„Kostrové svalstvo vďaka svojej schopnosti širokej prestavby v rámci návyku na vysoké nároky rôznych druhov fyzického zaťaženia, energetickú látkovú premenu a svalovú silu patrí k najprispôsobivejším tkanivám. Rozsiahle zmeny v ňom však nie sú výsledkom jednorazového intenzívneho tréningu, ale vznikajú postupne ako dôsledok pravidelných tréningov rôznej intenzity počas týždňov a mesiacov,“ hovorí športový lekár Pavel Malovič.
„Inak povedané – svalstvo, ktoré vidíme, alebo aj nevidíme, ako sa nám napína pod pokožkou, sú vlastne zvláštne struny tela natiahnuté na kostiach a udržiavajúce schopnosť pohybu, vzpriamený život organizmu aj správnu harmóniu duše. Tak ako husle či gitara alebo iný hudobný strunový nástroj aj ľudské telo potrebuje „na hru bez falošných tónov presné ladenie“ – pružné napnutie „hracích strún“, v ktorom je rozhodujúca kvalita a nie kvantita. Narušiteľov je však mnoho a medzi najčastejšie patria svalové zranenia rôzneho typu, svalová horúčka a únava nezriedka spojená s bolestivými kŕčmi a opuchmi.“
Nech ste sa už rozhodli pre akýkoľvek druh pohybu, skôr než sa pustíte do cvičenia, v prípade vážnejších ochorení by ste sa mali poradiť o vhodnosti zvolenej športovej aktivity so svojím lekárom.
„Začiatky fyzickej aktivity u ľudí, ktorí dosiaľ nešportovali, sú takmer vždy spojené s únavou, tenziou, so svalovou bolesťou, s drobnými a často neviditeľnými poraneniami svalov alebo kŕčmi. Rovnaká situácia môže nastať ale aj u športujúcich, ktorí sa pravidelne a intenzívne hýbu a náhle zvýšili svoju záťaž či aktivitu. Obe skupiny potrebujú regeneráciu svalstva po výkone, ale aj ošetrenie vnútorných mikroporanení,“ zdôrazňuje doktor Malovič.
Čítajte viac Ako si neublížiť po návrate do fitka? Osobný tréner radí, na čo musíte dať pozor
Pri liečbe akéhokoľvek poškodenia pohybového aparátu majú už stáročia svoje miesto rastlinné prípravky. Obmedzujú bolesť a regenerujú poškodené a preťažené svalstvo. Ich neoceniteľnou prednosťou je absencia vedľajších účinkov. Takou je napríklad aj arnika. „Tradične sa aplikovala na hojenie omrzlín na neporušenú pokožku bez otvorených rán, pri bodnutí hmyzom, na podvrtnutie a vykĺbenie a na modriny. Nepôsobí invazívne na kožu a nepoškodzuje ju, čo je fakt potvrdený dermatológmi. V Nemecku je schválená na vonkajšie použitie pri zraneniach typu podvrtnutia kĺbových spojení alebo ich luxácie, teda vykĺbenia, aj na následky úrazov spojených s hematómami a pomliaždeninami svalov, proti opuchom pri zlomeninách aj ich hojení a reumatických ochoreniach mäkkých tkanív a kĺbov. Mierne zahrieva kožný povrch, preto je tiež často súčasťou krémov na uvoľnenie stuhnutých až ,zatavených‘ svalov po neobvyklej námahe a pri kŕčoch. Pomáha udržať zdravie našich kĺbov, upravuje opuchy, urýchľuje vstrebávanie modrín a krvných podliatin,“ dodáva doktor Malovič.
Ako správne športovať v lete
Leto je ideálny čas na športovanie a pohyb. Ako sa ale hýbať, keď sú vonku vysoké horúčavy? Dôležité je upraviť si športový režim a dodržiavať zásady, ktoré ochránia zdravie.
Upraviť by ste mali čas, kedy športujete. Aj v tomto prípade platí, že sa priamemu slnku treba vyhnúť medzi 11. a 15. hodinou. Športujte skoro ráno alebo až podvečer.
V lete je dôležitý pitný režim. Pri športovaní zvlášť. Pred samotným pohybom, aspoň dve hodiny pred výkonom, telo hydratujte, aby ste pri športovaní mali dostatok tekutín. Pite aj počas fyzickej aktivity.
Dbajte aj na vhodne zvolené oblečenie. Uprednostnite funkčnú bielizeň, ktorá odvetráva pot. Ak športujete vonku, nezabudnite na pokrývku hlavy a, samozrejme, opaľovací krém.
Kedy a koľko cvičiť?
Pre udržanie zdravia a budovanie dobrej kondície je ideálne cvičiť 2– až 4-krát týždenne, nie nárazovo napríklad len počas víkendu.
Vyhýbajte sa nárazovým cvičeniam a náročnosť športových aktivít zvyšujte postupne.
Pred každým intenzívnejším pohybom by ste mali dopriať telu 5– až 10-minútovú rozcvičku, ktorou pripravíte telo na výkon a predídete problémom z preťaženia.
Strečing po pohybovej aktivite udržuje svalstvo pružné a prispieva k jeho rýchlejšej regenerácii.
Čítajte viac Mýty o cvičení, ktoré zaručene (ne)fungujú
Aj keď začíname správne, môže sa stať, že…
Začiatok „pohybovej sezóny“ môže byť po dlhodobom ničnerobení pre náš organizmus príliš tvrdým orieškom a telo reaguje na zvýšenú záťaž rôznymi príznakmi. Organizmus totiž nemá rád extrémy. Keď ho príliš zaťažíme, bolí, tuhne, cítime napätie a ľahko môže prísť aj k jeho preťaženiu a úrazom.
Boľavé svaly sú stavom, keď sa vo svaloch hromadia kyslé produkty energetického metabolizmu a spôsobujú podráždenie nervových kapilár a pocit bolesti. Môže prísť aj k opuchnutiu svalov, ktoré vzniká z preťažených kapilár, a k samovoľnej tvorbe modrín.
„Svalovica“ je spôsobená mikrotrhlinami v svalových vláknach, ktoré boli zaťažené viac, ako sú zvyknuté. Ide vlastne o drobné zápalové procesy, prostredníctvom ktorých prebieha hojenie. Objavuje sa aj v prípade, ak sa začneme venovať novej aktivite, zvýšime záťaž či intenzitu.
Pohybové aktivity môžu spôsobiť aj natiahnutie, vyvrtnutie alebo natrhnutie. Dochádza k nim okolo kĺbov, pričom môže ísť o problém väziva alebo priamo svalu. Väzivá sú pevné tkanivá, ktoré spájajú kosti v kĺboch. Nevhodný pohyb môže spôsobiť ich výron, teda vyvrtnutie alebo až roztrhnutie. Najčastejším miestom vyvrtnutia je členkový kĺb. K preťaženiu či roztrhnutiu môže dôjsť aj na svaloch. Najbežnejšie miesta pre svalové natiahnutie sú dolná časť chrbta a dolné končatiny. Zranenia sú podobné, no odlišujú sa príznakmi.
Svalový kŕč je bolestivý, dlhodobý a nadmerný sťah svalového vlákna. Ide o reflexný dej, ktorý nie je ovplyvniteľný vôľou a je daný nadmernou dráždivosťou nervov. Vzniká napríklad pri nerovnováhe minerálov v krvi, vyčerpaní energetických zásob v bunke či ako dôsledok nedostatku niektorých vitamínov. Môže ísť aj o preťaženie svalov, preto je veľmi dôležitá regenerácia.