Plaveckí inštruktori a rehabilitační pracovníci hovoria, že voda je "milosrdné prostredie“. Vytvára pre všetkých rovnaké podmienky – pre deti aj pre dospelých. Telesne postihnutí sa v nej dokážu zľahka pohybovať a rehabilitovať lepšie ako na súši.
Voda však vie byť veľmi nemilosrdná. Stačí chvíľka nepozornosti. Viete, ako zasiahnuť pri úrazoch detí v bazéne?
Na dovolenke s malými deťmi treba mať oči na stopkách a nepodceniť žiadnu výnimočnú udalosť. Zopár tipov, ako si oddýchnuť, aby ste po dovolenke s rodinou nepotrebovali terapiu, nájdete tu akobuk.sk/ako-si-oddychnut-na-dovolenke-s-detmi.
Utopenie v „lyžičke“ vody
Aj v nafukovacom bazéniku na záhrade či terase, kde je možno 10–20 cm vody, sa dá utopiť. Záchranár doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD., opisuje v knihe „Volali ste záchranku?“ prípad trojročného dieťaťa, ktoré sa utopilo v bazéniku pri rodinnom dome.
Matke zazvonil mobil a odišla po telefón. Keď sa vrátila, dieťa ležalo vo vode. Neskôr vyšlo najavo, že jej telefonický hovor trval 22 minút.
Úrazov tohto typu pribúda s trendom sťahovania do rodinných domov v prímestských satelitoch. V bazénoch pri dome sa najčastejšie topia deti do 3 rokov veku. Vo Francúzsku napríklad musia mať preto všetky nekryté bazény ochranné prvky proti utopeniu zo zákona – zakrytie plachtou, žalúziou, senzor pohybu či aspoň 110 cm vysoké ohradenie.
Počas dohľadu nad deťmi, ktoré sa hrajú vo vode, netelefonujte a nečítajte. Mnoho rodičov utopených detí videlo svojich potomkov len niekoľko okamihov pred nešťastím. Možno si spomínate na tragédiu z roku 2012, keď sa rodičom z Kuvajtu v seneckom akvaparku utopili dve dcérky (3 a 6 rokov) v 120 cm vode. Rodičia zatiaľ pár metrov od nich popíjali kávu v bufete s výhľadom na bazén.
Osudné skoky – hlavička
Záchranári im hovoria „skokani“. Obyčajne nejde o malé deti, skôr adolescentov a predovšetkým mladých mužov. Často dôjde ku osudnému skoku, tzv. hlavičke do vody, v prostredí neznámeho jazera, rybníka, kde je nečakane plytká voda, alebo z dna trčí neviditeľná prekážka.
Osemnásťročný Miško od Žiliny sa chcel schladiť vo vode vlastného záhradného bazéna. Pri nešťastnom skoku si zlomil stavec na krčnej chrbtici, ktorý mu nenávratne poškodil miechu. Dnes je na invalidnom vozíku.
Úrazy po skokoch do plytkej vody patria medzi najvážnejšie. Po poškodení miechy pacient nehýbe rukami, nohami, dokonca nemusí vôľou ovládať ani bránicu.
Sekundárne utopenie: Keď sa zdá, že sa všetko dobre skončilo…
Väčšina z nás má predstavu, že utopiť sa znamená nalogať sa vody, ktorá sa dostane do pľúc. Nie je to jediný spôsob utopenia. Ak aj dieťa alebo dospelého spod hladiny včas vytiahnete a na prvý pohľad je všetko v poriadku, môže sa začať dusiť neskôr.
Stalo sa to aj synčekovi Jána z Bernolákova. Ten včas zbadal, že jeho malý syn spadol do vody a po pár sekundách ho z bazéna vytiahol. Dieťa vykašľalo vodu, ale po ceste domov sa v autosedačke začalo dusiť a chrčať. Podľa všetkého vdýchlo vodu a natriasanie v aute prispelo k tomu, že tá zaliala pľúcne mechúriky.
„Každého, kto sa topil a vdýchol i nalogal sa vody z jazera či z bazéna, musia v nemocnici bronchoskopicky poodsávať a nasadiť mu kombinovanú antibiotickú, protiplesňovú i protivírusovú liečbu. Pľúca sú veľmi podráždené tou traumou, takže kým sa nezregenerujú, za pacienta dokonca istý čas dýcha prístroj. To neexistuje, aby pritopený človek išiel domov, aj keď to vyzerá, že ho vytiahli z vody rýchlo, zachránili včas a normálne komunikuje,“ povedala predčasom v rozhovore pre prílohu Dobré zdravie MUDr. Marta Hájková, Csc., primárka Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky v bratislavskom Ružinove.
Aj dodatočne, hoci po 24 hodinách od vdýchnutia sladkej či slanej vody, môže dôjsť k opuchu pľúc a ku tzv. sekundárnemu topeniu. Aj keď sa topiaceho podaním prvej pomoci podarilo oživiť, je potrebné pozorovať ho v nemocnici.
Obyčajne dochádza u takýchto pacientov ku zápalom dýchacích ciest. Riziko je vyššie pri topení sa v rieke či rybníku, kde je voda špinavšia. Aj opuch mozgu, nielen pľúc, môže vzniknúť až v priebehu nejakého času po udalosti.
Utopenie bez vody v pľúcach?
Suché utopenie je zas také, keď sa utopenému nenájde v pľúcach voda, dieťa alebo dospelý však zomiera na nedostatok kyslíka. Dôjde totiž ku kŕču tzv. hrtanovej záklopky. To je tá, ktorá sa pri jedení zatvára, aby sme jedlo nevdýchli.
Tragický prípad sa stal na kúpalisku Vadaš v Štúrove pred piatimi rokmi, keď takto zomrel 4-ročný chlapček. Otec ho pritom len raz vyhodil do výšky v bazéne, pričom sa synček na dve sekundy ponoril pod vodu. Vzápätí upadol do bezvedomia a napriek okamžitému oživovaniu pod dvoch hodinách zomrel. Ide však naozaj o raritný prípad.
Rozdiel medzi suchým a sekundárnym utopením
Sekundárne utopenie – voda sa dostane do pľúc a hoci navonok vyzerá byť všetko v poriadku, môže dôjsť ku následnému opuchu a zápalu pľúc, a to aj niekoľko hodín po samotnom „topení sa“. Malé deti, ktoré iba vdýchli vodu, prípadne sa jej nalogali treba neskôr pozorovať. Problém prezradia ťažkosti s dýchaním, kašeľ, chrčanie, bolesť na hrudníku, nezvyčajná apatia. Ide teda o neskoré utopenie tekutinou, ktorá ostala v dýchacích cestách.
Suché utopenie nastáva, ak sa voda dostane do hlasiviek, spôsobí reflexný kŕč, spazmus hrtanovej záklopky a následné udusenie. V takýchto prípadoch sa v dýchacích cestách utopeného nenájde voda. Oba druhy utopenia sú raritné, treba však na ne myslieť.