Prvý postcovidový pacient v Tatrách: Odmietam žiť covidový matrix

Ťažkí astmatici alebo pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc v pokročilom štádiu vedia o dychovej tiesni svoje. Ide o tzv. obštrukčné ventilačné poruchy, to znamená, že pri astme aj chochp je problém s výdychom.

24.05.2021 06:00
hyperbarická komora, kyslík, postcovidový... Foto:
Postcovidový syndróm na niektorých miestach liečia aj pobytom v hyperbarickej komore.
debata (4)

Pacienti pre zúžené dýchacie cesty nevedia vydýchnuť všetok vzduch, ktorý majú v pľúcach a prieduškách. Pri ochorení COVID-19 je problém s nádychom, ide teda o reštrikčnú ventilačnú poruchu. V každom prípade – pocit dusenia sa je strašný.

Bratislavčan Martin bol prvý postcovidový pacient v sanatóriu v Tatranskej Polianke. "Covid som dostal ešte v septembri,“ hovorí. "Mal som ťažký priebeh, nejaký čas som vydržal doma, ale už som nemohol dýchať. V tom čase bola kritická situácia, ku viacerým nakazeným záchranári ani neprišli domov. Sadol som do auta, pootváral som okná a lapajúc po dychu som odšoféroval na urgentný príjem. Keď mi odmerali saturáciu, nasýtenie krvi kyslíkom, hneď si ma tam nechali. Šesť dní som strávil v nemocnici s kyslíkovou maskou, našťastie, nemuseli ma dať na ventilátor. Následky pociťujem dodnes,“ dodáva.

Jeho lekár mu odporučil ústavnú starostlivosť v Tatrách – nie kúpeľnú liečbu, ale pobyt v zdravotníckom zariadení. Zdravotné poisťovne odmietali liečbu tejto diagnózy hradiť, a tak boli paradoxne vo výhode tí, ktorí mali namiesto covidu aj diagnózu astmy. Keďže bol na jeseň aj prvým pacientom sanatória s diagnózou postcovidového syndrómu, medzi astmatikmi a chochp-kármi mal biľag "coviďáka“. Pritom práve on už nemohol byť infekčný na rozdiel od tých, ktorí sa s vírusom ešte nestretli a mohli ho teda priniesť zvonka kedykoľvek. Dnes je už iná situácia a "postcovidoví“ pacienti sa stávajú automatickou súčasťou ústavných zariadení aj kúpeľov. Práve diagnóza "long covidu“, dlhého covidu, bude najbližšie obdobie plniť takéto doliečovacie zariadenia a zamestnávať odborníkov na respiračnú fyzioterapiu a aj špecialistov mnohých iných odborov. Napríklad aj psychiatrov a psychológov, lebo úzkosť z koronavírusu, tzv. coronavirus anxiety, je smutnou realitou.

Prežúvanie jedla v rúšku

"Psychológ je rozhodne pri týchto kúpeľných či ústavných pobytoch potrebný,“ súhlasí Martin. "Mnohí pacienti boli psychicky na dne. Spomínam si na jednu pani, ktorá keď sa dozvedela, že jej spolubývajúca je pozitívna, dostala takmer záchvat hystérie. Až neskôr som sa dozvedel súvislosti: v novembri jej zomrel na covid manžel, v decembri svokra a na začiatku roka ďalší dvaja blízki príbuzní. Hovorila, že nemala možnosť v rámci smútenia ani si kúpiť čiernu bundu, lebo všetko bolo zatvorené. Iná zasa v jedálni prežúvala v rúšku. Vždy, keď si do úst vkladala lyžicu s ďalším sústom, rúško si stiahla a vzápätí si ho opäť nasadila. Psychologická pomoc pre takýchto ľudí je veľmi dôležitá a určite ju treba začleniť do postcovidového programu. Títo ľudia potrebujú psychohygienu, celé mesiace boli zatvorení doma a dookola len pozerali správy. A je pravda, že z fyzického hľadiska mnohí nevládali ani vyjsť na druhé poschodie. Ja som bol oproti nim ešte v skvelej kondícii.“ Tvrdí, že odmieta žiť tzv. covidový matrix. "Už túto celospoločenskú traumu odmietam. Správy prepínam, na tému covid nereagujem, vytesňujem ho zo svojho života. Aj to je spôsob, ako si udržať psychické zdravie.“

Acapella, pomôcka na dychovú rehabilitáciu.... Foto: Sanatórium Dr. Guhra
dýchacia pomôcka, pľúca, astma, postcovidový syndróm, acapella Acapella, pomôcka na dychovú rehabilitáciu. Pacient do nej vydychuje, pričom musí prekonávať rôzne sily pretlaku.

Veľká časť pacientov, predovšetkým tí, ktorí boli hospitalizovaní, má aj po prekonaní infekcie koronavírusom nezanedbateľné dýchacie problémy. "Dychová tieseň je veľmi nepríjemný a stresujúci pocit a našich pacientov učíme zvládať aj takéto situácie,“ vysvetľuje MUDr. Timea Takácsová zo Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke. "Pacienti po covide sú do veľkej miery pľúcni pacienti a veríme, že sanatóriá s vysokohorskou klímou im môžu výrazne pomôcť. Ten pobyt, či už ústavný alebo kúpeľný, má tri zložky. Je ním nadmorská výška vyše tisíc metrov, čiže pomáha už len fakt, že sa tu človek fyzicky nachádza na klimatickom pobyte.

dieťa, radosť, chôdza, žiačka, školská taška Čítajte aj Správny typ chôdze je bezstarostný, detský krok

Napriek tomu, že vzduch je vlastne redší, dýcha sa lepšie pre iný parciálny tlak kyslíka. Takisto je tu menej prachových častíc aj zmutovaných peľových zŕn. Druhou zložkou terapie je to, že pacientov na začiatku aj na konci pobytu vyšetríme, skontrolujeme im lieky, aj to, či tie inhalačné správne inhalujú. V rámci ústavnej liečby je možné liečbu aj zmeniť, prípadne podávať lieky infúzne. Tretia zložka liečby je tá rehabilitačná.“

V akých polohách tela sa ľahšie dýcha?

Pri respiračnej fyzioterapii je kľúčové, aby si pacienti dychovým tréningom zlepšili dychový vzor a dychovú kapacitu bez vôľového úsilia, posilnili si nádychové a výdychové svaly. "Chceme, aby sa správne dýchanie dostalo do ich bežného denného stereotypu, veď človek sa denne nadýchne desaťtisíckrát, a keď sa podarí zrehabilitovať ich dýchací systém, tí pacienti doslova rozkvitnú. Učíme ich tzv. ortopnoické polohy uľahčujúce dýchanie pri dychovej tiesni, napríklad sedíte alebo stojíte v predklone s rukami vrátane lakťov opretými o stôl pred vami. Alebo keď ležíte na boku v tzv. semipromočnej polohe, pričom objímate podlhovastý vankúš s jedným kolenom vyloženým na ňom. Skvele sa tak spí. Takéto vankúše používajú aj tehotné ženy. Je možné ležať na ľavom aj pravom boku.“

Poloha na úľavu pri dýchaní, tzv. semipromočná... Foto: Dávid Popovič
Sanatórium Dr. Guhra, respiračná fyzioterapia Poloha na úľavu pri dýchaní, tzv. semipromočná poloha.

Ľudia s dýchacími problémami by mali čo najmenej ležať na chrbte. Hlavná časť pľúc je v chrbtovej časti a ak človek leží pridlho na chrbte, vzadu sa mu následkom gravitácie usadzuje výpotok, a preto sa mu ťažšie dýcha. Mal by ležať na bruchu alebo na boku, aby si ventiloval zadné časti pľúc. Aj preto by pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti mali polohovať a dávať ich ležať na brucho. Na bruchu však počas bežného spánku či oddychu málokto dlho vydrží, preto je riešením ležanie na boku s pomocou vankúša v tvare dlhého slíža, ktorý je podporou pri rozložení váhy tela. Veľa ľudí nevie, že tatranské sanatóriá poskytujú okrem kúpeľnej liečby aj ústavnú liečbu, ktorá sa viac podobá tej nemocničnej. Návrh na ústavnú liečbu vypisuje pneumológ a imunoalergológ, na kúpeľnú liečbu môže vypísať okrem týchto špecialistov aj všeobecný lekár, obe sú hradené zdravotnou poisťovňou.

„Tu máme na pacienta čas a žijeme s ním jeho príbeh,“ pokračuje lekárka. "Tri týždne liečebného pobytu už dokážu zasiahnuť do života človeka a naštartovať uňho potrebnú zmenu.“

Najťažšia forma infekcie je zápal pľúc

Najťažšou formou infekcie COVID-19 ochorenia je zápal pľúc. Vírusové ochorenie postihuje samotné pľúca vo forme takzvaného intersticiálneho zápalu (charakteristický obraz na rtg a CT snímkach). Zápal pľúc zasahuje obyčajne pľúca na oboch stranách, kde postihuje predovšetkým pľúcne mechúriky a priestor medzi pľúcnymi mechúrikmi a krvnými cievami. Celý zápalový proces vedie k sťaženiu a spomaleniu prenosu vdýchnutého vzduchu (a teda kyslíka) do krvných ciev, ktoré potom kyslík roznášajú do celého tela. Tak sa stane, že organizmus pociťuje nedostatok kyslíka. Tento stav sa prejavuje dušnosťou.

Liečba zápalu pľúc pri koronavíruse vyžaduje vo väčšine prípadov hospitalizáciu, pretože pacient potrebuje dostávať kyslíkovú liečbu. Kyslík sa pacientovi podáva zvyčajne tzv. kyslíkovými okuliarmi (hadička ide popod nos) alebo nosovou maskou. Hoci je tento zápal pľúc spočiatku vírusový, veľmi často sa stane, že na vírusom poškodenej sliznici priedušiek sa zachytia a rozmnožia baktérie a zápal pľúc sa mení na bakteriálny.

Ak ani komplexná liečba nedokáže zabezpečiť pacientovi dostatočné okysličenie organizmu, je nutné použiť pľúcnu ventiláciu – dýchanie s pomocou pľúcneho ventilátora. V prvom kroku sa používa ventilácia tvárovou maskou, bez utlmenia pacienta (neinvazívna pľúcna ventilácia). Ak tento postup nie je efektívny, vedomie pacienta musí byť utlmené a pacient je okysličovaný s pomocou umelej pľúcnej ventilácie (invazívna pľúcna ventilácia).

Zdroj: www.rozdychajto.sk)

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #dusenie #dýchacie problémy #koronavírus #Covid-19 #postcovidový syndróm