na fyziologické parametre, aby nebol zdrojom zápalu, ale, naopak, aby produkovanými metabolitmi optimalizoval funkciu imunitného systému a látkovú premenu.

Martin Haranta: Za posledných dvesto rokov došlo k radikálnej zmene životného štýlu, najmä stravovania. Črevný mikrobióm sa tejto zmene nestihol prispôsobiť. Na základe našich skúseností, čiže výsledkov analýz črevného mikrobiómu, ktoré sme dosiaľ urobili, má mikrobióm narušený až okolo 90 % ľudí. Keď nám chýbajú baktérie, ktoré sa s nami vyvíjali v symbióze milióny rokov, odráža sa to na našom celkovom zdraví.

Otázka znie: Ako viete, ktorý mikrobióm je ten správny, zdravý, ak každý z nás má jedinečnú skupinu mikróbov v čreve?

Alojz Bomba: Dobrá otázka. Prvým znakom zdravého mikrobiómu je čo najväčšia pestrosť. Čo najširšie zastúpenie bakteriálnych kmeňov, rodov, druhov v ideálnych pomeroch. Ak je táto diverzita znížená a pomery v nerovnováhe, niečo nie je v poriadku.

A je problém, ak mi úplne chýba hoci napríklad E-coli? Čiže tá známa „zlá“ baktéria spôsobujúca zápal močových ciest, keď sa v nich rozmnoží?

Alojz Bomba: Sú aj kmene E-coli, ktoré nie sú patogénne a používajú sa ako probiotiká. Existujú isté referenčné kmene mikroorganizmov, ktoré sú veľmi dôležité a ich vzájomný pomer a množstvo v zdravej populácii je známe. Sú to kmene rôznych prospešných laktobacilov a bifidobaktérií, čo sú názvy, ktoré už poznajú aj laici. Potom sú kmene, ktoré by sa v čreve mali vyskytovať v menších počtoch, ale ich prítomnosť má nezanedbateľný význam pre črevnú priepustnosť. Určite ste už počuli o syndróme priepustného, respektíve deravého čreva. Jednoducho, máme parametre, ktoré pri analýze mikrobiómu vieme posúdiť.

Martin Haranta: Ešte jedna veľmi podstatná vec. Určite poznáte názov ako Lactobacillus rhamnosus či Lactobacillus plantarum. Sú to druhy, ktoré zastrešujú veľké množstvo rôznych kmeňov. A tu je problém, keďže účinok probiotík je „kmeňovo špecifický“, čo znamená, že jednotlivé kmene z jedného druhu majú úplne iné a často opačné účinky. Špecifický kmeň má označenie napr. Lactobacillus rhamnosus LGG, Lactobacillus rhamnosus GR-1 alebo Lactobacillus rhamnosus HN001. Každý z nich má iný efekt. Jeden môže pomáhať pri znižovaní zápalu, iný je dobrý skôr pri cestovateľskej hnačke atď. Tu vzniká problém, ako si vybrať vhodné probiotiká. Výrobcovia často neuvádzajú kmene presne, alebo ja ako zákazník neviem, čo presne robia, a tak je extrémne ťažké vybrať si vhodný preparát na môj problém.

Norbert Bomba: To je ako keď prídete do lekárne a poviete, dajte mi „nejaké“ vitamíny. Pritom vy možno potrebujete „déčko“, ale predajú vám „céčko“ alebo multivitamín, ktorý síce obsahuje takmer všetko, len v minimálnych dávkach. My vieme v laboratóriu zistiť, ktoré prospešné kmene vo vašom mikrobióme chýbajú a doplniť ich v potrebnom množstve a zložení. Preto je medicínou budúcnosti personalizovaná medicína.

Analýza črevného mikrobiómu a výroba probiotického prípravku „na mieru“ nie je lacná, aj keď chápem náročnosť laboratórneho testovania a výrobný proces individuálneho prípravku – navyše na 6-mesačné užívanie. Predsa len, existujú dobré rady, ako si zakúpiť ten správny probiotický prípravok v bežnej lekárni?

Norbert Bomba: Sú prípravky, ktoré ich výrobcovia už priamo komunikujú ako tie na „prevenciu cestovnej hnačky“, ďalej „na zvýšenie imunity“, dokonca na „prevenciu zubného kazu“ a podobne. Samozrejme, treba rozoznávať prevenciu a liečbu. Na nás sa obyčajne obracajú ľudia s vážnymi problémami, ktorým štandardná liečba nepomáha a hľadajú ďalšie cesty, ako si pomôcť. Dôležité je striedanie značiek prípravkov, sledovanie, na čo je ktorý prípravok určený, ich kúpa podľa možnosti nie tesne pred ukončením exspirácie, uchovávať ich doma v chladničke a aplikovať ich nalačno. Niektoré probiotické prípravky sú dokonca kategorizované ako liečivá, napríklad prípravok, ktorý obsahuje biomasu životaschopných baktérií Escherichia coli kmeň Nissle 1917. Na E-coli ste sa aj pýtali. E-coli patrí k normálnemu črevnému mikrobiómu človeka. Nissle 1917 pôsobí proti patogénnym (ochorenia spôsobujúcim) baktériám. Vlastnosť tohto kmeňa sa používa najmä na liečbu ulceróznej kolitídy (chronické zápalové ochorenie čreva) a takisto na liečbu dlhodobej zápchy.

Prekvapuje ma tvrdenie, že probiotiká odporúčate prijímať nalačno. Ja by som očakávala, že treba jedlom rozriediť kyslú žalúdočnú šťavu, aby probiotická baktéria prechod žalúdkom prežila a dostala sa tam, kam má.

Alojz Bomba: Odporúčam probiotiká užívať nalačno, ak to umožňuje ich aplikačná forma. Majú tak lepší efekt. Probiotiká, najmä laktobacily, dobre znášajú nízke pH. Okrem toho tzv. enterosolventná (rozpúšťajúca sa až v čreve) kapsula ich ochráni.

Užívať probiotiká súbežne s užívaním antibiotík alebo až po ukončení antibiotickej liečby?

Alojz Bomba: Najlepšie ešte počas liečby antibiotikami a minimálne 21 dní po ukončení antibiotickej kúry. Aby sa aspoň čiastočne rekolonizoval tráviaci trakt.

Norbert Bomba: Existuje štúdia, ktorá ukázala, že po antibiotickej liečbe sa ani do štyroch rokov neobnovil pôvodný mikrobióm. Väčšina našich klientov uvádza, že v minulosti prekonali antibiotickú liečbu. Tá je často spúšťačom chronických problémov. Obyčajne ide o pomerne agresívnu liečbu kombináciami antibiotík, napríklad v prípade výskytu helikobaktera. Aby bolo jasné, antibiotiká sú úžasný vynález modernej doby a majú svoje nezastupiteľné miesto. Avšak ich vedľajší účinok je práve devastácia mikrobiómu, a to je stav, ktorému musíme predchádzať, prípadne ho čo najskôr účinne riešiť.

Čítajte viac Áno, stres výrazne ovplyvňuje aj naše trávenie! Naozaj spôsobuje nepríjemné problémy, trápia vás?

Existujú probiotiká a prebiotiká. Majú byť spoločne v jednom produkte?

Norbert Bomba: Predstavme si črevo ako rybník, v ktorom chováme rôzne ryby. To sú probiotiká. Týmto našim rybám by sme mali na prežitie hádzať krmivo v podobe prebiotík. Vieme, že živé probiotické mikroorganizmy sa živia nestráviteľnou vlákninou. Vlákniny vo všeobecnosti prijímame nedostatok. Ak človek pred sto rokmi prijal možno 100–150 gramov vlákniny denne, dnes je to 10–15 gramov. Prípravok, v ktorom sa nachádzajú probiotiká aj prebiotiká, sa nazýva synbiotikum. Ja by som sa priklonil k tomu, prijímať probiotiká spoločne s prebiotikami, ktoré podporujú ich rast a metabolickú aktivitu. U zdravých ľudí má význam už len samotné užívanie prebiotickej vlákniny. Na druhej strane – ak napríklad po dlhej antibiotickej liečbe vo vašom rybníku nemáte žiadne ryby, darmo doň budete hádzať krmivo.

S akými diagnózami, respektíve problémami sa na vás klienti najčastejšie obracajú? Predpokladám, že ide najmä o ťažkosti týkajúce sa priamo tráviaceho traktu.

Martin Haranta: Najčastejšie ide o rôzne funkčné poruchy trávenia – nadúvanie, hnačky, potravinové intolerancie, tráviace ťažkosti. Samozrejme, v osvete ešte nie sme tak ďaleko, aby ľudia vnímali, že správna funkcia mikrobiómu výrazne prispieva k zníženiu výskytu chronických chorôb (obezita, diabetes 2. typu, rakovina, ateroskleróza) a môže pomôcť zmierňovať prejavy napr. alergií, ekzémov alebo dokonca aj autizmu či depresií. My nerobíme diagnostiku chorôb, ale riešime mikrobióm z biologického hľadiska. Analyzujeme črevný mikrobióm konkrétneho človeka a pokúšame sa ho „opraviť“ tým, že mu vyrobíme probiotiká „na mieru“, tzv. personalizované probiotiká.

Črevný mikrobióm vyšetrujete zo zaslanej vzorky stolice? Koľko celý proces až po výrobu probiotík trvá?

Martin Haranta: Záujemca vyplní dotazník zameraný na klinické prejavy. Dostane odberovú súpravu s jednoduchým návodom na odobratie vzorky stolice. Je to podobné ako pri odbere na vyšetrenie okultného krvácania do stolice. Vzorka sa kuriérom prepraví do nášho zmluvného laboratória. Výroba personalizovaných probiotík trvá 3–4 týždne. Dôvodov je viac. Okrem analýzy mikrobiómu sa individuálne musí namiešať mix konkrétnych probiotických kmeňov a plniť do toboliek každému osobitne. Personalizované probiotiká obsahujú 30–35 kmeňov prospešných baktérií. Ak je niekto alergik, pridáme mu tam kmene vhodné na alergiu, ak má niekto dosť laktobacilov, ale chýbajú mu bifidobaktérie, dopĺňame ich. Dovolím si povedať, že pri súčasných technologických možnostiach ide o najlepší probiotický produkt, aký je možné pripraviť.

Na záver nemôžem vynechať otázku: Aký vplyv na črevný mikrobióm má COVID-19?

Norbert Bomba: Sú už prvé štúdie, ako niektoré probiotické kmene zlepšujú priebeh covidu u hospitalizovaných pacientov, prípadne postcovidový syndróm. Klinickú štúdiu robia práve kolegovia v Brne. Ja sám som príkladom, že diagnóza COVID-19 do veľkej miery zničí črevný mikrobióm. S manželkou sme užívali každý svoju probiotickú kúru, takže črevný mikrobióm sme mali relatívne v poriadku. Do toho sme obidvaja prekonali COVID-19. Po dvoch týždňoch od ochorenia sme si dali urobiť opätovnú analýzu mikrobiómu a mali sme výrazne redukovanú populáciu bifidobaktérií, na úrovni 30 % oproti normálu. Veľmi podobne, t.¤j. nedostatok bifidobaktérií, sme namerali u viacerých ľudí po covide. Museli sme si nasadiť novú kúru v závislosti od aktuálnych výsledkov analýzy.

Alojz Bomba: V Číne už v súvislosti s covidom podávajú imunomodulačné probiotické kmene. My však v tejto téme nechceme robiť predbežné závery. Je pravdou, že mnohé probiotické baktérie majú inhibičné účinky voči patogénnym baktériám, ale aj imunostimulačné a imunomodulačné účinky. Aby sme mohli tvrdiť, že probiotiká sú pri covide účinné, musia to najprv potvrdiť klinické štúdie. Čo však tvrdiť môžeme, je fakt, že probiotiká optimalizujú zloženie a funkčnosť črevného mikrobiómu a imunity a významne tak zvyšujú odolnosť nášho organizmu voči chorobám.

MVDr. Alojz Bomba, DrSc.

Začal študovať medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Pre vtedajší režim musel doštudovať na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Po škole nastúpil do výskumu a neskôr založil prvé laboratórium gnotobiológie v strednej Európe. Od roku 2006 bol prednostom Ústavu experimentálnej medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Študuje úlohu črevného mikrobiómu pri vzniku chronických chorôb. Spoločne so synom Ing. Norbertom Bombom už dvadsať rokov organizujú medzinárodnú vedeckú konferenciu o probiotikách (International Probiotic Conference), ktorá je dodnes každoročne najväčším medzinárodným vedeckým podujatím tohto druhu na celom svete. Martin Haranta sa dlhodobo venuje prenosu poznatkov vedy do praxe. Zužitkúva skúsenosti technologického manažmentu z mnohých prestížnych medzinárodných projektov zameraných na biomedicínu a inovácie.