Reumatoidná artritída je chronické zápalové autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje kĺby, ale aj iné orgány. Chorobou, ktorá sa väčšinou prejaví medzi 30. až 40. rokom života, trpia častejšie ženy ako muži. Odborníci predpokladajú, že spúšťačom môžu byť nielen infekcie, ale aj stres či hormóny. Dôležitú úlohu zohráva tiež dedičnosť a životný štýl. Včasná diagnostika a správna liečba môžu vývoj ochorenia spomaliť, a preto je nevyhnutná otvorená komunikácia a spolupráca medzi pacientom a lekárom. Až 90 % pacientov totiž potrebuje stálu liečbu.
Najväčším problémom bývajú fyzické prejavy ochorenia. „Potvrdili sa nám vyše 30-ročné skúsenosti, že najťažšie pre pacientov sú prejavy, ktoré ovplyvňujú hybnosť, nasleduje bolesť, náhle zmeny zdravotného stavu, obmedzenie aktivít s rodinou a priateľmi a pracovných možností,“ uviedla Janka Dobšovičová Černáková, predsedníčka Ligy proti reumatizmu na Slovensku.
Aký má reuma dosah na život pacientov, zmapovalo pacientske združenie Liga proti reumatizmu na Slovensku v rámci on-line prieskumu Reumatoidná artritída a ja, do ktorého sa zapojilo 357 pacientov. Združenie zisťovalo, ako sa pacienti cítili po diagnostikovaní choroby, čo je pre nich najťažšie v súvislosti s ochorením, ako ovplyvnilo ich každodenné aktivity. Vyjadrili sa tiež k tomu, aká je ich komunikácia o ochorení s rodinou, priateľmi, aj s lekárom.
Čítajte viac Reuma sa neprejavuje len bolesťou a opuchmi kĺbov
Výsledky prieskumu preukázali, že väčšina pacientov má pri komunikácii s lekárom pozitívnu skúsenosť. Tri štvrtiny pacientov uviedli, že môžu so svojím reumatológom hovoriť o všetkých problémoch, ktoré by mohli súvisieť s ochorením a ovplyvňujú kvalitu ich života. Okolo 12 % opýtaných uviedlo, že môže s lekárom komunikovať niekedy, a rovnaké percento s lekárom otvorene nekomunikuje. Dôvody sú rôzne, či už pre pocit, že má lekár na nich málo času alebo kvôli pocitu hanby zo strany pacienta. Na otázku, či ich lekár motivuje k aktívnej komunikácii, 49 % pacientov uviedlo, že áno. Liga v prieskume zisťovala aj pocity, ktoré mali pacienti po diagnostikovaní ochorenia. Až 59 % uviedlo, že boli radi, keď spoznali príčinu svojich ťažkostí a začali s liečbou, avšak až 20 % diagnózu nedokázalo prijať.
Pre pacientov je veľmi dôležitá otvorená komunikácia s lekárom. „V reumatológii to platí obzvlášť, pretože nemáme žiadny vysoko špecifický a senzitívny test, vďaka ktorému jednoducho určíme diagnózu,“ hovorí reumatológ docent Zdenko Killinger. Komunikácia je pritom dôležitá nielen pre pacienta, ale aj pre lekára. „Dnes máme k dispozícii efektívnu liečbu, vďaka ktorej vieme dostať chorobu u väčšiny pacientov pod kontrolu. Spravidla aj bez rýchlej nezvratnej progresie postihnutia kĺbov. Ak je choroba dobre stabilizovaná, tak by pacient nemal potrebovať nesteroidné antireumatiká a analgetiká,“ dodal docent Killinger.
Čítajte viac Život so zápalovými artritídami
Cieľom liečby je dosiahnutie remisie, teda čo najnižšej aktivity ochorenia. „Okrem rokmi overených liečiv majú pacienti k dispozícii najmodernejšiu biologickú liečbu, ktorá dokáže účinne potlačiť prejavy ochorenia a znížiť až úplne odstrániť zápalovú aktivitu, spomaliť progresiu zhoršovania kĺbov a zlepšiť kvalitu života pacientov,“ dodal docent Zdenko Killinger.
Na potrebu otvorenej komunikácie medzi pacientom a lekárom poukazuje aj komunikačná kampaň s názvom Hovorme o RA! Na webe www.hovormeora.sk pacienti s RA nájdu napríklad tipy, ako sa pripraviť na rozhovor s lekárom, alebo si môžu vyplniť dotazník kvality života.
Čo na reumu pomáha?
Okrem liekov a fyzioterapie sa pacientom trpiacim artritídou odporúča pozmeniť stravovacie návyky. Konkrétne je dobré obmedziť potraviny, ktoré obsahujú kyselinu arachidonovú, ktorá sa nachádza napríklad v bravčovom mäse a vo vajciach. Naopak, je vhodné zvýšiť prísun nenasýtených mastných kyselín, vitamínu C a E, vápnika a vitamínu D.
Z byliniek môžu pomôcť: borievka obyčajná, žihľava dvojdomá, ovos siaty, čierne ríbezle, púpava lekárska, šalvia lekárska, rebríček obyčajný, ľubovník bodkovaný.