Transplantácia pľúc je poslednou možnosťou záchrany života v terminálnom štádiu viacerých typov pľúcnych ochorení po tom, čo sa vyčerpajú všetky ostatné možné liečebné postupy. Medzi hlavné dôvody patria pľúcna fibróza, idiopatická (vzniknutá z neznámej príčiny) pľúcna artériová hypertenzia a cystická fibróza. Menej časté ochorenia sú sarkoidóza alebo diagnózy, o ktorých laik možno ešte ani nepočul – lymfangioleiomyomatóza, histiocytóza X a iné. Podľa ceslovetových štatistík je transplantácia pľúc potrebná u 3 až 4 pacientov na jeden milión obyvateľov. Počet transplantácií pľúc dosahuje vo svete aktuálne vyše 3 500 výkonov ročne.
„Slovenských pacientov od roku 2018 transplantujeme v Prahe, dovtedy boli transplantovaní vo Viedni,“ vysvetľuje MUDr. Marta Hájková, CSc., vedúca Centra prípravy pacientov na transplantáciu pľúc. „Momentálne je na čakacej istine jedna pacientka, ale sedem pacientov je v procese komunikácie s Prahou, medzi nimi aj pacienti s pľúcnou artériovou hypertenziou.“
Čítajte viac Pľúcna lekárka Marta Hájková: Vdýchnuť môžete fazuľku, kosť i zubSamozrejme, transplantácie môžu fungovať len vtedy, ak dobre funguje aj odberový program. Slovenská republika sa bilaterálnou dohodou zaviazala poskytovať pľúca vhodné na transplantáciu transplantačnému centru, ktoré našich pacientov transplantuje. „Robíme všetko pre to, aby sme do Prahy odoslali toľko pľúc určených na transplantáciu, koľko odtransplantujú slovenských pacientov. V roku 2019 sme odobrali šesť pľúc, v roku 2020 päť. Dva orgány napríklad nemohli byť odoslané, lebo boli napadnuté covidom. V tomto roku sme preto ešte neposielali nijaké pľúca. Momentálne máme 43 žijúcich transplantovaných pacientov s novými pľúcami a najdlhšie žijúcim pacientom je muž, ktorý s nimi žije 19 rokov,“ dodáva primárka oddelenia pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky v bratislavskom Ružinove.
Transplantácie pľúc sa však v čase pandémie neprerušili. V období od jari 2020 do jari 2021 sa vykonali štyri transplantácie, z toho dvaja boli pacienti s pľúcnou artériovou hypertenziou (PAH), jeden s chronickou obštrukciou pľúc (CHOCHP) a ďalší pacient s idiopatickou pľúcnou fibrózou (IPF). Momentálne konzultácie s FN Motol prebiehajú on-line. Po transplantácii pľúc sa pacient v druhom, resp. treťom potransplantačnom týždni vracia do starostlivosti slovenského centra. Potransplantačná starostlivosť v prípade transplantácie pľúc zahŕňa predovšetkým kontrolu spirometrických parametrov, okysličenia, RTG nálezu na pľúcach, hladiny imunosupresív, vylúčenie infekcie a monitorovanie možných pridružených problémov.
Pacienti s transplantovanými pľúcami a pacienti po transplantácii vo všeobecnosti majú zvýšené riziko komplikácií pri ochorení COVID-19. Užívajú totiž imunosupresíva, ktoré potláčajú výkonnosť ich imunitného systému, z tohto dôvodu je u nich menej účinné aj očkovanie. Keďže nový koronavírus je respiračné ochorenie a napáda dýchací systém, logicky ohrozuje väčšmi ľudí s takýmito chronickými a závažnými ochoreniami dýchacieho systému. Samozrejme, v pandemickej situácii je omnoho zložitejšia aj dispenzárna starostlivosť. Týmto pacientom sa podarilo zabezpečiť prednostné očkovanie. Covidová infekcia sa vyskytla u 10 pacientov, pričom štyria boli liečení len ambulantne, šesť bolo hospitalizovaných a dvaja zomreli.
Prežívanie pacientov po transplantácii pľúc je
- 90 % prežije 1 rok
- 55 % prežije 5 rokov
- 40 % prežije 10 rokov
- najdlhšie žijúci pacient v SR prežíva s novými pľúcami 19 rokov