Čo sú to roztoče?
Roztoče sú drobné článkonožce patriace k pavúkovcom a z pohľadu biológie sú s pavúkmi aj v blízkom príbuzenskom vzťahu. Sú veľmi staré, staršie ako dinosaury. Majú 400 miliónov rokov a na svete ich existujú tisícky druhov. Druhy, ktoré poznáme v medicíne, žijú s ľuďmi odnepamäti, odkedy sme si vytvorili ležoviská v jaskyniach. Ďalšie sa však živia napríklad múkou a spôsobujú obrovské škody v potravinárstve.
Keď teda niekto trpí alergiou na roztoče, je alergický na jediný z tisícov druhov?
V každej zemepisnej oblasti sú rozšírené iné roztoče. U nás je to európsky roztoč Dermatophagoides pteronyssinus, v Amerike je omnoho častejší druh Dermatophagoides farinae a v trópoch zase Blomia tropicalis. Roztoče však majú podobnú štruktúru, čiže naši pacienti sú často alergickí na viac druhov súčasne.
Roztoče, ktoré ľuďom spôsobujú zdravotné problémy, žijú najmä v matracoch. Prečo práve tam?
Životný cyklus roztočov je veľmi zaujímavý. Ony totiž nedokážu piť. Sú úplne závislé od vzdušnej vlhkosti a toho, čo do ich telíčka prejde difúziou zo vzduchu. Vyžadujú prostredie s relatívne vysokou vlhkosťou okolo 75 percent. Keď v posteli celú noc spíme, nahromadí sa dosť vlhkosti, z ktorej prosperujú. Keď je lôžko počas dňa opustené, zalezú hlboko do matraca a tam prežívajú. A zase, keď si ľahnete, ohrievate lôžko a dodávate vlhkosť, tak vyliezajú na povrch. Bojovať proti roztočom preto môžeme jednoducho aj tak, že znížime vlhkosť a teplotu v byte.
Čítajte viac August praje roztočcovi: ako sa ho zbaviť?
Ako si teda správne ustielať posteľ?
Najlepšie vôbec, lebo keď ju ľudia ustelú, hneď ako vstanú z lôžka, dlhšie zachovajú roztočom teplo a vlhko. Nechať to „rozbombardované“, odkryté, otvoriť dokorán okno v izbe, všetko vyvetrať a ísť si zatiaľ robiť rannú hygienu, to je správny spôsob.
Vy si neustielate posteľ?
Ustielame, ale nie sme alergickí na roztoče. Viete, chodia k nám maminy s deťmi a hovoria: „Ja toľko upratujem, vysávam, ako môže byť alergický/alergická? Veď u nás nie je žiaden prach.“ A my im povieme dobre, začnite trochu menej vysávať, lebo vysávačom rozvírite roztoče po celom dome a o tri dni máte znova to isté. To isté platí pri matraci. Netreba ho zakrývať – matrac je oveľa väčší problém ako perina či koberec.
V čom presne spočíva podstata alergickej reakcie, ktorú roztoče v ľudskom tele vyvolávajú?
Roztoč žije dva – tri mesiace. Problémom však je, že jeho alergény, teda zložky jeho telíčka a tráviacich tekutín, zostávajú v prostredí oveľa dlhšie. Preto nás prípravky proti nim úplne nezbavia prítomnosti alergénov, hoci väčšinu roztočov zahubia, hoci na krátky čas. Dlho sme si mysleli, že roztoče sa živia iba šupinkami opadnutej ľudskej kože. Žerú však všetko, čo im poskytne akúkoľvek výživu. Ľudské baktérie, kvasinky z našej pokožky, peľové zrnká a aj svoje vlastné výlučky. Keďže majú pomerne primitívny tráviaci trakt, ich výlučky, ktoré odborne nazývame peletky, sú stále plné živín. Obsahujú tráviace enzýmy roztočov, ktoré hmotu ďalej rozkladajú. Ide o akési vonkajšie trávenie. Roztoče pelety opakovane – aj trikrát po sebe – skonzumujú. Práve pelety roztočov sú pre alergikov veľmi nebezpečné, lebo tráviace enzýmy pri vdýchnutí narušujú celistvosť sliznice. Podobne škodia aj ľudskej pokožke, pričom spôsobujú problémy najmä ekzematikom.
Prečo majú niektorí ľudia na roztoče alergiu a iným neprekážajú?
Pri veľkých analýzach ľudského genómu sa našlo možno až 100 génov, ktoré sa spájajú nielen s alergiou, ale priamo s alergiou na roztoče. Mnohé z tých génov ovplyvňujú práve celistvosť slizníc a kože, keďže enzýmy z tráviaceho traktu roztočov nám bariéry vlastne „naleptávajú“. Každý človek má rôznu mieru citlivosti.
Prejavuje sa alergia na roztoče u ľudí v konkrétnom veku?
V ambulancii sme robili vlastné analýzy. Až 42 % pacientov, ktorí k nám prichádzajú, má pozitívny aspoň jeden kožný test. Z nich 37 % má pozitívnu reakciu na roztoče, čo znamená, že v bežnej populácii môže mať alergiu na roztoče takmer 16 % ľudí. A čo sa týka vekového rozloženia, týka sa to viac alergikov do 20 rokov.
Čítajte viac Príčiny vzniku alergií? Niektoré poznáme, iné sú hádankou
Aké symptómy sa s alergiou na roztoče spájajú?
Často sa musíme cielene pýtať, pretože pacienti si neuvedomujú, že mať upchatý nos ráno po zobudení nie je normálne. Ľudia si na to zvyknú a lekárovi to ani nespomenú. Problém však je, že z obyčajného zapchatého nosa sa postupne môže vyvinúť až bronchiálna astma. A práve alergia na roztoče patrí k vážnym rizikovým faktorom tohto ochorenia. Robili sme analýzu, ako sú roztoče asociované s bronchiálnou astmou. Vyšlo nám, že pacient citlivý na roztoče má viac ako dvojnásobnú pravdepodobnosť astmy v porovnaní s pacientom, ktorý má alergiu na iné alergény. Aj tu sa ukázalo, že riziko bolo vyššie u osôb pod 20 rokov, kde roztoče zvyšovali šancu mať astmu až 3,5-násobne.
Aké sú ďalšie príznaky?
Okrem upchatého nosa je pre alergickú reakciu typické, že vyvoláva svrbenie, kýchanie a aj vodnatý výtok z nosa. U najmenších detí sa alergia veľakrát prejavuje len tým, že bývajú často choré, stále užívajú antibiotiká. My ich vyšetríme a zistíme, že by vlastne nemali užívať antibiotiká, ale lieky na alergiu. Pri atopickom ekzéme zhoršuje kontakt s roztočmi príznaky ekzému alebo sa ekzém objavuje veľmi často. Potom už spomínaná bronchiálna astma.
Čo sa deje v ambulancii alergiológa?
Na začiatku sa budeme pýtať, čo pacienta trápi. Anamnéza patrí k najdôležitejším diagnostickým nástrojom alergiológa. Chceli by sme však od pacienta počuť, aké má príznaky. Potom robíme kožné testy, ktoré nám ukážu, na ktoré alergény pacient reaguje. V Európe sa používa štandardná paleta, ktorej súčasťou sú vždy aj roztoče. Následne zvyčajne pristupujeme aj k laboratórnym vyšetreniam, ktoré sú však vždy iba doplnkom kožných testov a anamnézy. Význam laboratórnych výsledkov mnohí pacienti veľmi preceňujú. Ich interpretácia nie je možná bez prítomnosti pacienta a podrobnej znalosti jeho anamnézy. Rovnaké výsledky imunologických parametrov môžu u rôznych pacientov znamenať často odlišné veci. Keď máme dostupné všetky nálezy, snažíme sa pacientovi poradiť, čo by mal ďalej robiť, navrhujeme liečbu, hovoríme o možnostiach, vysvetľujeme detaily, napríklad o alergénovej imunoterapii.
Alergénová imunoterapia je liečba, ktorou sa dá liečiť hneď po diagnostikovaní ochorenia?
Zvyčajne ju nenasadzujeme bezprostredne po prvej návšteve, pacient musí svoju novú situáciu pochopiť, zorientovať sa v nej a aj lekár musí pacienta trochu spoznať. Od pacienta sa očakáva veľká zodpovednosť. Keď sa rozhodneme pre alergénovú imunoterapiu, liečbu treba užívať naozaj pravidelne a poctivo. Nie je totiž lacná a miera jej úspešnosti závisí od toho, ako pravidelne sa užíva. Pacient, ktorý alergénovú imunoterapiu riadne neužíva, nebude ani spokojný s jej efektom. Čím skôr sa však liečba nasadí, tým lepšie. Práve u mladých ľudí sa dosahujú najlepšie výsledky, lebo imunitný systém je ešte omnoho flexibilnejší.
Čítajte viac Alergie lieči imunoterapia, no Slováci ju nevyužívajú
V čom presne liečba spočíva?
K najmodernejšej alergénovej imunoterapii proti roztočom patrí jej tabletová forma, ktorá prakticky neobsahuje v podstate nič iné, len tie hlavné alergény, ktoré pacientovi spôsobujú jeho problémy. Tableta sa dáva pod jazyk.
Dá sa liečbou alergie úplne zbaviť alebo ju pacient bude musieť brať celý život?
Touto terapiou sa alergia dá vyliečiť. Je to vlastne jediná kauzálna liečba, teda taká, ktorá zasahuje príčinu ochorenia. Nosové kortikoidy a antihistaminiká môžu byť u časti pacientov účinné, napriek tomu ale prakticky denne vidíme, že niektorým takáto liečba nestačí. Okrem toho, že tieto tzv. symptomatické lieky tlmia iba príznaky ochorenia, len niektoré z nich, a to nosové kortikoidy, čiastočne pôsobia preventívne proti rozvoju bronchiálnej astmy. Iba alergénová imunoterapia však ide do samotnej podstaty problému. Na rozdiel od symptomatických liekov funguje aj roky po jej vysadení a znižuje dlhodobo riziko astmy a iných komplikácií alergií.
Mnohé alergie sú sezónne. Je to tak aj s roztočmi?
Roztoče sú celoročné alergény. Ale, samozrejme, sú tam isté sezónne odchýlky. Vo všeobecnosti možno povedať, že leto je dobré a zima zlá. Najmä preto, že žijeme v prekúrených bytoch a v zime sme zatvorení doma, málo sa vetrá a vlhkosť v matracoch sa pri spánku hromadí.
Čítajte aj Diagnóza astmy sa nespája s vyšším rizikom úmrtia na COVID-19. Ktoré ochorenie pľúc však áno?