Keď cievy tuhnú a zužujú sa

Ateroskleróza sa začína ako hromadenie buniek naplnených cholesterolom vo vnútornej stene ciev. Toto nahromadenie vedie k rozvoju zápalu, prísunu ďalších buniek obsahujúcich cholesterol, tuhnutiu a jazveniu vnútornej steny cievy s vytvorením už spomínaného sklerotického plátu. Pláty môžu cievy zužovať a znižovať tak prietok krvi v nich. Obmedzený prietok krvi v srdci môže viesť k rozvoju bolesti na hrudníku, spočiatku najmä po fyzickej námahe.

Pláty však môžu aj prasknúť, cholesterol, tuky a iný obsah plátu sa dostávajú do krvného riečiska. V mieste, kde plát praskol a poškodí sa cievna stena, krvné doštičky (trombocyty) reagujú vytváraním krvných zrazenín. Vtedy už hovoríme o tzv. aterotrombóze. Podľa veľkosti krvnej zrazeniny, trombu, môže dôjsť k čiastočnému alebo úplnému zastaveniu zásobovania krvou. Dostatočne veľká krvná zrazenina úplne zablokuje prietok krvi.

Ak takáto situácia nastane v cievach zásobujúcich srdce, vznikne srdcový infarkt. Ak v mozgu, dochádza k cievnej mozgovej príhode (porážke, mŕtvici). Ak napríklad v cievach dolných končatín, môže dôjsť ku gangréne (odumretiu) končatiny.

V súčasnosti existuje viac definícií aterosklerózy, zatiaľ však ani jedna z nich nedokáže v úplnej šírke vystihnúť množstvo faktorov a mechanizmov, ktoré sa uplatňujú pri jej vzniku. Rizikové faktory aterosklerózy sa však delia na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné podľa toho, čo je každému človeku nezvratne dané, a čo by ešte zvrátiť mohol v rámci prevencie tejto diagnózy.

(Podľa publikácie Diéta pri zvýšenom cholesterole, ktorá obsahuje odporúčania lekárov, vzorové jedálničky a recepty, vydalo odborné nakladateľstvo Ra­abe)