Kto sa rýchlo hýbe, dlhšie žije. Stačí však rýchlo kráčať?

Chôdza je najdostupnejší spôsob, ako zvýšiť svoju pohybovú aktivitu. Je 10-tisíc krokov dosiahnuteľná méta?

18.06.2021 00:00
akobuk, PR článok, reklama, nepoužívať Foto:

Rýchla chôdza môže byť kľúčom k nášmu zdraviu. Ľudia s pomalším tempom chôdze žijú v priemere kratšie ako tí, čo kráčajú rýchlo. Tvrdí to štúdia, ktorú uskutočnili na základe údajov od pol milióna ľudí vedci z Biomedicínskeho výskumného centra v Leicesteri vo Veľkej Británii.

Nezáleží pritom na tom, do akej hmotnostnej kategórie patríte. Tí z nás, ktorým je vlastná rýchla chôdza, žijú dlhšie, aj keď im osobná váha ukazuje vyššie číslo. Naopak, jedinci s podváhou a pomalým tempom chôdze mali najnižšiu očakávanú dĺžku života (v priemere 64,8 rokov u mužov a 72,4 rokov u žien).

10-tisíc krokov je mýtus. Tak koľko stačí urobiť?

Iste ste už počuli o tom, že by ste denne mali urobiť až 10-tisíc krokov. Tento mýtus vznikol ešte v roku 1961 v Tokiu. Práve vtedy vynašla japonská spoločnosť prvý krokomer s názvom Manpo-Kei, čo v preklade znamená „merač 10-tisíc krokov“. Tento prístroj mal donútiť Japoncov, aby sa viac hýbali, lebo vedci sa báli, že podľahnú „americkému štýlu života“. Štúdie pre BBC však dokázali, že pre bežného človeka 10-tisíc krokov nie je reálny cieľ.

Koľko krokov teda stačí denne urobiť? Čítajte tu aj o tom, že počas chôdze je v porovnaní s behom omnoho jednoduchšie ustrážiť si správnu tepovú frekvenciu: www.akobuk.sk

Možno s nadváhou, ale rezko!

„Naše objavy by mohli pomôcť objasniť vplyv fyzickej zdatnosti na očakávanú dĺžku života človeka. Inými slovami, objavy naznačujú, že fyzická zdatnosť je možno lepším ukazovateľom očakávanej dĺžky života ako index telesnej hmotnosti (BMI). Povzbudzovanie ľudí do rýchlej a rezkej chôdze im môže pridať ďalšie roky života," tvrdí profesor Tom Yates, profesor na univerzite v Leicestri a hlavný autor štúdie.

Ešte predtým profesor Yates a jeho tím preukázali, že ľudia v strednom veku, ktorí uvádzali, že sú pomalí, mali vyššie riziko srdcových chorôb v porovnaní s bežnou populáciou. U pomalých chodcov bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť úmrtia zo srdcovo-cievnych príčin v porovnaní s rýchlo chodiacimi osobami, hoci vtedy sa pôvodne zohľadnili aj ďalšie rizikové faktory, ako je fajčenie a index telesnej hmotnosti.

Najvyššieho veku sa teda dožívajú práve tí, ktorí sa rýchlo hýbu prirodzene a bez toho, že by pohyb vnímali ako nejakú extra aktivitu. Pohyb, najmä ten v podobe rezkej pešej chôdze, by sa mal stať rutinou. Stačí, ak si ho naordinujete každý deň. Takáto prirodzená forma športovania je najlepšou zárukou dlhovekosti!

Pridajte do programu dňa rutinný pohyb

Ak máte sedavé zamestnanie a ešte všade jazdíte, začnite vedome chodiť pešo na miesta, ktoré máte v okolí vášho domu. Ak si nepotrebujete urobiť veľký nákup, skúste sa prejsť pešo do potravín. Vystúpte z verejnej dopravy po ceste do práce o niekoľko zastávok skôr. Teraz je na to ideálne počasie. Naše nohy sú najlepšou formou dopravy!

Športový lekár MUDr. Pavel Malovič hovorí, že kostrové svalstvo vďaka svojej schopnosti adaptovať sa na rôzne druhy fyzickej záťaže patrí k najprispôso­bivejším tkanivám. Rozsiahle zmeny v ňom však nie sú výsledkom jednorazového intenzívneho tréningu, ale vznikajú postupne ako dôsledok pravidelných tréningov v určitej intenzite počas týždňov a mesiacov.

A tým tréningom môže byť aj obyčajná rýchla chôdza.

chyba
Viac na túto tému: #akobuk