Vedci sa zhodujú, že alergia je geneticky podmienená – to znamená, že každý alergik má vrodenú náchylnosť na vývoj alergie. Ochorenie sa však väčšinou prejaví až pod vplyvom vonkajšieho prostredia. To značí, že u niektorých ľudí s geneticky danou náchylnosťou na alergie sa alergia vôbec nemusí prejaviť ani počas celého života, niektorí majú príznaky alergie od narodenia. Väčšinou sa však alergické príznaky objavia až neskôr v priebehu života.
Neplatí, že alergia musí sprevádzať pacienta už od detstva, stretávame sa s prvými príznakmi alergie v akomkoľvek veku. Nepríjemné však je, že už raz vzniknutá alergia je trvalým ochorením. Jej priebeh je veľmi individuálny – od ľahkých príležitostných ťažkostí až po závažné choroby.
Ako rozpoznať príznaky
Alergické príznaky sa objavujú iba vtedy, keď sa dostanete do styku s príslušným alergénom. Ak opakovane trpíte na isté ťažkosti a chcete zistiť, či prípadne nie sú alergického pôvodu, sebapozorovaním by ste mali nájsť odpoveď na tieto otázky:
- Často kýchate, očervenejú vám pri tom oči a svrbia?
- Mávate často zápal spojiviek?
- Zvyknete mať vyrážky, červené fľaky alebo miestami akoby suchú, popraskanú pokožku?
- Opakovane trpíte na žalúdočné a črevné poruchy, ktorých pôvod si neviete vysvetliť?
- Už dlhší čas trpíte na ochorenie, ktorého príčiny neviete určiť vy ani lekár?
- Príznaky choroby sa objavujú vždy v istej konkrétnej situácii alebo pri styku s istými konkrétnymi látkami?
Ak ste na niektorú z týchto otázok odpovedali kladne, pravdepodobne ste alergickí.
Čítajte viac Alergikov a astmatikov pribúda. Pandémia situáciu ešte zhoršujeAko lekár zistí, či ste alergik?
Povrchový kožný test: Na spodnú časť ruky sa nanesú rôzne alergény a potom sa koža zľahka poškriabe tenkou ihlou.
Podkožný test: Malé množstvá predpokladaných alergénov sa vstreknú pod kožu. Pri oboch testoch platí, že ak je pacient citlivý na niektorý alergén, koža po pätnástich až dvadsiatich minútach buď sčervenie, alebo sa na nej urobia vyrážky. Lenže to ešte neznamená, že alergia prepukla.
Provokačný test: Pacientovi sa nanesie alergén na nosnú sliznicu. Na následnej reakcii lekár zistí silu alergie.
Krvný test: Komplikovaným postupom sa zistia protilátky v krvi. Tento spôsob sa preto používa iba pri neistej diagnóze alebo ak nie je možné urobiť testy na pokožke.
Rizikové faktory vzniku alergie
1. Dedičnosť
Pravdepodobnosť, že budete mať nejakú formu alergie vy alebo vaše dieťa, stúpa s výskytom alergických ochorení v rodine.
2. Nedostatočne dlhé dojčenie
Dojčenie chráni pred vznikom alergií. Imunitný systém dieťaťa konzumujúceho aspoň šesť mesiacov materské mlieko dozrieva omnoho lepšie ako v prípade dieťaťa, ktoré je na umelej výžive.
3. Prílišná sterilita prostredia, v ktorom dieťa vyrastá
Deti z veľmi čistých domovov, kde prach obsahoval len málo látok vylučovaných mnohými druhmi baktérií, ktoré majú silný vplyv na ľudský imunitný systém, mali častejšie alergické reakcie.
4. Fajčenie matiek počas tehotenstva a po ňom
Zvyšuje riziko vzniku alergií a astmy u dieťaťa. U jedincov, ktorí v detstve prekonali astmu, fajčenie zdvojnásobuje pravdepodobnosť, že sa choroba vráti.
5. Časté užívanie antibiotík v detstve
Viaceré štúdie potvrdili súvislosť medzi užívaním antibiotík v prvých dvoch rokoch života a neskorším vznikom alergií či astmy.
6. Život v mestách so znečisteným ovzduším
Autá, elektrárne a niektoré továrne produkujú oxid dusičitý, ktorý môže vysoké koncentrácie dosahovať v mestách s intenzívnou dopravou. Ich zdrojmi sú však aj cigarety, plynové horáky a petrolejové variče.