Alergia a astma: Podceňované ochorenia v Európe aj na Slovensku

V Európe každoročne významne pribúda počet ľudí, ktorí trpia na rôzne druhy respiračných alergických ochorení. Slovensko nie je výnimkou.

, 13.05.2021 06:00
muž, kašeľ, choroba, nádcha, alergia, astma Foto:
Na Slovensku trpia alergickou nádchou približne traja z desiatich. V prípade astmy ide o jedného z desiatich Slovákov.
1

Problémy spojené s alergiami sa neraz zľahčujú. Včasná a adekvátna liečba alergií je pritom kľúčová. V opačnom prípade to často vedie k závažným komplikáciám spojených s astmou a jej pridruženými ťažkosťami. Týka sa to najmä detí, pre ktoré je neskorá diagnostika, ako aj neskoré nasadenie účinnej terapie veľkou hrozbou v podobe vážnych zdravotných problémov v dospelosti. Tie potom predstavujú omnoho vyššie zdravotné, spoločenské, ako aj hospodárske dosahy. Situáciu dnes navyše komplikuje aj pandémia COVID-19.

  • V krajinách Európskej únie sa výskyt alergickej nádchy v populácii pohybuje v intervale 10 až 30 %, v prípade astmy je to najčastejšie 1 až 10 %.
  • Len približne desatina detí diagnostikovaných na alergiu nemá žiadneho z rodičov alergika. Ak má jeden rodič alergiu, je 30 až 50 % pravdepodobnosť, že ju bude mať aj dieťa. V prípade oboch rodičov to môže byť až 80 %.
  • Napriek tomu, že pri alergiách je dostupná alergénová imunoterapia, liečba, ktorá lieči príčiny alergie a nielen potláča jej príznaky, v súčasnosti ju na Slovensku užíva iba 11 % všetkých pacientov.

Alergia a astma v číslach

Astma a alergia každý rok spôsobia v Európe stratu viac ako 100 miliónov pracovných dní a zmeškaných dní vyučovania.

Takmer polovica pacientov s alergiami trpí oboma ochoreniami a až takmer 70 % prípadov astmy je spôsobených alergiou.

Deti, ktoré trpia alergiou, majú až 9-krát vyššiu šancu, že sa u nich v dospelom veku rozvinie astma.

V roku 2025 bude s alergiou zápasiť až 50 % populácie Európskej únie.

Na Slovensku trpia alergickou nádchou približne traja z desiatich. V prípade astmy ide o jedného z desiatich Slovákov.

V roku 2019 diagnosti­kovali astmu a astmatický stav na Slovensku u 11 375 ľudí, čo je o 959 prípadov viac ako v roku 2018.

Počas pandémie COVID-19 poklesol počet fyzických návštev pacientov v ambulanciách imunoalergológov takmer o 60 %.

Testovanie na diagnostiku alergických ochorení kleslo v diagnostickej sezóne v porovnaní s rokom „bez COVID-19“ až o 40 %.

Priame aj nepriame náklady na starostlivosť o pacientov s alergiami sú v porovnaní s astmou na Slovensku polovičné. Včasná liečba alergie, ktorá dokáže zabrániť rozvoju do astmy, aj významne šetrí financie.

dieťa, batoľa, dojča, bábätko Čítajte viac Analýza prvej stolice novorodenca môže odhaliť riziko možnej budúcej alergie

Astma často začína ako suchý dráždivý kašeľ

  • je ochorenie, ktoré sa prejavuje sťaženým dýchaním
  • aj keď sa prejavuje ako sťažené dýchanie, skutočnou príčinou tohto ochorenia je trvalý zápal dýchacích ciest, ktorý pretrváva aj v situácii, keď človek zdanlivo nemá ťažkosti
  • môžu ju vyvolávať aj nealergické zložky ovzdušia, napríklad prach, cigaretový dym, výpary chemikálií, prach z múky či stavebný prach na pracovisku… Okrem mechanických nečistôt môže byť vyvolaná aj alergénmi, najčastejšie ide o alergény roztočov, peľ, plesne, zvieratá. Druhou najčastejšou príčinou sú vírusy – napríklad bežná nádcha
  • ide o vážne ochorenie, pretože sťažené dýchanie môže ohroziť život. Vo fáze dýchacích ťažkostí sa dýchanie stáva neľahkým. Spôsobuje to kŕč v dýchacích svaloch. Sliznica dýchacích ciest opuchne, čo ešte zhoršuje dýchanie. Okrem toho sa v pľúcach začína rýchlo tvoriť hustý hlien, ktorý tvorí ďalšiu mechanickú prekážku dýchania. Toto zúženie priesvitu dýchacích ciest spôsobí často aj jasne počuteľné dýchanie s typickým zvukom jemného „pískania“ v pľúcach pri nádychu a výdychu. Často vzniká pri zaspávaní a počas noci
  • mnoho ľudí ju považuje za ochorenie ovplyvnené psychikou. Ak sa u dieťaťa objavuje záchvat pred písomkou alebo pred telesnou výchovou, môže to pôsobiť ako simulácia a snaha vyhnúť sa úlohe. Astma sa totiž naozaj môže zhoršiť, keď je človek v strese, keď má strach alebo prežíva silnú emóciu. No psychický stav sám osebe nevyvoláva záchvat
  • šport je pre astmatika dôležitý. Treba ho však vykonávať inak, ako to robia zdraví ľudia. Úvod cvičenia musí byť pomalý, veľmi pozvoľný. Ak začne pomalou rozcvičkou, strečingom, postupne sa telo rozohreje a ťažkosti s dýchaním nenastanú. Ideálnymi športmi sú prechádzky a bicyklovanie. Plávanie by bolo ideálne, ale v bazénoch je voda silne chlórovaná a to môže astmu zhoršovať. Vhodným športom sú aj silové cvičenia – posilňovanie s činkami. Pred cvičením sa však poraďte so svojím lekárom a prvé cvičenia radšej absolvujte pod dohľadom trénera.

Čo vyvoláva ochorenie?

  • zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, čo astmu spôsobuje
  • jedným z faktorov je nie práve najlepšie životné prostredie, ktoré má vplyv predovšetkým na ľudí vo veľkých mestách. Zároveň aj niektoré chemikálie, ktoré používame v bežnom živote (čistiace prostriedky, kozmetika) môžu neúmerne zaťažovať respiračný systém
  • zvýšené riziko vzniku astmy je u tých ľudí, ktorých rodičia mali astmu alebo iné alergické ochorenie – alergickú nádchu a ekzém. Astmatici vedia, že v určitom prostredí alebo ročnom období sa im darí lepšie, v inom zasa horšie
  • stav astmatika sa môže meniť aj podľa fyzickej námahy, stresu, počasia alebo po kontakte s určitými látkami. Faktory a látky, ktoré prispievajú k tomu, že sa vrodená vloha k chorobe prejaví, sa nazývajú vyvolávače. Faktory a látky, ktoré už prítomnú chorobu zhoršujú, prípadne ju opätovne vyvolávajú, ak už bola liečbou utlmená, sa nazývajú spúšťače. Vyvolávačmi i spúšťačmi astmatického ochorenia môže byť aj peľ stromov, tráv alebo iných rastlín, zvieratá, perie, prach, roztoče, plesne, chladný vzduch, cigaretový dym, chemikálie a čistiace prostriedky, kozmetika, spreje a ďalšie látky
  • astma sa zhoršuje aj pri prechladnutí a infekciách, telesnej námahe či hormonálnych zmenách (u žien napríklad pri menštruácii a v klimaktériu)
  • pacienti s peľovou alergiou sa cítia najhoršie v období kvitnutia „ich“ rastlín, najmä počas suchých a veterných dní. Naopak, po daždi sa im uľaví
  • pacienti s precitlivenosťou na roztoče sa mávajú horšie doma, najmä nadránom, čo je spôsobené kontaktom s roztočovým alergénom v posteli
  • každému, kto má alergiu na zvieratá, sa stav zhorší po styku so psom alebo s mačkou či kontakte s osobou, ktorá zviera chová
  • pacientovi, u ktorého sa vyvinula alergia na látku z pracovného prostredia, sa zhoršuje zdravotný stav najmä v práci, prípadne krátko po pracovnej zmene, a v priebehu voľných dní sa stav zlepší
  • pacienti s nealergickou astmou bývajú citliví na zmeny počasia a najhorším obdobím sa pre nich stáva jesenno-zimné obdobie s častým sychravým inverzným počasím (hmla)

Ako sa prejavuje?

Chronickým zápalom zmenené dýchacie cesty prehnane reagujú na také podnety, ktoré u zdravého človeka nevyvolávajú žiadnu reakciu. Táto ich vlastnosť sa nazýva bronchiálna hyperreaktivita.

Zápalom postihnuté priedušky reagujú zúžením a to má za následok vznik astmatických ťažkostí, ktoré sa prejavujú najčastejšie v noci a nadránom, ale môžu sa vyskytovať kedykoľvek. Prejavuje sa záchvatmi prevažne suchého, dráždivého kašľa, pocitom dychovej tiesne a počuteľným dýchaním (piskot, chripenie a podobne).

Typické príznaky: dýchavica (pocit zovretia pľúc a priedušiek, ťažkého dýchania a nedostatku vzduchu), kašeľ (suchý a dráždivý, ktorý sa dostavuje v záchvatoch), pískanie (zúžené a opuchnuté priedušky vyvolávajú pískavé zvuky pri prechode vzduchu)

Významné zhoršenie stavu – záchvaty astmy sa dostavujú niekedy celkom neočakávane, ale zvyčajne po kontakte s rôznymi spúšťačmi (stres, vírusová infekcia, alergény, prchavé výpary, vlhký a chladný vzduch, dym, fyzická námaha). Neočakávané záchvaty sa dostavujú najčastejšie v noci a nadránom, pacient sa budí na pocit sťaženého dýchania a na suchý kašeľ.

Dýchavicu a ostatné prejavy astmy spôsobuje kŕč svaloviny a opuch sliznice priedušiek a tiež prítomnosť hustého hlienu v prieduškách, ktorý ich upcháva. Ak sa zavčasu nepodá liečba, do pľúc prúdi málo vzduchu a organizmus trpí nedostatkom kyslíka, čo vyvoláva pocit dusenia. Po ústupe záchvatu (spontánne alebo účinkom liekov) astmatik väčšinou, a najmä v počiatkoch ochorenia, nepociťuje žiadne ťažkosti.

Choroba však nezmizla, len je v štádiu pokoja – zápalový proces pretrváva, ale je pod kontrolou – ak by ste v tomto pokojovom období prestali užívať protizápalové lieky (tzv. kontrolóry), došlo by opäť k zhoršeniu stavu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #peľová alergia #Astma #alergie