Odborníci rozoznávajú dve formy tetánie – manifestnú a latentnú. Manifestná sa prejavuje tzv. tetanickým záchvatom. Objaví sa búšenie srdca, tlak na hrudníku, pocit nedostatku vzduchu s následnou hyperventiláciou, a ak to človek nevie kontrolovať, môže aj odpadnúť. Vyskytuje sa kŕčovité zohnutie prstov na rukách (tzv. pôrodnícka ruka) alebo aj na nohách (tzv. pedálny spazmus). Mnohí si myslia, že majú infarkt, ocitnú sa na urgentnom príjme. „Pociťujú doslova strach zo smrti, tzv. horror mortis,“ vysvetľuje neurologička MUDr. Terézia Macková zo Súkromného zdravotníckeho centra Hippokrates v Bratislave. Keď sa infarkt nepotvrdí, dostanú sa k neurológovi. Manifestná tetánia sa prejaví bez ohľadu na to, či je človek v pokoji, alebo vykonáva nejakú činnosť.
Latentná tetánia častejšie znamená miernejšie nešpecifické príznaky v podobe tŕpnutia končatín či prstov, tŕpnutia v oblasti tváre, najmä v okolí pier, až bolestivé zášklby svalov. Ľudia s tetániou pociťujú úzkosť, môžu mať aj závraty, stav omámenosti, ťažobu od žalúdka v zmysle nevoľnosti, majú pocit, akoby chodili na vode. Často sa obávajú, že majú napríklad roztrúsenú sklerózu, pretože si „vygooglia“, že aj tá môže mať prejavy v podobe závratov či tŕpnutia rôznych častí tela.
Stres, tlak, emočná labilita. A výsledkom je…
Lekársku pomoc najčastejšie vyhľadajú ľudia vo veku 20 až 40 rokov. „V minulosti bola tetánia častejšia u žien, ale za posledný rok nám pribúdajú mužskí pacienti,“ konštatuje lekárka. „Dnes žije mladá generácia pod veľkým tlakom, mladí majú vysoké nároky na svoj duševný život aj telesnú kondíciu, často si kladú nereálne ciele. Sú emočne labilnejší. Ja stále opakujem, že lepšia hrsť odpočinku ako dve hrste honby za vetrom,“ dodáva.
Spúšťačom tetánie, tohto súboru viacerých príznakov, je najčastejšie dlhodobý chronický, ale aj vážny akútny stres. Môže však ísť aj o zmenu v štandardných laboratórnych parametroch, čiže najčastejšie zníženú hladinu magnézia v tele, v menšej miere aj iných iónov ako vápnika, draslíka či ďalších, ktoré môžu takisto spôsobiť viaceré nepríjemné subjektívne pocity. Tieto faktory sú zodpovedné za zníženie prahu, ktorého prekonanie je potrebné na podráždenie nervu či svalu. Počas stresu sa vylučovanie magnézia zvyšuje až 20-násobne a telo si potom nedokáže udržať hladinu horčíka potrebnú pre normálne fungovanie.
Dva záťažové testy na diagnostiku tetánie
U pacienta, ktorý prichádza do neurologickej ambulancie, je najdôležitejšia dôkladná anamnéza. Niekedy sa správna diagnóza dá odhadnúť už v rámci podrobného rozhovoru o tom, aké má pacient príznaky, kedy sa vyskytujú, či v pokoji, alebo počas fyzickej aktivity, či ich vníma v nočných hodinách. Keďže nejde o chorobu, objektívny neurologický nález býva normálny. Pacienti však majú takmer vždy pozitívny tzv. Chvostekov príznak, čo je pohyb hornej pery, ústneho kútika, prípadne aj nosového krídla po použití reflexného kladivka na určitom mieste pred uchom. Neurologické vyšetrenie treba vždy doplniť odberom krvi.
V neurologickej ambulancii sa na diagnostikovanie tetánie obyčajne robia dva záťažové testy v podobe elektromyografického vyšetrenia. Na ľavé zápästie sa nasadia suché elektródy a následne na ukazovák a sval palca snímače vo forme náplastí, ktoré sú napojené na monitor. Pacient hyperventiluje (prudké nádychy zhlboka a výdych cez ústa ako po behu) a lekár pozoruje spontánnu svalovú aktivitu vo forme výbojov s typickými ostrými hrotmi. Ak je hyperventilačný test negatívny, obrazovka ukazuje rovnú čiaru. „Pri hyperventilácii totiž dochádza k respiračnej alkalóze, klesne hladina oxidu uhličitého v krvi, čo je určitá stresová situácia, na ktorú by sa mal organizmus vedieť adaptovať. Obyčajne stačí hyperventilovať 2 až 3 minúty, viac pre vyšetrenie netreba,“ konštatuje odborníčka.
Druhý test je ischemický (priškrtenie prietoku krvi v ruke). Na ruku sa nasadí manžeta od tlakomera a nafúka sa na 200 mmHg. U ľudí s tetániou sa do troch minút na obrazovke objavujú výboje, nepríjemné pocity v ľavej ruke, ohnutie palca, tzv. pôrodnícka ruka. Samozrejme, vo chvíli, keď sa objavia počiatočné príznaky tzv. pôrodníckej ruky, kŕčovité ohýbanie palca či ostatných prstov, lekár test zastaví, nenechá naplno rozvinúť tetanický záchvat, takže sa netreba obávať.
Vyšetrovaní pacienti v čase návštevy neurologickej ambulancie nesmú užívať horčík, inak by výsledky mohli byť falošne negatívne.
Špecifická liečba neexistuje – iba horčík a zvoľniť tempo
„Keďže tetánia nie je choroba, neexistuje na ňu nijaká špecifická liečba. Pacientom navrhujem vo vyššej dávke užívať magnéziové prípravky. Na trhu je jediný liek s obsahom magnézia na lekársky predpis, je to prášok vo vrecúškach v aplikačnej forme šumivého granulátu, ktorý sa rozpúšťa vo vode a veľmi rýchlo účinkuje. Často indikujem aj magnézium v kombinácii s kyselinou orotovou. Kyselina orotová je biologicky aktívna látka, ktorá sa v minulosti považovala dokonca za vitamín, a zvyšuje vstrebateľnosť magnézia. Keďže tetániu spúšťa psychické rozpoloženie, pacientovi je potrebné vysvetliť jeho príznaky aj spúšťače. Musí si uvedomiť, že je zdravý, a stotožniť sa so svojím stavom. Mnohí nájdu cestu, ako tetanickým záchvatom zabrániť.“ Ako povedal jeden pacient s tetániou, je potrebné nastaviť si zvládnuteľný denný režim, neprepáliť to, naučiť sa správne dýchať a manažovať svoj stres. Tetánia je úzko prepojená s psychickým prežívaním. Psychológovia tvrdia, že veľké štúdie o tetánii zatiaľ neexistujú a tento stav podľa všetkého súvisí aj so životným tlakom v istom období života i s nevyzretosťou osobnosti.
Ak viete, že máte stresové obdobie, zvýšte príjem horčíka. Dajte si pozor na nadmerný dlhodobý stres či niektoré diéty, ktoré príjem horčíka redukujú. A predovšetkým uberte z tempa.