Diagnóza astmy sa podľa odborníka nespája s vyšším rizikom úmrtia pri covid-19. Avšak v prípade, že sa pacient s CHOCHP infikuje vírusom SARS-CoV-2, má až trikrát vyššie riziko úmrtia na toto ochorenie.
MUDr. Štefan Laššán, PhD., o tom hovoril v 3:58 minúte vo videu pre TV Pravda už v decembri 2020.
Publikované údaje aj skúsenosti so systémovými (celkovo podávanými) a inhalačnými (pacient ich vdýchne) kortikoidmi pri pneumónii (zápale pľúc) v rámci ochorenia COVID-19 viedli k myšlienke, že liečba kortikoidmi môže mať u týchto pacientov s pľúcnymi choreniami ochranný efekt.
Efekt inhalačných kortikoidov sa najviac potvrdil v in vitro štúdiách (konkrétne išlo o liečivá s účinnými látkami budesonid a ciklesonid), ktoré preukázali schopnosť zabrániť rozmnožovaniu vírusu SARS-CoV-2.
Čítajte viac Bežný liek na astmu znižuje riziko hospitalizácií pacientov s covidom o 90 percent
Otázka, či inhalačné kortikoidy majú nejaký vplyv na úmrtnosť pacientov pri COVID-19, viedla k veľkej metaanalýze u pacientov hospitalizovaných s týmto ochorením. Jednoznačné odpovede však nedala.
„Otázka, či dokážeme predĺžiť život pacientom s CHOCHP, je možno veľmi odvážna,“ píše sa v časopise Kompendium medicíny v rámci review z XXII. odborného kongresu Slovenskej a Českej pneumologickej a ftizeologickej soločnosti. Jeho súčasťou bolo v júni toho roka na Štrbskom plese aj odborné sympózium. V medicíne je tvrdenie o predĺžení života vždy vstupom na tenký ľad, pretože úmrtnosť je ovplyvnená vždy mnohými faktormi. Treba sa aj pýtať, či „stačí matematicky predĺžiť život, alebo nás zaujíma, aj za cenu akej kvality život predĺžime. Najsilnejšou zbraňou, akou si pacient môže predĺžiť život a zlepšiť svoju prognózu, je ukončiť fajčenie. Existujú takisto dôkazy o účinku domácej dlhodobej oxygenoterapie a takisto v indikovaných prípadoch je účinná aj chirurgická operácia redukujúca objem pľúc“ (diagnóza CHOCHP spôsobuje tzv. rozdutie pľúc – pozn. red.).
Ako uviedol MUDr. Pobeha, v odbornej verejnosti nie je nový pojem špirála smrti. Znamená, že zhoršenie ochorenia (tzv. exacerbácia) vedie ku zníženiu pľúcnych funkcií, a to následne ku zníženiu fyzickej aktivity. Zhoršením fyzického zdravia pribúda depresívne naladenie a klesá kvalita života. Tieto faktory dokázateľne vedú ku ďalšiemu zhoršeniu ochorenia a nepriaznivá kaskáda sa končí smrťou.
„Ak chceme túto špirálu zvrátiť, treba stabilizovať pacientovo ochorenie a zabrániť jeho vzplanutiam (exacerbáciám). S týmto cieľom je potrebné pacientovi poskytnúť individualizovanú liečbu ušitú na mieru.“