Kliešte sú tu s nami odpradávna. Cicali krv ešte na dinosauroch a našli sa zaliate v jantári. Hoci ich logicky nemáme veľmi v láske, ani ich život nie je práve ľahký. Majú množstvo predátorov v podobe vtákov, ktoré ich dokonca vyďobávajú z kože zvierat, nacicané ich z iných zvierat vedia vyhryznúť aj hlodavce, ktoré sa nimi živia. Krv cicajú iba samičky, podobne ako v prípade komárov, potrebujú ju na to, aby boli schopné naklásť vajíčka. Ak samička nacicanie prežije, to znamená, že sa jej podarí nakŕmiť sa krvou a nenápadne sa na vhodnom mieste pustiť, nakladie 2– až 4-tisíc vajíčok do vrchných vrstiev pôdy. Z týchto tisícov vajíčok sa však len 10 % kliešťov dožije larválneho štádia.
Neskáče. Iba číha
Kliešť má štyri vývojové štádiá: vajíčko, larva, nymfa, dospelý jedinec. Často sa stáva, že na našej koži sa ocitne nymfa kliešťa, nymfy sú veľké ako špendlíková hlavička alebo zrniečko maku. Dajú sa aj pomerne ľahko vytiahnuť pinzetou, pretože majú kratší „chobôtik“, ktorým sa plytšie zavŕtajú do kože.
„Nakazené larvy a nymfy sa vyskytujú omnoho častejšie ako dospelé kliešte, čo je tiež dôvodom, prečo mnoho postihnutých kliešťovou encefalitídou neuvádza prisatie kliešťa. Neodhalená larva môže sať krv celkom dva dni, než odpadne, dospelý kliešť dokonca dva týždne. Je preto dobré pripomenúť, že k prenosu vírusu dochádza už po dvoch hodinách od prisatia infikovanej samičky alebo nymfy,“ povedal v minulosti pre Dobré zdravie doc. Rastislav Maďar, PhD., člen Európskej pracovnej skupiny pre kliešťovú encefalitídu. Pri bakteriálnej borelióze sa hovorí o 24 hodinách potrebných na prenos tejto nákazy, pri vírusovej encefalitíde stačia sekundy. V každom prípade platí, že kliešťa je vhodné odstrániť si z kože čo najskôr, takže po pobyte v prírode je vhodné prezrieť si kožu a oblečenie vytriasť z okna.
Čítajte viac Nebezpečné kliešte
Kliešte nedokážu prekonávať veľké vzdialenosti a na človeka neskáču, ako si mnohí myslia. Reagujú na vydychovaný oxid uhličitý, ale svojho hostiteľa neprenasledujú, musí sa vyslovene obtrieť o vegetáciu, kde číhajú. Nižšie vývojové štádiá sa nachádzajú skôr v nižších vrstvách vegetácie a často cicajú na hlodavcoch. Vedkyňa zo Slovenskej akadémie vied MVDr. Markéta Derdáková, PhD, uvádza, že na myši nájdu aj 20 až 100 lariev kliešťa, ale len jednu nymfu. Vyššie vývojové štádiá už cicajú krv srnám, vysokej zveri, líškam či medveďom. „Človek je náhodný, nie prirodzený hostiteľ kliešťov,“ uviedla odborníčka na kliešte v podcaste o zdraví Bez receptu. Uviedla tiež, že vytiahnutého kliešťa je možné odoslať na Ústav zoológie SAV, kde sú schopní zistiť, či bol nakazený (viac na stránke ústavu pod názvom Vyšetrenie kliešťa). V každom prípade je potrebné sledovať, či človek, ktorý mal na tele kliešťa, do mesiaca nedostane zvýšenú teplotu, príznaky virózy bez sopľa a kašľa, prípadne na koži neobjaví červenú škvrnu (migrujúci erytém ako príznak 1. štádia boreliózy). Zatiaľ čo proti kliešťovej encefalitíde existuje preventívne očkovanie, boreliózu je možné dobre liečiť antibiotikami, je však potrebné diagnostikovať ju včas.
Vyberte ho, ako viete
Veľa sa hovorí a píše o tom, ako kliešťa z kože vyťahovať, že nemá závit, netreba ho teda krútiť, ale vykývať, že sa naň nemá kvapkať olej ani dávať mydlo, aby nevyvrátil obsah svojich vnútorností do rany a podobne. „Nech každý používa spôsob vytiahnutia kliešťa, ktorý mu funguje,“ povedala prekvapujúco v podcaste MVDr. Derdáková. „To vyvracanie sa kliešťa do rany nijaký vedec nedokázal.“ V každom prípade kliešťa asi najľahšie vytiahneme tak, ak použijeme sprej (zdravotnícka pomôcka), ktorý ho zmrazí. Potom ho vieme lepšie uchopiť. A na záver nezabudnime ranku dezinfikovať alkoholom, hoci alpou, ak ju máme poruke.