Hepatitída je zápalové ochorenie pečene, ktoré spôsobuje poškodenie a deštrukciu pečeňových buniek. Hovorovo sa zvykne označovať slovom „žltačka“. Podľa príčiny ochorenia existuje niekoľko druhov hepatitíd, pričom najčastejším pôvodcom hepatitídy sú hepatotropné vírusy napádajúce pečeň – VHA, VHB, VHC, HDV, VHE.
Pozornosť Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb sa sústreďuje najmä na hepatitídu typu B a hepatitídu C, ktoré bez liečby prechádzajú do chronickej hepatitídy, spôsobujú vážne zdravotné problémy, cirhózu či karcinóm (rakovinu) pečene. V súvislosti s hepatitídou na svete zomrie jeden človek každých 30 sekúnd.
Vírusová hepatitída A (zápal pečene) je infekčné ochorenie, ktoré sa prejavuje únavou, slabosťou, nechutenstvom, nevoľnosťou, zvýšenou teplotou, zvracaním, hnačkou, bolesťami brucha, tmavým močom a svetlou stolicou. Postupne dochádza k ožltnutiu kože a očí, ochorenie ale môže prebehnúť aj bez týchto príznakov. Na vírus hepatitídy A môžete natrafiť kdekoľvek. V autobuse, na kľučkách dverí, na rukovätiach nákupných košíkov, toalete alebo pri podávaní si rúk. Väčšinou má ľahký priebeh, končí sa úplným uzdravením a neprechádza do chronicity.
Čítajte rozhovor Marián Oltman: Za problémy s pečeňou môže náš smutný príbeh lovcov mamutov
"Závažnosť ochorenia na vírusovú hepatitídu A spočíva v ľahkom šírení a prechodom do epidémií. Preto je v čase jej zvýšeného výskytu dôležité upriamiť pozornosť na efektívnu ochranu. Najúčinnejším opatrením je aktívna imunizácia – očkovanie proti vírusovej hepatitíde A. Najdôležitejším preventívnym opatrením je dodržiavanie zásad osobnej hygieny, najmä umývanie rúk,“ konštatoval hlavný hygienik SR Ján Mikas.
Pozornosť treba venovať najmä najmenším a rizikovým skupinám. „Dôležité je budovať pravidelný návyk umývania rúk už od útleho detstva, keďže tí najmenší sú z dôvodu vyvíjajúcej sa imunity a užšieho sociálneho kontaktu s inými deťmi a kolektívom náchylnejší na ochorenia,“ vraví docentka Jana Hamade, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR.
Jednotlivé typy hepatitíd sa líšia najmä spôsobmi prenosu a tým, že A a E prebiehajú len ako akútne ochorenia, na rozdiel od B, C a D, ktoré môžu viesť ku chronickým ochoreniam pečene. Hepatitídy B, C a D sa prenášajú predovšetkým parenterálne, teda krvou, krvnými derivátmi, sexuálnym stykom a z matiek na deti. Prameňom nákazy môže byť infikovaný človek už koncom inkubačnej doby, alebo počas klinických prejavov ochorenia, ale aj osoba, u ktorej prebehne infekcia asymptomaticky a rovnako aj osoba s chronickou infekciou.
Čítajte aj Pečeň: Obrovský biofilter
Pôvodca ochorenia
- najčastejším pôvodcom hepatitídy sú vírusy
- vírusy sú najmenšie a najjednoduchšie známe formy života. Môžu vyvolávať ochorenia rastlín, živočíchov i človeka. Vírus nemá vlastnú bunku, obvykle ho tvorí len jeho genetická informácia – nukleová kyselina (DNA alebo RNA) – zabalená v bielkovinovom obale. Množiť sa preto môže iba v bunkách iných organizmov.
- vírus dokáže zmeniť napadnutú bunku na akúsi továreň, ktorá podľa vzoru vyrába tisíce vírusových kópií. Po vyčerpaní svojej výrobnej kapacity bunka zaniká, novo vytvorené vírusy sa uvoľňujú a napádajú ďalšie bunky v okolí. Niekedy je za zánik bunky zodpovedný vlastný imunitný systém hostiteľa infekcie. Zánik väčšieho množstva buniek sa už prejaví chorobou.
- mnohonásobne zväčšený vírus „céčka“ pripomína nevinne vyzerajúcu guľôčku. Ukrýva v sebe len jedno vlákno ribonukleovej kyseliny (RNA – odtiaľ príslušnosť k RNA vírusom). Po prieniku do organizmu napáda pečeňové bunky a množí sa v nich. Spôsobuje tým vážne poškodenie až zánik mnohých z nich. Vzniká zápal a zjazvenie tkaniva pečene.
Čítajte aj Pečeň možno nielen prepiť, ale aj "prejesť"