Proktológ je špecialista (chirurg), ktorý sa zaoberá ochoreniami konečníka, poruchami jeho funkčnosti, prípadnými zraneniami či inými zdravotnými ťažkosťami, ktoré sa spájajú s konečníkom. Proktologické vyšetrenie je síce intímne, nie je však dôvod sa ho obávať. Problémy odhodlať sa naň majú častejšie muži, ženy sú predsa len zvyknuté na "chúlostivé“ vyšetrenia z gynekologických ambulancií.
Na ľavý bok s pokrčenými kolenami
Po rozhovore pacienta s lekárom o ťažkostiach, ktorému sa hovorí odber anamnézy, nasleduje palpačné vyšetrenie konečníka. Palpačné znamená, že ide o vyšetrenie prstom, pohmatom, pričom lekár má natiahnutú gumovú rukavicu. Priemerne dlhý prst lekára má 8 cm, verte, že sa to dá zvládnuť. Takéto vyšetrenie sa robí aj v urologickej ambulancii počas vyšetrenia prostaty u mužov. Pacient leží počas vyšetrenia konečníka na ľavom boku s pokrčenými kolenami. Vyšetrenie sa začína kontrolou perianálnej oblasti (oblasť mäkkého tkaniva medzi vagínou a konečníkom u žien a mieškom a konečníkom u mužov). Už v tejto fáze možno odhaliť prípadné príčiny svrbenia alebo bolesti v oblasti análneho otvoru. Nie vždy sú dôvodom svrbenia a bolestí v oblasti konečníka samotné hemoroidy. Môže ísť aj o análny ekzém (infekcia kože zo stolice, ktorú spôsobuje aj vyklenutie hemoroidálneho tkaniva z konečníka a vlhkosť v tejto oblasti s následným namnožením húb či baktérií), ďalej análne trhliny, análne polypy atď.
"Počas palpačného vyšetrenia hmatáme zdurenia či tuhosť konečníka (zápalové, nádorové prípadne trombotizované hemoroidy) či uzlíky. Potom nasleduje prístrojové vyšetrenie anoskopom/rektoskopom, ktoré umožní lekárovi na základe zraku posúdiť stav konečníka a v zásade na 95 % aj konkrétnu diagnózu. Je to inštrumentálne vyšetrenie konečníka do maximálnej hĺbky 15 cm od análneho otvoru. Ak je vyšetrenie urobené správne, napriek bohatej krvnej a lymfatickej drenáži v tejto oblasti by nemalo byť pre pacienta bolestivé,“ ubezpečuje chirurg MUDr. Július Muranský, MPH, z kliniky REVIVE v Bratislave. "V závislosti od diagnózy sa potom stanoví najvhodnejšia metóda liečby pre konkrétneho pacienta.“
Príprava na vyšetrenie zo strany pacienta je jednoduchá. Večer pred plánovaným vyšetrením si pacient zavedie do konečníka dva kusy glycerínových čapíkov. V deň vyšetrenia, dve-tri hodinky pred vyšetrením, ďalšie dva kusy. Po zavedení týchto čapíkov sa pacient obyčajne do 10–30 minút vyprázdni, a tak sa "vyčistí“ rezervoár konečníka, v ktorom sa za fyziologických okolností zhromažďuje stolica.
Odkiaľ pokiaľ máme konečník?
Pacient obyčajne vníma konečník ako tú poslednú časť čreva, kde máme zvierače, s ktorou prichádza do kontaktu v rámci svojich denných potrieb a udržiavania hygieny. Konečník má však svoju dĺžku, je individuálna, ale priemerne môžeme hovoriť o pätnástich centimetroch. A to je aj maximálna dĺžka, v rámci ktorej sa konečník vyšetruje s pomocou rektoskopu či videorektoskopu. Hlbšie už môže ísť iba kolonoskop, takéto vyšetrenie sa však pri podozrení výlučne na hemoroidy nerobí (ale v rámci prevencie rakoviny hrubého čreva a konečníka, samozrejme, nízko sediace nádory konečníka možno odhaliť takisto palpačne či rektoskopom).
"Predstava vyšetrenia konečníka asi neláka nikoho z nás. Strach z bolesti či nekomfortu je mnohokrát silnejší ako my a k návšteve lekára nás doženú už len neznesiteľné bolesti. Každému pacientovi by som však odporučil, aby návštevu proktológa neodkladal. Platí totiž pravidlo, že čím skôr pacient príde, tým jednoduchšia a menej invazívna je liečba,“ dodáva chirurg Július Muranský.