Aké typy žltačky poznáme a čo spôsobujú

Hepatitída A

Ide o takzvanú „chorobu špinavých rúk“. Odporúča sa dodržiavať hygienu, hygienické pravidlá, aj počas cestovania, používať pitnú vodu, umývať šaláty a ovocie pitnou vodou, umývať zuby pitnou vodou, pozor na morské plody a podobne.

Má typický charakter nákazy neovplyvnenej celoplošným očkovaním, objavuje sa v štvor- až päťročných cykloch.

V roku 2020 zaznamenal Úrad verejného zdravotníctva 11 prípadov, v priebežnej štatistike za rok 2021 zatiaľ eviduje 4 prípady.

Proti VHA je možné sa dať zaočkovať na vlastnú žiadosť.

Neprechádza do chronickej hepatitídy. Zvyčajne má mierny priebeh, príznaky odznievajú samy od seba. Vzácne môže spôsobiť vážne pečeňové ochorenie. U starších ľudí má vážnejší priebeh a dlhšie trvanie.

Najväčšie množstvo vírusových častíc sa vylučuje stolicou 14 až 21 dní pred objavením príznakov. Vtedy je človek najinfekčnejší. Častejšie sa vyskytujú počiatočné nešpecifické príznaky ako prejavy chrípky, bolesti hlavy a horúčky, tráviace ťažkosti, bolesti svalov a kĺbov.

Až 90 % infekcií u detí do 5 rokov prebieha bezpríznakovo. U detí sú častejšie príznaky ako horúčka a hnačky, kým smerom k vyšším vekovým kategóriám nápadne pribúda žltačka (žlté sfarbenie slizníc, kože, očných bielok) a zvýšenie pečeňových enzýmov. Aj keď v 10 % prípadov (najmä muži) sa vyskytuje ťahavý priebeh, infekcia neprechádza do chronickosti.

Po prekonaní infekcie nastáva doživotná imunita, ale vírusové častice sa môžu vylučovať stolicou aj niekoľko mesiacov po uzdravení.

Inkubačná doba je 15 až 50 dní, priemerne však 28 dní.

Liečba závisí od závažnosti ochorenia. V ľahších prípadoch stačí obmedziť tuky v potrave a mastné jedlá. V prvých dňoch sa odporúča prevažne sacharidová strava (cukry) a obmedzenie pohybu. Pri ťažšom priebehu pokoj na lôžku, diétna úprava a podávanie glukokortikoidov (lieky znižujúce zápalovú reakciu).

Čítajte viac Ako sa chrániť pred žltačkou? Umývaním rúk

Hepatitída B

VHB sa môže prenášať telesnými tekutinami infikovanej osoby, vrátane sexuálneho styku, tetovania a piercingu. Rizikové sú osoby, ktoré si aplikujú drogy injekčne.

V posledných pätnástich rokoch sa udržuje na nízkej úrovni, najmä vďaka očkovaniu.

V roku 2020 úrad zaznamenal 18 prípadov akútnej hepatitídy, v priebežnej štatistike za rok 2021 zatiaľ eviduje 5 prípadov.

Chronickú formu ochorenia za rok 2020 zaznamenali u 72 ľudí, v priebežnej štatistike za rok 2021 zatiaľ evidujú ďalších 32 prípadov. Štatistika však býva podhodnotená, pretože infekcia neraz prebieha bez jasných príznakov.

Vzhľadom na závažné riziká proti VHB očkujú už deti v rámci povinného pravidelného očkovania. Proti VHB je možné sa dať zaočkovať aj na vlastnú žiadosť.

Pôvodcom nákazy je vírus hepatitídy B (HBV). Ide o vírus postihujúci pečeňové bunky, ktorý okrem akútneho ochorenia môže spôsobovať aj chronickú infekciu s rozvojom chronickej hepatitídy, vrátane jej následkov ako sú cirhóza alebo rakovina pečene.

Inkubačná doba je 30 až 180 dní, obvykle však v rozmedzí 60 až 90 dní.

Prejavy infekcie sú rôzne. V prodromálnom štádiu prevládajú kožné reakcie alergického typu, bolesti kĺbov a svalov, príp. neurologické ťažkosti. U novorodencov a u malých detí prebieha infekcia väčšinou asymptomaticky. So zvyšujúcim sa vekom pribúdajú prejavy infekcie. Symptomatických pacientov je možné rozdeliť na 3 skupiny. Prvá je bez žltačky, v ďalšej je prítomná žltačka a sú výrazne zvýšené pečeňové enzýmy. Poslednou formou je zriedkavá fulminantná forma, kde dochádza k zlyhaniu pečeňových funkcií a je vysoká úmrtnosť.

Prevencia spočíva predovšetkým v opatreniach na zabránenie kontaktu s infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami. Vysoké riziko predstavuje intímny styk s nakazenou osobou, nechránený pohlavný styk, promiskuita, spoločné používanie ihiel a striekačiek u intravenóznych narkomanov, ale k prenosu môže dôjsť aj spoločným používaním hygienických potrieb, pri tetovaní, akupunktúre, zubných a chirurgických výkonoch a podobne. Súčasťou prevencie je aj dôsledné dodržovanie dezinfekcie, sterilizácia a používanie jednorazových nástrojov v zdravotníckych zariadeniach. Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie proti hepatitíde B.

Čítajte viac Nobelova cena za lekárstvo: Za objav vírusu spôsobujúceho hepatitídu C

Hepatitída C

Ide o nákazu zatiaľ neovplyvniteľnú očkovaním, keďže ešte vakcína neexistuje.

V roku 2020 úrad verejného zdravotníctva zaznamenal 16 prípadov akútnej hepatitídy, v priebežnej štatistike za rok 2021 zatiaľ eviduje 6 prípadov.

Chronickú formu ochorenia za rok 2020 zaznamenal u 194 ľudí, v priebežnej štatistike za rok 2021 zatiaľ eviduje ďalších 6 prípadov.

Počet hlásených ochorení je relatívne nízky. Štatistika však môže byť podhodnotená, pretože infekcia neraz prebieha bez jasných príznakov.

VHC sa môže prenášať aj sexuálnym stykom, pri tetovaní či piercingu. Rizikové sú osoby, ktoré si aplikujú drogy injekčne.

Ochorenie môže dlhý čas prebiehať bez príznakov. Ak choroba nie je liečená, môže viesť k rozvoju cirhózy, prípadne až k rakovine pečene. Na infekciu sa zvyčajne príde náhodou alebo až vo chvíli, keď už je pečeň vážne poškodená a prestáva si plniť svoju funkciu. Chorí často netušia, že sú nakazení vírusom žltačky typu C. Príznaky infekcie sa totiž dajú ľahko zameniť s inými chorobami. Diagnózu preto musí stanoviť jedine lekár s použitím špeciálnych krvných testov. U niekoho sa príznaky ochorenia prejavia už 2 týždne po infekcii, u niekoho až po niekoľkých mesiacoch či rokoch. Často sa však neprejavia vôbec a choroba prebieha dlhý čas bez príznakov. U niektorých pacientov sa príznaky infekcie prejavili dokonca až po 30 rokoch.

Medzi najčastejšie príznaky ochorenia žltačkou typu C patrí: zvýšená únava; nevoľnosť alebo zvracanie; strata chuti do jedla; tmavý moč; bolesť kĺbov alebo svalov; bolesť brucha; sivé sfarbenie stolice; žltačka – zožltnutie kože a očných bielkov.

Po prvom infikovaní HCV prebieha tzv. akútna fáza, keď u 15 až 25 % prípadov dôjde k spontánnemu uzdraveniu. Telo nakazenej osoby sa v tomto prípade do šiestich mesiacov zbaví vírusu samo, bez liečby. U pacienta, ktorého telo sa vírusu samo nezbavilo, dochádza postupne k tzv. fibróze pečene, teda jej zjazveniu. Pokračujúci proces jazvenia môže viesť k zhoršeniu funkcie pečene. Ak infekcia trvá dlhšie ako šesť mesiacov, ide už o chronické ochorenie. Chronická žltačka typu C sa prejaví u 75 až 85 % nakazených. Priebeh ochorenia môže byť ľahký, mierne závažný aj vážny. Ak choroba nie je včas a vhodne liečená, môže dôjsť aj k nezvratnému poškodeniu pečene, tzv. cirhóze, zjazveniu niekedy až celej pečene. Cirhóza sa u 10 až 20 % pacientov môže prejaviť aj 20 až 30 rokov po nakazení. Cirhóza je tiež celosvetovo najčastejšou príčinou transplantácie pečene. Približne 1 až 5 % pacientov s cirhózou každoročne postihne rakovina pečene, tzv. hepatocelulárny karcinóm (HCC)

Čítajte aj Viac rokov, vyššie riziko ochorenia pečene. A čo s tým?

Hepatitída D

Vyskytuje sa najmä ako superinfekcia chronických nosičov HBV alebo ako koinfekcia. Zhoršuje priebeh vírusovej hepatitídy B.

V našich podmienkach sa vyskytuje zriedkavo.

V roku 2020 ani priebežne za rok 2021 nebol zaznamenaný žiadny prípad akútnej hepatitídy.

Za rok 2020 eviduje úrad jeden prípad chronickej hepatitídy, za 2021 priebežne žiaden.

Aby sa preniesla, je nutná prítomnosť vírusu hepatitídy B. Priebeh ochorenia je rovnaký ako u typu B aj s podobnými následkami.

Hepatitída E

Ide o takzvanú „chorobu špinavých rúk“. Odporúča sa dodržiavať hygienu, hygienické pravidlá, aj počas cestovania, používať pitnú vodu, umývať šaláty a ovocie pitnou vodou, umývať zuby pitnou vodou, pozor na morské plody a podobne.

Chorobnosť mierne stúpa, prípady u nás sú spojené s konzumáciou rôzneho typu mäsa, ale aj s cestovaním. Časť prípadov sa nepodarí objasniť.

V roku 2020 bolo na Slovensku zaznamenaných 55 prípadov akútnej hepatitídy, v priebežnej štatistike za rok 2021 zatiaľ úrad eviduje 29 prípadov.

Zdroj: úrad verejného zdravotníctva SR